obed -a m.
1. hlav. jedlo dňa podávané na poludnie: slávnostný o., studený, sýty o.; uvariť, zjesť o.
2. poludnie: prísť pred o-om, po o-e, cez o.;
obedný, obedový príd.: o-ný čas; o-ová súprava;
obedík -a m. zdrob. k 1
naobed, pís. i na obed prísl.
obed -da pl. N -dy m.
naobed, pís. i na obed prísl. hovor. ▶ v polovici dňa, v čase obeda, obyč. medzi 12. a 13. hodinou, napoludnie: lieky užíva n. a večer; odišli dnes n.; Ráno viezol robotníkov, ďalších obratom priviezol a naobed išiel zase. [R. Dobiáš]; Stávalo sa mi, že som sa po nočnom hraní prebudil o dvanástej naobed. [M. Hvorecký]; Pošepne jej, že na obed sa majú zhromaždiť všetci zamestnanci, aby podpísali rezolúciu. [A. Baláž]; Belasí včera trénovali predpoludním, dnes na obed sa ich výprava presunie do Prešova. [Šp 2009]; Na obed sa teploty vyšplhali na neznesiteľných 50. [PaR 2010]
obed -da pl. N -dy m. 1. ▶ obyč. teplé jedlo podávané najčastejšie na poludnie, hlavné jedlo dňa: výdatný, sýty, ľahký o.; chutný, výborný o.; uvariť, pripraviť, podávať o.; sadnúť si k obedu; dať si neskorý o.; objednať si kompletný o. polievku a druhé jedlo; zabezpečovať rozvoz obedov; na o. zjedol veľkú porciu mäsa so zemiakmi; namiesto tradičného obeda mali suchú stravu; cez leto chodili na obedy k babke 2. ▶ jedenie obyč. teplého jedla podávaného najčastejšie na poludnie: prihlásiť deti na školské obedy na stravovanie v školskej jedálni; v čase obeda sú reštaurácie plné; čo je dnes na o.?; o. je o dvanástej; Romčo naťahuje za labuťami rúčku s kúskom koláča, ktorý ušetril od obeda. [E. Farkašová]; Pri obede si dáva pozor, aby nechlípal polievku. [V. Pankovčín] 3. ▶ stretnutie osôb zvyčajne v poludňajších hodinách, pri ktorom sa podáva teplé jedlo: usporiadať slávnostný, rodinný, svadobný o.; ísť na pracovný o. s obchodným partnerom; pozvať na narodeninový o. všetkých kolegov; stihli sa porozprávať pri rýchlom obede; rokovanie ministrov pokračovalo aj počas neformálneho obeda 4. ▶ časť dňa okolo dvanástej hodiny, poludnie: prišiel tesne pred obedom; po obede išli do kina; cez o. si zdriemli; teplota vzduchu sa zvyšuje okolo obeda; na o. zvonia zvony; deti boli vonku od rána až do obeda ▷ obedík -ka pl. N -ky, obedíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: pôjdu aspoň na malý o.; dáme si dobrý o. a pôjdeme von; čo si praješ na o.?; Ty len pekne čakaj doma. Var obedík, píš si alebo si čitkaj. [M. Figuli]
naobedovať sa nasýtiť sa poludňajším jedlom • zjesť obed: naobedoval sa, zjedol obed doma • poobedovať (obyč. v rýchlosti): sotva poobedoval, už utekal znovu do školy • expr. zaobedovať si (zjesť malý obed al. zjesť obed s chuťou): Poďme si zaobedovať do reštaurácie!
obed p. poludnie 1
poludnie 1. časový úsek okolo 12. hodiny • obed: prísť pred poludním, pred obedom; vybaviť niečo cez obed
2. p. juh
obed, -a m.
1. hlavné jedlo dňa, jedlo, ktoré sa je v poludňajších hodinách: uvariť o., podávať o., zjesť o., mať na o. mäso, slávnostný, spoločný o., pozvať niekoho na o.;
2. čas, v ktorom sa odbavuje poludňajšie jedenie, poludnie: cez o.; K obedu vychádzala z dverí príjemná vôňa pripraveného obeda. (Tomašč.);
obedový príd.;
obedík, -a i obedíček, -čka m. zdrob. expr.
