obecne prísl.
obecne prísl. 1. kniž. al. zastar. ▶ z hľadiska obce, so zreteľom na obec, mestské al. vidiecke sídlo: o. prospešná činnosť; obec vydala o. záväznú vyhlášku, ktorá je v rozpore so zákonom 2. správ. ▶ všeobecne: o. platné pravidlá správ. všeobecne platné pravidlá; o. známe pravdy správ. všeobecne známe pravdy
obecné, -ného m. hovor. majetok (les, pole, lúka) patriaci obci, spoločný, obecný majetok: Vrbiny bolo dosť na obecnom. (Taj.)
obecný príd.
1. patriaci obci, majúci nejaký vzťah k obci, týkajúci sa obce (často ako bývalej samosprávnej jednotky): o. majetok, o-á hora, o-á cesta, o. býk; o. dom, o-á strážnica; o. sluha, o. horár, hlásnik, bubeník; o. rozhlas miestny; o-á knižnica, o-á pečať, pečiatka, o-á pokladnica; o-á zápisnica; zastar. o-á škola; o-é zastupiteľstvo, o. výbor, o-á rada; hovor. na o-é trovy (napr. pochovať niekoho) na účet obce;
2. zastar. verejný, spoločenský: Krv svoju za obecné dobro vylieval. (Kal.) Úžitok z nás nebol obecný, úžitok z nás mal iba tuto gazda. (Min.)
3. kniž. zastar. všeobecný, všeobecne platný ap.: o-á teória, správ. všeobecná; mat. o-é číslo, správ. všeobecné, o-á rovnica, správ. všeobecná; geom. o. trojuholník, správ. všeobecný; log. o. pojem, správ. všeobecný; lingv. o-é podsatné meno, správ. všeobecné;
v bot. a zool. názvoch správ. obyčajný;
4. zastar. prostý, obyčajný; nie vynikajúci, priemerný, pospolitý: Vidno, že nie sú obecní, ale zemäni z dobrého rodu. (Kal.) Ľud obecný sa ich (zbojníkov) nebál. (Kal.) Od starca páchlo obecným dohánom. (Vaj.);
1. kniž. zastar. všeobecne: o. platný, správ. všeobecne;
2. zastar. proste, obyčajne, priemerne: Teda ja by som sa mala takto vydať, tak cele obecne a neideálne. (Tim.);
obecnosť, -ti
1. ž. zastar. všeobecnosť;
2. zastar. prostosť, obyčajnosť; hrubosť: Tvoje chovanie zabieha do obecnosti. (Vans.)
obecné s. spodst. poľnohospodársky majetok patriaci obci: Hňeská sa iďe obecnuo kosiť pre pľemeňíki (Malatiná DK); Pásél na obecném (Bošáca TRČ); Chodzilo sa na obecné robit (Pusté Úľany GAL); To dakedi bulo grofske, aľe po vojňe muśel grov otstupidz opci toto, no tak tota strana, to śe vola obecne (Smižany SNV) F. chodzila (brať) jak na obecné (Červeník HLO) - bez morálnych zábran
obecne [(v)o-] prísl 1. spoločne, spolu: obecznie pak wssech bratrow domassnych y prespolnych pro slussne pričziny zbierania ma bitt do roka cztirikrate (CA 1585 E); vrozeny pan Joannes Lorenczy gsuce premoženy nakaženjm morowym w Panu zesnul prawe techda, když se za neho modlitba obecne w cyrkwi wikonawala (RUŽOMBEROK 1601); familia Sandor obecne wssecka na spoločnu potrebu nigdy žadnych penezy od panou kremniczkich nepožičiawala ((V. ČEPČÍN) 1710); w každj swatek za odwratienj pomstj božskeg obecnie se modlime (KT 1753); verba quotidiana: obecný spúsob reči, s kterú obecňe žigeme (KS 1763); my Maloslatinci zasiali sme obecne jedon kus zeme ousom (SLATINKA 1785 LP) L. my Stephan Ssokot, foyt zilinsky, a rada dole podepsana wiznawamie wssiem wuobeczne tymto psanym (ŽK 1485) dávame na verejnú známosť, oznamujeme 2. na verejnosti, verejne: toho času obecně wiwoleny byl Caspar Kroner za vsta wsse obce města (RUŽOMBEROK 1601); vulgo: obecňe, wssade, ssyroko; templa publice dedicata: kosteli obecňe poswecené (KS 1763) 3. (o deji s kolektívnym subjektom, objektom al. určením) všeobecne, celkove: wjte toho dobre, gakowa by wypowed byla obecznie učinena (s. l. 1618 E); dedina to obecne pritwrdila, aby y ostatnje (lazy) byli hagene (D. JASENO 1754) 4. bežne, všeobecne, súhrnne (často v op. k osobitne): polowycz gruntu spolu z oraczynami, lukamy, horamy, wodamy, z mlyny, obeczne pak yakychkolwek vzytkow czelosty k tymže polowyczem domu a dworu zemanskeho stranek wladany (SUČANY 1579 E); culinaria bral každi den: kapustu, ocet, cibulu, petružlen, chren obecne (ŽILINA 1723); generaliter: obecňe, wsseobecňe (KS 1763); o lásce obecňe (BN 1790) 5. rovnakým spôsobom, rovnako: budu numery od 1 až do 90 we swem pocetnem rade obecne prečitane (Kur 18. st) 6. obyčajne, spravidla, bežne: repyczek anebo starček po polych obeczne roste (HL 17. st); paklyže by gemu sa dalo panske zbožye, tehdy gednym grossom dražyeg než obecnye mezy ludmy, bude powynyen za takowe zbožye platyty (DUBNICA n. V. 1719) 7. (o pomenovaní) jednoducho, proste, ľudovo: kterykoly (z cechu) za mistra se držeti žadati bude, ten niake nadobné dilo, gakž wobecznie se nazywa mastrstückh, nech ukaže (CA 1660 E); pan Jeszenszky Georgy de Kyš Jeszen Matthiae, obecne Martinowje nazwany, pana instansa chťel zabiť (TURIEC 1729); vulgariter: obecňe, po sprosťe (KS 1763)