Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obetovať nedok. i dok.

1. náb. prinášať, priniesť ako obetu: o. omšu; o. utrpenie (Bohu); cirk. O-nie Pána kat. sviatok 2. februára, Hromnice

2. venovať, d(áv)ať na úkor seba: o. voľný čas deťom; o. na charitatívnu činnosť

3. vzd(áv)ať sa (výhod ap.) v prospech niečoho, zriekať sa, zriecť sa: o. dovolenku štúdiu; o. sa za cudzie záujmy;

opak. obetúvať -a

// obetovať sa venovať sa niečomu na úkor seba: o. sa práci, rodine

obetovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovaný -tovanie sa nedok. i dok.

obetovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok.

obetovanie -nia s. cirk. 1. ▶ (v katolíckych, pravoslávnych a staroorientálnych cirkvách) príprava obetných darov, chleba a vína, na eucharistickú modlitbu, prvá časť liturgie eucharistie (nasledujúcej po liturgii slova pri slávení svätej omše): bohoslužba obety, obete zahŕňa úkon obetovania, premenenia a prijímania
2. cirk. Obetovanie Pána ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) sviatok slávený 2. februára, spojený s posvätením hromničných sviec a s procesiou svetla, Hromnice
▷ ↗ i obetovať

obetovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovaný -tovanie sa nedok. i dok. 1. (za koho, za čo; pre koho, pre čo; ø; komu, čomu) ▶ konať, vykonať niečo nezištne v prospech druhého a na úkor seba, venovať sa niekomu, niečomu na úkor svojich potrieb; dobrovoľne sa zriekať, zrieknuť, vzdávať sa, vzdať sa obyč. niečoho cenného, významného v prospech niekoho, niečoho: o. sa za vlasť, za slobodu; o. sa za cudzie záujmy; o. sa za iného v stave najvyššieho ohrozenia; obetovala sa pre svojho manžela a deti; obetovali sa, aby ju zachránili; bude sa musieť o. pre mužstvo, pre dobro celku; doteraz sa obetovala rodine, teraz chce konečne žiť svoj život; naplno sa obetovali deťom; ona sa, samozrejme, ochotne obetuje, bude sa aj naďalej starať o dcéru; Mal som vtedy päť rokov a v mojom vedomí ostala spomienka na deda nerozlučne spojená s predstavou obete: on sa obetoval, aby som ja mohol ostať nažive. [A. Marenčin]
2. hovor., trochu žart. ▶ robiť, urobiť niečo, čo sa iným nechce: obetoval sa a išiel na nákup; Uršuľa sa obetovala a sadla si vedľa šoféra. [R. Sloboda]; Musím sa obetovať a zjesť aj tvoju večeru. [J. Kot]; Keď napríklad Vrbinka zúri, chalani sa obetujú a povedia, že dvere na skrini sa nedajú otvoriť. [K. Jarunková]
▷ opak. obetúvať sa, obetovávať sa -va sa -vajú sa -val sa: obetúva sa pre školu; v rodine sa obetovávame jeden pre druhého

obetovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok. 1. náb. (čo, koho (za čo); komu, čomu) ▶ vykonávať, vykonať obetný obrad, prinášať, priniesť božstvu, bohu al. Bohu niečo, niekoho ako dar na vyjadrenie vďaky, úcty, prosby al. na zmierenie, odprosenie: o. zvieratá, prvotiny z úrody; Abrahám bol ochotný o. Bohu svojho syna Izáka; postavil oltár a obetoval krvavé, pokojné a zápalné obety; prví kresťania odmietali o. bohom, božstvám, modlám, cisárovi; obetovanie detí pohanskému bohu Molochovi; Kristus obetoval seba samého za spásu sveta; kňaz obetuje chlieb a víno na pamiatku Ježiša Krista
2. náb. (čo, zried. koho (za koho, za čo; komu)) ▶ prinášať, priniesť, prednášať, predniesť Bohu niečo ako obetu, dar na istý úmysel, na posvätenie a pod.: o. svätú omšu za zosnulých, za farnosť, za zdravie a pomoc; o. dobré, kajúce skutky za duše v očistci; všetko svoje utrpenie obetovala za mužovo obrátenie; veriaci denne obetujú za pápeža modlitbu posvätného ruženca; celý svoj život obetoval Bohu zasvätil, venoval; pri sviatosti krstu rodičia obetujú svoje dieťa nebeskému Otcovi zasväcujú
3. (čo (komu, čomu; pre koho, pre čo; na koho, na čo; za koho, za čo; v prospech koho, v prospech čoho)) ▶ dobrovoľne sa zriekať, zriecť, vzdávať sa, vzdať sa niečoho obyč. cenného, významného v prospech niekoho, niečoho, často na úkor niečoho iného al. seba: o. vlastné pohodlie, kariéru, slobodu v prospech svojich blížnych; o. pol dňa na upratovanie; o. časť územia v záujme zachovania mieru; o. život dobrovoľne sa dať usmrtiť, zomrieť pre niekoho, pre niečo; práci obetoval najlepšie roky svojho života; je schopná o. nemalé sumy za oblečenie; Čo všetko je ochotný obetovať muž pre lásku milovanej ženy. [InZ 2002]
4. ((čo) na čo) ▶ dávať, dať, venovať obyč. finančnú podporu: o. na kostol; na boj proti rakovine obetoval nemalé sumy peňazí; pri príležitosti krstu obetovali na cirkev 100 eur
5. (koho, čo) ▶ vydávať, vydať niečí život v prospech niečoho, s istým zámerom: v bitke obetoval celé vojsko; Všetkých sme obetovali, nik ich nechcel ani za otrokov. [I. Izakovič]; Obetujú aj Ondreja, aby nevyzradil, kde je poklad ukrytý. [M. Húževka]
6. (koho, čo (čomu; na čo)) ▶ nechávať si, nechať si niekoho, niečo vziať, pripúšťať, pripustiť jeho ujmu, používať, použiť niekoho, niečo na istý účel aj za cenu ochudobnenia sa: potrestala sa sama, lebo obetovala svoje deti vlastnej kariére; obetujeme dovolenku kurzu anglického jazyka; obetovala celú rodinu, len aby sa stala prvou dámou; o. pešiaka, strelca (v šachu) vzdávať sa, vzdať sa figúrky s cieľom získať nejakú výhodu; Kvalitné mužstvá s dobre prepracovanou organizáciou hry nezvyknú obetovať hráča na osobné krytie. [Sme 1996]
◘ fraz. obetovať niečo na oltár/na oltári vedy/úspechu/pokroku/vlasti/národa vzdávať sa, vzdať sa, zriekať sa, zrieknuť sa niečoho v prospech niečoho iného
▷ opak. obetúvať, obetovávať -va -vajú -val: Na veľkom oltári obetúvajú Chaldejci pri výročnej slávnosti okrem zvierat niekedy aj tisíc talentov kadidla. [V. Zamarovský]; Prvé obilie obetovávali bohu úrody, aby im doprial dostatok aj v budúcom vegetačnom období. [HR 2001]

obetovať, -uje, -ujú nedok. i dok.

1. (čo za čo, za koho, pre čo, pre koho, komu, čomu) zriekať sa, zriecť sa, vzdať sa, vzdávať sa niečoho (obyč. v prospech niekoho al. niečoho al. za niečo): A za tichý kút chalupy obetuješ svet celý. (Sládk.) Desať rokov by som obetoval zo života. (Stod.)

● o. (svoj) život za niekoho, za niečo zomrieť, dať sa usmrtiť;

2. (čo na koho, na čo, komu, čomu, pre koho, pre čo) vynaložiť, vynakladať, venovať, dať, dávať: Niečo obetovali na volebný fond. (Heč.) Otcovi ťažko prišlo obetovať na syna. (Al.); o. niečomu, niekomu veľa voľného času, veľa námahy; On nemôže na večeru obetovať dve hodiny. (Tim.); o. celý svoj život vedie, vedeckým výskumom, práci pre národ;

3. (koho, čo) vydávať, vydať na záhubu: Vláda obetuje bez výčitiek svedomia státisíce ľudí na bojišti. (Zúb.); šach. o. strelca, pešiaka dať si ho vziať (s istým zámerom);

4. (koho, čo komu) zasľúbiť, zasvätiť: o. niekoho bohu predurčiť na kňazské povolanie;

5. náb. (koho, čo i bezpredm.) prinášať, priniesť, dávať, dať božstvu, bohu ako obeť; vykonať, vykonávať obetný obrad: Abrahám chcel obetovať svojho syna Izáka bohu na hranici. (Tomašč.)

6. arch. (čo komu) venovať, dedikovať: spisovateľ obetoval svoju knihu celému národu;

opak. obetúvať, -a, -ajú

|| obetovať sa

1. (za koho, za čo i bezprem.) prinášať, priniesť obeť, dobrovoľne podstúpiť, podstupovať niečo za niekoho, za niečo: o. sa za iného, o. sa za cudzie záujmy; Matka sa musí vždy obetovať. (Jes.)

2. (komu, čomu) obetavo, nezištne sa niečomu, niekomu venovať: o. sa práci, rodine, vlasti;

opak. obetúvať sa

obetovať nedok. i dok.
1. priniesť ako obetu: To on nespraví, piet sinkú za mia neobetuje (Jablonové MAL);
2. venovať, darovať, dať: Z veseľia obetuvaľi (vyzbierané peniaze) na kostol (Turany MAR); Každoročne sú obetuvané jakési penáze na posedenié pre starích (Skalka n. Váh. TRČ); Švec jeden peňíz obetovau̯ na tabák, jeden na pálené (Jablonové MAL)
3. zriecť sa, zriekať sa niečoho v prospech niekoho: Len jenneho sina mala a šecko mu obetuvla (Lapáš NIT)

