objímka -y -mok ž. súčiastka, kt. obopnutím spája inú súčiastku: o. žiarovky, o. obrazovky
objímka -ky -mok ž.
objímka -ky -mok ž. 1. tech. ▶ súčiastka obyč. kruhového, valcového tvaru, ktorou sa niečo spája al. niečo niekam upevňuje, prichytáva: kovová, plastová, keramická, silikónová o.; kotvová, zásuvná, závitová o.; gumová o. na slúchadlo; káble sa v interiéri pripevňujú k stene pomocou objímok; potrubie komínového prieduchu sa v šachte komínového plášťa prichytáva objímkami 2. eltech. ▶ súčasť svietidla sprostredkúvajúca elektrické spojenie medzi prívodom elektriny a zdrojom svetla, napr. žiarovkou, a súčasne zabezpečujúca ich správnu polohu: o. na žiarovku; o. s vypínačom; o. prerušovača; muzeálne žiarivky v drevených objímkach; kompaktné žiarivkové zdroje možno naskrutkovať do objímok žiarovkových svietidiel; pri skúškach bola zistená netesnosť objímok
objímka, -y, -mok ž. tech. súčiastka nejakého zariadenia obopínajúca inú súčiastku (obyč. s cieľom spojiť ich): kovová o., valcová o.;
el. tech. dutý valček, do ktorého sa zakrúca žiarovka;
objímkový príd.
obiénka p. objímka
objímka ž. (obiénka) 1. (kovová) prstencovitá súčiastka obopínajúca inú súčiastku al. spájajúca dve súčiastky: Na kiši je obímka z uškon, na kerej sa zaveseňie brcia (Pukanec LVI); Kosa bola krkom pevne pritlačená ge kosišču, držála hu obínka (Šípkové PIE); Na kośisku trime kosu objimka a kľinok (Bystré GIR); svorňová obímka (Brehy NB) 2. mlyn. kožený pásik prechádzajúci stredom vreca na osievanie múky: Na strede pitla bula koženná obiénka, f téjto buli dve úšká (Bošáca TRČ)