obecné, -ného m. hovor. majetok (les, pole, lúka) patriaci obci, spoločný, obecný majetok: Vrbiny bolo dosť na obecnom. (Taj.)
obecný príd.
1. patriaci obci, majúci nejaký vzťah k obci, týkajúci sa obce (často ako bývalej samosprávnej jednotky): o. majetok, o-á hora, o-á cesta, o. býk; o. dom, o-á strážnica; o. sluha, o. horár, hlásnik, bubeník; o. rozhlas miestny; o-á knižnica, o-á pečať, pečiatka, o-á pokladnica; o-á zápisnica; zastar. o-á škola; o-é zastupiteľstvo, o. výbor, o-á rada; hovor. na o-é trovy (napr. pochovať niekoho) na účet obce;
2. zastar. verejný, spoločenský: Krv svoju za obecné dobro vylieval. (Kal.) Úžitok z nás nebol obecný, úžitok z nás mal iba tuto gazda. (Min.)
3. kniž. zastar. všeobecný, všeobecne platný ap.: o-á teória, správ. všeobecná; mat. o-é číslo, správ. všeobecné, o-á rovnica, správ. všeobecná; geom. o. trojuholník, správ. všeobecný; log. o. pojem, správ. všeobecný; lingv. o-é podsatné meno, správ. všeobecné;
v bot. a zool. názvoch správ. obyčajný;
4. zastar. prostý, obyčajný; nie vynikajúci, priemerný, pospolitý: Vidno, že nie sú obecní, ale zemäni z dobrého rodu. (Kal.) Ľud obecný sa ich (zbojníkov) nebál. (Kal.) Od starca páchlo obecným dohánom. (Vaj.);
obecne prísl.
1. kniž. zastar. všeobecne: o. platný, správ. všeobecne;
2. zastar. proste, obyčajne, priemerne: Teda ja by som sa mala takto vydať, tak cele obecne a neideálne. (Tim.);
obecnosť, -ti
1. ž. zastar. všeobecnosť;
2. zastar. prostosť, obyčajnosť; hrubosť: Tvoje chovanie zabieha do obecnosti. (Vans.)