obetovať sa nedok. konať v prospech niekoho na úkor seba: Ja sa pre ťeba obetujem, a ti si to ňevíš vážit (Ludanice TOP); Šag von sa pre náz obetuval (Val. Belá PDZ)

obetovať ndk/dk
1. náb čo koho prinášať, priniesť, dávať, dať bohom, Bohu obeť: pakli nebude moczy pro chudobu obetowati beranka, wezme dwe hrdlicžky aneb dwoge holubietok a da knezy (BAg 1585); pohansky popowe w pohanskjch kostelyech obety na oltare obetowaly (KoB 1666); wissel gedneho času Abraham na roskas bosky na gednu wisoku horu, Moria rečenu, aby tam sina sweho Izaka w obet zapalnu obetowal a odewzdal (SPr 1783)
2. cirk čo komu (vy)konať obrad obetovania (pri omši v rímskokatolíckej cirkvi) Bohu: kdykoli chleba, wyno na oltari posweceno býwa od kňeze rádného, byskupem posweceného, smrť se Pana pamatuge, telo a krew obetuge wssem werňým na wykúpeňy (CC 1655); knežj gako pod dwogj spusobu chleba a wjna Krysta Bohu Otcy nebeskemu obetugu; práwě zrizenj knežj welebnú swátost pri mssy swatég obétowali a poswecowali (IA 1708); pontificalia insignia: k prednym kňezom náležité ozdobi, do kterych zwykli se oblékati, kdiž obetugú (KS 1763)
3. čo komu venovať, darovať: králowe se klaňeli, zlato, kaďidlo dali, mirru obetowali (CC 1655); skrze kterjžto slib gedna každa osoba mniska negen wsseckjm časnjm wecem vmjra, a to čjmž wladne, k noham sweg wrchnosti sklada, ale tež y to, což buducne dedičneho neb nabiteho muže bity, vplne klassteru obetuge (WO 1670); když někdo w sakrystyi obetuge almužnu peněžitu na msse swaté (PrV 1767); ktere (peniaze) obetuwam (!) ga Juro Zboran na zwonec, kedy se bude zwonit, ked sa pozdvyhuge Boze telo (PAPRADNO 1768); nachaza se lekar, ktery bes mzdy a odplaty naguzitečnegsse lekarstwi obetuge, zawdawa a wsseckich esste pozustalich uzdrawuge (MK 18. st)
L. když twog prytel dar z wdečnosti tebe obetuge, giste lasku s takim darom tobe oznamuge (GV 1755) o náklonnosti
4. koho, čo komu zasľubovať, zasľúbiť, zasväcovať, zasvätiť niekoho, niečo: celých 24 hoďin sami oni (kňazi) po rozličných zemjch msse swaté Pánu Bohu služá a obetugu (IA 1708); voveo: zasljbugem, obetugem Bohu, offeru činjm Bohu (KS 1763); 60 klasteri mnisek se nahazagu, ktere panenstwi swoge Bohu obetowali (SJ 18. st)
5. koho, čo komu sľubovať, sľúbiť, ponúkať, ponúknuť niečo niekomu: služby me obetugyce, zdrawý a wšeho dobreho wynšugem Wašej Mylosty (CH. GROB 1711) (v listovej pozdravnej formule); (kráľovná) zaň (za kríž) dwognásobnú cenu katowi obětowala (ŽS 1764); obetowal swug hrob k sluzbam telu Kristowemu Izak (SPr 1783); -ovávať frekv k 1: (kňazi) nekdi wšak i w kamenních, sklenních, rohowích a i w drewenních kalichoch obetuwáwali (BN 1796); w Starem zakone obetj se objčegne obetowawalj na oltarich (CS 18. st); obetovať sa dk
1. za koho, za čo i bezpredm prinášať, priniesť obeť, dobrovoľne podstupovať, podstúpiť niečo za niekoho, za niečo: za hryssne (Kristus) se obetuge (CC 1655); Krystus sebe sameho nekrwňe obetowal (TP 1691); prosym take, o, Kryste Gežissy, Wikupitely mug, aby sy sam sebe za wssecke hrichy me Otcý nebeskemu se obetowat račyl (BD 1768); bi jsme techdi, jestli bi tak musilo biťi, obadva ňezhinúli, samú jsem sa za obidvuch obetovala (BR 1785)
2. komu (za čo) dávať sa, dať sa do priazne, k službám, k dispozícii niekomu: Yzaiass ačkolwek w duchu predzwedel, že pro ohlassowani spasitedlne na dwe strany ostru pilu pileny a rozdeleny bude, z weliku richlostu se k službam obetowal (MS 1758); dicare se alicui in clientem: obetowati seba pod ňečj obranu (KS 1763); z neghlubssu ponizenosti a poddanosti obetugeme se milostiweg a laskaweg dobrotiwosti (VAŽEC 1768) porúčame sa (v listovej pozdravnej formule); osobe teg za towarissa czesty se obetowal (PeP 1770); loter ohawny když se do pamatowani Gezissoweho poruca a obetuge (MK 18. st)