obilie -ia s.
1. súhrnné označenie poľnohosp. plodín (pšenice, raže, jačmeňa, ovsa), zbožie: pestovať o., úroda o-ia
2. zrno týchto plodín, zbožie: mlieť o.;
obilný príd.: o. klas, o-é pole; o. sklad, o. kombajn
obilie -lia s.
obilie -lia s. 1. ▶ kultúrne poľnohospodárske rastliny (pšenica, raž, jačmeň, ovos a pod.), z ktorých plodov, zŕn sa melie múka al. ktoré sa používajú celé al. pomleté na kŕmenie zvierat: potravinárske, chlebové, kŕmne o.; stroj na čistenie zŕn obilia; siať, kosiť, mlátiť o.; na poliach dozrieva o.; v nížinách sa pestuje o.; úroda obilia v záplavových oblastiach je ohrozená; v minulom roku sa urodilo málo obilia 2. ▶ plody, zrná týchto rastlín: dovoz, vývoz obilia; mlieť o.; obchodovať s obilím; regulovať ceny obilia na svetových trhoch; uskladňovať o. v moderných silách; po roztrúsenej slame a žltkastom obilí behali splašené sliepky [L. Ballek]
obilie súhrnný názov niektorých poľnohospodárskych plodín (pšenice, raže, jačmeňa, ovsa) • zbožie: dobrá úroda obilia, zbožia • zried. zbožina (Urban) • obilniny (obilie a ďalšie poľnohospodárske plodiny, napr. kukurica, proso) • zrno: mlieť zrno, kŕmiť hydinu zrnom • zrnoviny • star. zrniny (rastliny s plodom zrna) • nespráv. obiloviny
zrnovina rastlina, ktorej plod je zrno • star. zrnina: sejba zrnovín, zrnín; zber zrnovín, zrnín • obilnina (súhrnné pomenovanie obilia a ďalších poľnohospodárskych plodín, napr. kukurice, prosa a pod.) • zbožie • obilie (súhrnné označenie poľnohospodárskych plodín, najmä pšenice, raže, jačmeňa a ovsa): úroda zbožia, obilia • zried. zbožina (Urban)
obilie, -ia str. súhrnný názov pre kultúrne druhy rastlín, z plodov (zŕn) ktorých sa melie múka al. sa používa na kŕmenie zvierat, obilniny, zbožie; plody (zrná) týchto rastlín (po vymlátení): pestovať o., chlebové o. napr. pšenica, ráž; kŕmne o. napr. ovos; mlátiť o.; mlieť o., výkup o-ia;
obilný príd.: o. klas, o-é steblo; o-á múka, káva, o. chlieb z obilia; o-é pole na ktorom je zasiate obilie; o. kombajn na kosenie a mlátenie obilia; o. sklad, o-á jama na uskladnenie obilia; o-á komora kraj, územie, oblasť, kde sa dopestuje toľko obilia, že sa ním kryje spotreba iných oblastí al. väčšieho územia: Žitný ostrov je obilnou komorou Slovenska; o-é sneti parazitujúce na obilí; zool. hrbáč o., moľa o-á, kováčik o. druhy škodlivého hmyzu; ekon. o-é clo, o. zákon, o. trh, o. monopol;
obilíčko, -a str. zdrob. expr. zried.
obilie s. čiast. strsl a zsl 1. súhrnný názov zrnovitých poľnohospodárskych plodín, zbožie: Sialo sa takto: do úhora žito a po žiťe ostatnuo obiľia (Lišov KRU); Luďia u̯ámali ku̯asi a žuli podlhovastuo zrno na skusi - takuo obilia po prví raz viďeli (Podkonice BB); Ve fáre mlácili obilié mlacci s cepami (Dobrá Voda PIE); Šetko pestujeme, obiľie šetko, jaké je, jačmeň, rež, žito, ousi, viki, jak to poznáce (Podmanín PB); poľahnúto, zváľanó, skidanó obiľej (Ozdín LUČ), polehu̯é obilé (Štefanov SEN); zahorané obilé (Dúbravka BRA) 2. zrno týchto plodín: Aj kasňe na obiľia boľi porobeňie (Dobrá Niva ZVO); Choďívaľi śästo do Ja̋gra, ta odviezľi ďeske a už za to in tan daľi kuz obiľa̋ (Kokava n. Rim. RS); Tá slama to (obilnú jamu) držala, ke_ca tan to obilí nasipalo, to zboží, tá to sušila (Biely Kostol TRN) L. podľejšuo obiľia (Tajov BB), zadňie obiľia (Kaľamenová MAR), špinavé obilé (Štefanov SEN) - obilie horšej kvality s prímesou nečistôt; mítové obilié (Mor. Lieskové NMV) - dávka mlynárovi za mletie; obilé sipané (Štefanov SEN) - v minulosti povinná ročná dávka farárovi; obilié orábat (Kubrá TRČ) - mlyn. omieľať na krúpy; obilié dobre múčí (Kálnica NMV) - mlyn. získava sa z neho vyššie percento múky; obilný príd. obilnuo kosisko (Bobrovec LM); obilná jama (Čataj MOD)
