obetavý príd. ochotný prinášať obete; svedčiaci o tejto ochote, nezištný: o-á matka; o. čin, o. výkon;
obetavo prísl.: o. pracovať;
obetavosť -i ž.
obetavosť -ti ž.
obetavosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, kto je schopný zriecť sa niečoho na úkor seba, v prospech niekoho iného, kto koná nezištne, ochota prinášať obete, nezištnosť, nesebeckosť: bezhraničná o. dcéry; nezištná o. voči blížnym; netreba zdôrazňovať vlastnú o.; dostať vyznamenanie za pracovnú o.; vyzdvihnúť o. hasičov, vojakov, lekárov; bol príkladom veľkej, mimoriadnej obetavosti; vyliečil sa vďaka nesmiernej obetavosti rodičov; Vždy bojoval v prvom rade a vyznačoval sa nezlomnou obetavosťou. [J. Lenčo] 2. ▶ (v športe) veľké úsilie, bojovnosť a odvaha hráčov bez obáv z možných negatívnych následkov: obrovská o. mladých, nastupujúcich futbalistov; príkladná o. súpera; o. v obrannom pásme; pochváliť mužstvo za o.
obetavý príd.
1. ktorý je ochotný sa niečoho cenného, obyč. v prospech niekoho al. niečoho, nezištne konajúci: o. človek, o. organizátor, bojovník; o-á láska;
2. nežistne vykonaný, vykonávaný, obyč. v prospech niekoho al. niečoho, spojený so zrieknutím sa niečoho: o-á práca; o. výkon napr. v športe;
obetavo prísl.: o. niekomu pomáhať, o. pracovať, bojovať;
obetavosť, -ti ž.