Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

objektívny príd.

1. jestvujúci nezávisle od subjektívneho vedomia, skutočný, faktický, op. subjektívny: o. činiteľ, svet, zákon, o-e podmienky

2. nezaujatý, nestranný, op. subjektívny: o. rozhodca, o. divák, učiteľ;

objektívne prísl.: o. jestvovať; o. posúdiť;

objektívnosť -i ž.

objektívne [-t-] 2. st. -nejšie prísl.

objektívne [-t-] prísl. 1. i filoz. ▶ zhodne so skutočnosťou, nezávisle od subjektívneho vedomia, skutočne, fakticky; op. subjektívne: o. poslúžiť ako vhodný zdroj informácií; treba zdôrazniť, že o. je táto reforma nevyhnutná; Priestor domova je celkom objektívne vymedzený aj hranicami našej pôsobnosti. [V. Brožík]; Všetky také pravdy sú jednoduché a priamočiare. Nič na nich nemožno meniť, jestvujú objektívne. [P. Andruška]
2. 2. st. -nejšie ▶ vychádzajúc zo skutočnosti, nestranne, nepredpojato, nezaujato, vecne; op. subjektívne, zaujato: postupovať o.; písať o niečom o.; o. hodnotiť zamestnancov; o. zvažovať okolnosti; o. určiť úroveň znalostí študentov; nerozmýšľaš o.; túto domnienku nemôžeme o. potvrdiť; proces treba posudzovať objektívnejšie; musím o. priznať, že máš pravdu; vedecké poznatky sú o. pravdivé

objektívny príd. ‹l› (op. subjektívny)

1. zhodujúci sa so skutočnosťou, týkajúci sa objektu 1, vecný, predmetný: filoz. existujúci nezávisle od subjektívnej mienky, chcenia al. záujmu, faktický, skutočný proti iba mienenému: o-a idea, realita; o-a pravda; o. idealizmus uznávajúci za základ všetkého nejaký objektívny princíp duchovnej povahy (ideu, objektívneho ducha a pod.); lingv. o-e poradie poradie členov výpovede od východiska k jadru, používané v pokojných, vecných výpovediach; lit. o-a lyrika sústreďujúca sa na umelecký objekt, napr. prírodu (nie básnický subjekt); práv. o-e právo právne predpisy samy osebe, nie ako oprávnenie určitého subjektu; fyz. o-e meranie pri ktorom sa meraná veličina posudzuje podľa účinku nezávislého od zmyslov

2. vychádzajúci z objektívnej skutočnosti, nestranný, nepredpojatý, nezaujatý, neosobný: o. pozorovateľ; o-e hodnotenie;

objektívne prísl.;

objektívnosť -ti ž. objektivita

objektívny príd.

1. daný skutočnosťou, stavom vecí, vyplývajúci zo stavu vecí, z okolností;

filoz. jestvujúci nezávisle od vedomia, vlastný samému objektu al. jemu zodpovedajúci: o-e príčiny, podmienky nejakého stavu; objektívny a subjektívny činiteľ (napr. v revolúcii); o. svet, o-a skutočnosť, realita, o. ráz vedeckých zákonov; o-a pravda, o-e poznatky o svete správny odraz skutočnosti vo vedomí, vo vedeckých poučkách;

2. existujúci a pozitívne dokázateľný, pozorovateľný iu pre iných, majúci širšiu, všeobecnú platnosť: umelecké dielo má zložku subjektívnu i o-u; subjektívne a o-e príznaky choroby; predstava môže byť subjektívna, ale pojmy sú o-e; to je o. fakt zistiteľná, dokázateľná, všeobecne známa al. platná skutočnosť; lit. o-a poézia epika;

3. nestranný, nezaujatý, vecný; spravodlivý: o. človek, sudca (pri športe), o. divák, o. pozorovateľ; o-e stanovisko, o-a kritika; podať o. posudok o niečom (o niekom);

4. filoz. o. idealizmus uznávajúci mystickú od ľudí nezávislú ideu ako základ všetkého jestvujúceho;

5. práv. o-e právo právo norma (pravidlo);

objektívne prísl.

1. fakticky, skutočne;

filoz. nezávisle od ľudského vedomia: svet existuje o.; vedecké poznatky sú o. pravdivé;

2. nadindividuálne, všeobecne: o. známa skutočnosť;

3. nestranne, nezaujato, vecne; spravodlivo: o. niečo, niekoho posúdiť, o. kritizovať, o. viesť zápas;

objektívnosť, -ti ž.

1. filoz. existencia, jestvovanie niečoho nezávisle od ľudského vedomia: o. okolitého sveta je nepopierateľná;

2. nadindividuálna, všeobecná platnosť niečoho;

3. nestrannosť, nezaujatosť, vecnosť; spravodlivosť: o. kritiky;

filoz. výraz straníckosti marxistickej filozofie (ako protiklad k buržoáznamu objektivizmu, tzv., nadstraníckosti);

4. filoz. pravdivosť, správnosť, hodnovernosť: o. ľudského poznania správnosť odrazu poznávanej skutočnosti