obedík p. obed
obed m. (obid) 1. csl, strenč nov. poludňajšie jedlo: Už zvoňia poludňia, ponáhľaj sa na obet (Králiky BB); Obedi nám nosili na pánsko z domu (Súlovce TOP); Jenna céra téš prínde, opere lebo obet pošle (Skalka n. Váh. TRČ); Na obid me variľi jušku žeľeňinovu (Brezina TRB); Slunečko visoko, a našej gazdiňi z obedom ňit! (Záhradné PRE) L. ból bez obedu (Bošáca TRČ) - neobedoval; svadebňí obied (Záh. Ves MAL) - pre svadobných hostí F. pozerá, akobi mu boľi obed zedľi (Ležiachov MAR) - je nevľúdny; hijó, sivá, kolo plota, akí bou̯ obet, taká buďe robota (Krivá DK) - žart. ak sa človek nenaje, jeho výkon je nižší 2. jkys zastar. prvé denné jedlo, raňajky: obet (Terchová ŽIL) 3. csl, miest. nov., časť dňa, keď je slnko v zenite, poludnie: Ja tam snujem a už bou̯ obet (Kráľ. Lehota LM); Okolo obeda buďem maď opraté (Návojovce TOP); Na obet prišieu̯ z jarkámi do košiara aj holelňík (Podkonice BB); Prvého júla prišla velká búrka prez obet (Dobrá Voda PIE); Prišol obet, pośedaľi śme kolo ohňa, pekľi slaňinu (Sokoľ KOŠ); V obit som zaź muśel kosu pokľepac (Nemešany LVO) L. na sam obit (Dl. Lúka BAR) - na pravé poludnie; na obed zvoňí (Detva ZVO), na obied dzvoňa (Žakarovce GEL) - zvonením ohlasujú poludnie F. obed bíva aj f pekle (Kalinka ZVO) - nikto nemôže robiť bez prestávky; hlannému sa ždicki zdá, že zvoná na obet (Červeník HLO) - stále myslí na jedlo; obedík m. zdrob. expr.: Aj dobrí obeďíg buďe (Mošovce MAR); Dobre mi padnúl tod obedžík (Kameňany REV)
obid p. obed
obed m hlavné jedlo dňa, ktoré sa je v poludňajších hodinách (ale aj dopoludnia): dano na dwa kapry, cžo se gim obed spravil, dano den 23 (TRENČÍN 1584); wynaložilo se na nich (mlynárov) za gedlo, totiz k obedu, na poledne a na weczer d 25 (ŽILINA 1609); daly zme panu kapitanu Illowagi Mathiussu na obed a na wečzeru na čztiry dni, pokud tu bol, na wsseligaku potrowu spolu z winom fl 5 d 94 (KRUPINA 1706); kde má obed, tam má milú, kde wečeru, tam zas ženu (ASL 1749); pren v čase obeda, na poludnie: Micžkowj panskemu, kdy ssel nadol a treffil se tu na obed y pan aurednyk (ŽILINA 1586); towariss powinen gest csasu obeda a wesceri doma bity (CA 1749); w Nytre na obet osem grossy za seno (M. KAMEŇ 1765) L. prandium passerinum: teňky obed na zub (KS 1763) slabý; o. kráľovský, panský o. spoločné slávnostné stolovanie: (Bystričania) obyed kralowszky nadalssge nepowinny gsu nam dawat (P. BYSTRICA 1505); vedle zvyklosti stareg na každy jarmek aby učinili poctivy pansky obed dostatečny (STARHRAD 1652 CM); pohrebný, úctivý, žalostný o. kar: pohreb z pohrebnjm obedem činjwaly (KoB 1666); parentalia: pohrebny obed, obet za mrtwé; funebria justa, sacra: pohreb, obed žalostny (KS 1763); kar aneb uctiwj obed pripraweny spolu y z ginu drobnu trowu obsahuge (PUKANEC 18. st) F. spadla mu hrjanka do popela; obed mu psy zgedly (SiN 1678) ostal hladný; -ný, -ový príd: (poddaní) davaji obedneho ovsa luk 5, kor 1 1/2 (ORAVA 1625 U2) o ovse určenom na zabezpečenie potravy; podme domu nebo gest hodina obedny (KB 1757); triclinarius: obedowy, stolowy (KS 1763); pransorius: obedowy (LD 18. st) L. o. dom, palác, o-á chyža, palota, svetnica, o-é miesto miestnosť, kde sa je, jedáleň: w druheg obedneg swetniczy (s. l. 1596); obedna palota (TRENČÍN 1713); kdiz bi (Ludvik XIII) widel w obedneg chizi wssecke steny obrazmi nestidatimi obložene, techdy hnedki se prec odtat ubirati počal (MS 1758); triclinium: obedna swetnica, obedny palác; refectorium: obedny dúm w klássteri; triclinarium: obedové mjsto (KS 1763); subst o-á ž obilie dané ako deputát namiesto stravy (obeda): Mikuš Križan wiznal, že kdj lanského roku mlatily pansku dežmu, dostalo se mlacom ssestorim kily dwe žita y z obednou ((SLATINKA) 1676); obedík, obedeček dem: prandiculum: obedeček, maly obed (KS 1763); (tovariši) zwázaly chitenych a sedlaczky obiedik, chlyb totissto a syr pred knyže predložili (PeP 1770) skromné jedlo; prandiolum: obedik (LD 18. st)