obhajca -u mn. -ovia m. kto niečo al. niekoho obhajuje, obhajovateľ; zástupca, zástanca, obranca: o. našich záujmov; o. obžalovaného práv. zástupca; o. titulu (v šport. súťaži);
obhajkyňa -e -kýň ž.
obhajca -cu pl. N -covia m.
obhajca -cu pl. N -covia m. 1. (i pred kým, pred čím; proti čomu) ▶ kto niekoho al. niečo obhajuje, bráni tým, že uvádza (presvedčivé) argumenty, obhajovateľ, zástanca, obranca: vášnivý, horlivý, zapálený o. humanizmu, slobody, pokroku; poprední, nekompromisní obhajcovia občianskych, ľudských práv; stal sa jediným obhajcom záujmov zamestnancov; bol najznámejším obhajcom bývalého režimu 2. práv. ▶ osoba s právnickým vzdelaním poskytujúca obvinenému v priebehu trestného konania potrebnú právnu pomoc, advokát, právny zástupca obvineného v konaní: verejný o. ktorého prideľuje sudca obvinenému bez právneho zástupcu v prípravnom konaní; skúsený o. v prípadoch zanedbania povinnej starostlivosti; dať sa zastupovať obhajcom; súd pridelil obžalovanému náhradného obhajcu; vypovedať len v prítomnosti svojho obhajcu 3. šport. ▶ účastník športovej súťaže, ktorý sa snaží získať umiestnenie (zvyčajne popredné, titul) dosiahnuté v predchádzajúcej súťaži, obhajovateľ: úspešný o. titulu majstra sveta; zdolať, vyradiť, poraziť obhajcu trofeje v Lige majstrov; prehrať s obhajcom zlatej, striebornej medaily; vysokým favoritom je minuloročný o. prvenstva; obhajcami víťazstva z predchádzajúcich ročníkov boli domáci hráči 4. publ. ▶ osoba, ktorá sa snaží udržať postavenie, pozíciu na základe istých hodnotení, vo voľbách a pod., obhajovateľ: úspešný o. postu hlavného kontrolóra; okrem deviatich obhajcov poslaneckého mandátu zasadne v poslaneckých laviciach osem nováčikov ▷ obhajkyňa -ne -kýň ž.: záverečná reč obhajkyne obžalovaného; prekonať obhajkyňu majstrovského titulu; Nepoznám citlivejšie obhajkyne a propagátorky hudobného divadla ako operné dramaturgičky, hudobné redaktorky. [I. Izakovič]
obhajkyňa ↗ obhajca
advokát právny zástupca: vziať si advokáta • právnik: poradiť sa s právnikom • hovor. expr. fiškál • zastar. pravotár • obhajca (advokát, ktorý zastupuje obžalovaného)
obhajca kto niekoho al. niečo obhajuje, obraňuje • obhajovateľ: obhajca, obhajovateľ matiek; obhajca, obhajovateľ cirkevného učenia • zástanca • obranca • ochranca: zástanca olympijskej myšlienky; obranca, ochranca postihnutej mládeže • obranár (kto niečo obyč. zištne obraňuje): obranári projektu • zastávateľ (Dobšinský) • kniž. protektor • zastar. hájiteľ • zried. ochraňovateľ (Hviezdoslav) • advokát (právny zástupca, hovor. obhajca vôbec): najať si schopného advokáta, obhajcu • zastar. pravotár • zastar. apologéta (obhajca učenia, najmä cirkevného)
ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbranných • zried.: ochraniteľ • ochraňovateľ (Mráz) • strážca (kto stráži): strážca bezpečnosti • slang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkov • kniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládeže • ochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvierat • poručník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.) • zástanca • obhajca • obranca • pren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštita • opora • pren. štít • kniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny
zástanca 1. kto niekoho al. niečo zastáva: zástanca utláčaných, zástanca ľudských práv • ochranca: ochranca biednych • obranca: obrancovia demokracie • obhajca • obhajovateľ: obhajca našich záujmov • zastávateľ (Dobšinský) • kniž. zastar. záštitník (Vlček) • zastar. hájiteľ • zried. zastávač (Tajovský)
2. p. stúpenec
obhajca, -u, mn. č. -ovia m. kto obhajuje niekoho, niečo, kto sa niekoho, niečoho zastáva, zástanca: o. záujmov robotníckej triedy; o. mravnosti (Vaj.);
práv. právny zástupca obhajujúci obvineného pred súdom; šport. o. (majstrovského) titulu účastník športovej súťaže, ktorý v predchádzajúcej súťaži získal majstrovský titul;
obhajkyňa, -ne, -kýň ž.
obhajca, obhajec, obhájiteľ, zried obhajač, obhájateľ, obhajovač m 1. kto obhajuje niekoho, niečo, kto sa niekoho, niečoho zastáva, zástanca; predstaviteľ: aby siruotek a wdow ochrancze a obhagcze bity r(ačil) (BAg 1585); politujtež, kresťané, zámku tak slavného mesta, tak tvrdého a pána Zríniho, obhágce silného (ASL 1684/ 1705); pane groffe, gak wssem inim, tak y mne uboheg wdowe patron y obhagcza laskawy (ROZVADZE 1710); conservator: obhagitel (WU 1750); chudobnich ludj sl. widgek gest obhajcem (VRBICA 1761); repressor: ochranec, obhagowač; custos, gubernatorqve reipublicae: obhagowač a naprawowač obecného towarystwá (KS 1763); ochraňateľ, obhagatel a opatrownyk byl, prawym, czty Krystoweg dnessny swaty Yozeff (SKá 1765); stipator: obhágec (AP 1769) 2. práv právny zástupca obhajujúci záujmy obvineného: defensor: obhágce, ochrance (WU 1750); defensor: obranec, obhagač, zástawec, ochranec (KS 1763); -ovačka ž k 1: patrona: obhagowačka, ochraňowačka, zástupnica (KS 1763)
obhajovač p. obhajca