obilie [-ie, -ia, -í, -é] s 1. kultúrne rastliny pestované pre škrobnaté zrná, obilniny, zbožie: mass dobytek drobny i weliky a obyle w stodole, to sproday (ŽK 1517); sam Ondrey Slabey ma wimeniti a tohoto roku treti tál obili brati na tomže pol kwentine (P. ĽUPČA 1596); ovsy, ktere my za nejhlavnejší obili sejeme, se neurodili (KYSUCE 1672); w tu kuruczku wognu roskazal tomuto swgedkowy, ze enom geho abi sem usilowal zwesty obile (SKALICA 1687); zito a oves, ktere ge posate, to se nechawa do obilga zebrania (ŽIAR n. H. 1715) do žatvy; gak zožate, tak y nezožate obilga welmi pobilo (NEDELIŠTE 1769) L. gestli bi pak on (hospodár) powezol a zem poprawal hnogem, slobodni bude do tretiho obilia poziwatj a osoch bratj (KRUPINA 17. st) do troch po sebe nasledujúcich rokov; zachowáwag mesyc nowého obila a prwny čas podlétny (KB 1757) podľa židovského kalendára mesiac Abíb, dnešný august, čas žatvy; červené, rezavé o. napadnuté hrdzou: castrata: čerwene obile: carbunculosus ager: rezawé obila (KS 1763) 2. vymlátené zrno: Jan a Waczlaw Kludla ted vozyli jsu vobile na proday k wam do miesta, zieby sste na nich myto od toho vobile vzali (SKALICA 1529 E); wsseczko obilia zdrassalo (D. ŠTUBŇA 1569 KL); od wsseczkeho mesta gest zakazano obylie na pywo wareny prekupowat (ŠŠ 1610); od ktereho mlina každoročne k ffare zdegssj čztyridczetpet mericz obila dawaly a platily (SENICA 1680); zbožu neb obilu, vinu, masu a jinej strove nemuže jse stala cena uložit (MB 1759) L. manželce twrdeho obili, žita mericz 10, ržj mericz 10, yečmene met. 60 (SKALICA 1620) vysušeného; z iarneho pak obilia gakehokolwek, tienkela, owsa, pohanky, prosa offerugi se swemu sinovy na siatya napomocy (KRUPINA 1687) z jariny; na wychowawange hydu ma se gim daty z pozadnjeho obyly (PODHRADIE 1698) horšej kvality; introit z križuw, a ne z holeho obilia nech se činy (KRUPINA 1736) z vymláteného zrna; ozimné, ozimé, zimné o. zasiate na jeseň, ozimina: czo se pak pana Alberta dotycze, ten mne ma dati ozymneho obyli, to gest ražy a pssenycze (LIPTOV 1571 DSJ); powinen bude datj na contributie od gedneho každeho korcza obilj ozimiho d 2 (VARÍN 1671); zymné obylj welice chibelo (P. ĽUPČA 1685 E); dežmové, dežomné, ilešné, mýtové o. adm maturálny poplatok odovzdávaný vrchnosti: sse su nikteri naczi Sstubneni dlussni za dezmowe obilie (D. ŠTUBŇA 1569 KL); obili illessne aneb osypy (LIKAVA 1625 U2); prosim vas, kapusty nakupte za to dežomne obili (LEVICE 1640 RaT); mitowe obili od mlinaruw, od poddanich pak osipi a hid pernati aby z bedliwe pilnosty wibiral (KOŠECA 1718) F. kdo wyrába zem swú, wysoký stoh obila náklade (KB 1757) práca prináša svoje ovocie; -ný príd 1. súvisiaci s obilím (ako rastlinou): czo se obsgaty obilneho doticze na kolik kusuw zasgatich gakimkolwek obilim k rukam primem, na tolik zemy budem powinen zasgaty (NEDEDZA 1680); a kdiž se byl nagédel a napil Boóz, y byl by zostal weselegssy a byl by gjssel spát wedle stoha obilného, prissla Ruth poskryte (KB 1757); merges: obilny snop; spica: obilna stupka; sitopola: obilny kupec; domum Cereri consecrare: Obilnég bohini kostel poswetiti (KS 1763) bohyňa Ceres L. wewerica, sisl, welka polnj obilnj miss djri sebe dlubu, w kterjch zimugj (KoB 1666 zool) chrček obyčajný Critetus critetus; o. červ, červíček, o-á muška zool byľomor žltý Contarinia tritici: gurgulio: obilná musska (VTL 1679); curculiumculus: chrobáček, čerwiček obilny (KS 1763); curculio frumentarius: čerw obilny (KrN 1795); cyanos: chárba obilná, kwet modry (:bylina:) (KS 1763 bot) nevädza poľná Cyanus cyanus; caltha: obilná ruza neb žlutá fjalka (KS 1763 bot) žltohlav európsky Trollius europaeus 2. pochádzajúci, vyrobený z obilia (zrna): caelia: žitné aneb ginssé ňegaké piwo obilné; adoreum: wsseligaká múka objlná (KS 1763) L. aby sme mywali za strybro potrébnych a chudóbnich za obuwi y podsudki obylné prodáwali (KB 1757) odpad pri čistení zrna, výcudky 3. platený z obilia (zrna): L. o. plat, o-á dežma adm naturálny poplatok odvádzaný vrchnosti: nebosscik Gabriel, richtar, chodywal na dezmu winnu, obylnu (SK. N. VES 1640); po smrti gedneg, druheg (siroty) toho platu, gak penežiteho, tak obilneho proty gedneg kazdeg spadati bude (s. l. 1660 E) 4. (o nástrojoch, pomôckach, zariadení) slúžiaci, určený na prácu s obilím: furca: obilné widly (VTL 1679); kterykolwek (poddaný) na gruntu panstwy magicze mlin obilny (B. ŠTIAVNICA 1697 E); prigem obilnich a sladowich wrecž (DUBNICA n. V. 1731); -íčko s expr k 1: strigi se schazegi, radu společnu magi, kterak by skrz mrazy, krupobiti, priwaly, suchotu, husenjce obiličku usskoditi mohli (SP 1696); k 2: to obylyčko, ktere sme bjly do zeme zasjaly (SLK 1641-57)