obec obce ž.
1. územnosprávna jednotka charakterizovaná súvislým domovým osídlením a vlastným názvom: horská, rodná o.; → stredisková o.; predstavenstvo o-e;
pren.: celá o. sa zišla jej obyvatelia; o. s tým nesúhlasila jej vedenie
2. kniž. skupina ľudí so spoločnými záujmami: umelecká o. umelci; novinárska o. novinári; čitateľská o. čitatelia;
obecný príd.
1. k obec: o. pozemok, o-á knižnica; o. úrad; usporiadať niečo na o-é trovy
2. zastar. jednoduchý, prostý, pospolitý: o. ľud
3. správ. všeobecný
obec obce obcí ž.
obec obce obcí ž. 1. i admin. ▶ základná územná samosprávna a správna jednotka na Slovensku, tvorená najmenej jedným katastrálnym územím, so súvislým domovým osídlením a s vlastným názvom, s osobitným postavením miest, mestské al. vidiecke sídlo: slovník slovenských obcí; voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku voľby poslancov zastupiteľstiev a starostov obcí, mestských častí a primátorov miest, komunálne voľby; stredisková o. (prv) obec miestneho, obvodného al. oblastného významu so štandardnou občianskou vybavenosťou, v prípade väčších sídel aj s priemyselnou, bytovou a občianskou výstavbou, dopravným zabezpečením a pod. slúžiacim aj obyvateľstvu priľahlého územia 2. i admin. ▶ sídelný útvar spojený najmä s poľnohospodárstvom, s menším počtom obyvateľov a s typicky vidieckou zástavbou, dedina: malá, veľká o.; prímestská o.; horská, rázovitá, pohraničná o.; podtatranská, horehronská, oravská o.; vinohradnícka o.; starosta, starostka obce; prvá písomná zmienka o obci; zastavané, nezastavané územie obce; turisticky príťažlivé mestá a obce; poskytovať obciam financie na výstavbu vodovodu; je to jeho rodná o.; výstavba bytových domov je iba v okrajových častiach obcí; Vo všetkých postihnutých obciach občania spoločne s hasičmi a ďalšími dobrovoľníkmi od rána pracujú na odstraňovaní následkov povodní. [Sme 2010] 3. ▶ správa, administratívne orgány, predstavitelia obce, menšieho sídelného útvaru: o. sa môže rozhodnúť, či miestne dane bude vyberať alebo nie; o. plánuje zrekonštruovať takmer nefunkčné zdravotné stredisko 4. ▶ obyvatelia, obyvateľstvo obce, menšieho sídelného útvaru: na schôdzu prišla celá o.; pri stavbe domova dôchodcov pomáhala väčšia časť obce 5. ▶ skupina ľudí, ktorí majú spoločné záujmy, ktorí vykonávajú rovnakú činnosť a pod., spoločenstvo, pospolitosť: umelecká, divadelná, kultúrna, literárna, akademická o.; skladateľská o.; novinárska o.; čitateľská o.; cirkevná, náboženská o. veriaci; zvolili ho za hlavu židovskej obce
dedina sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom: podhorská dedina • obec (územnosprávna jednotka): rodná obec • zastar. ves (J. Horák) • nár. valal: zemplínske valaly
obec 1. p. dedina 2. p. spoločnosť 2
spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnosti • spoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvo • kniž. societa: slovenská societa • verejnosť • pospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti
2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručením • spolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolku • združenie: združenie rodičov a priateľov školy • organizácia: tajná organizácia • klub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klub • jednota: telovýchovná jednota • kniž. korporácia: verejná korporácia • liga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerike • zväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektov • kongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregácia • konferencia: Slovenská biskupská konferencia • kongres: Svetový kongres Slovákov • únia (spojenie organizácií al. štátov): Európska únia • asociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociácia • syndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárov • obec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľov • zastar. beseda: umelecká beseda • družstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvo • aliancia: aliancia podnikateľov • federácia • konfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzov • klan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klan • cech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárov • rad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské práva • hovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovku • cirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konvent • hist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvo • hist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala
p. aj spoločenstvo 1
obec, obce ž.
1. menšie sídlisko, dedina, najnižšia správna územná jednotka: o. majúsa 1000 obyvateľov, roľnícka, banícka o. s roľníckym, baníckym obyvateľstvom; horská, vrchárska o. ležiaca vo vrchoch, vo vrchovatom kraji; partizánske o-e ktorých obyvatelia masovo pomáhali partizánom al. sa aktívne zúčastňovali partizánskych bojov v Slovenskom národnom povstaní; moja rodná o.; hlava o-e predseda MNV (v minulosti richtár), predstavenstvo o-e;
2. hovor. obyvatelia, obyvateľstvo obce: Pred obcou odhaliť a potrestať boháča Vraniaka. (Tat.) Tam hnijú (táfle) na posmech celej obci. (Taj.)
3. hovor. predstavenstvo, vedenie obce: Poslali nás od obce rybu vuiať. (Ráz.)
4. skupina, súhrn ľudí so spoločnými záujmami, vlastnosťami ap.: čítateľská o., spisovateľská, výtvarná, umelecká o., akademická o.;
5. zastar. štát (Štúr)
obca p. obec
obec i obca ž. csl, vsl nov. 1. základná územnosprávna jednotka so súvislým osídlením a vlastným názvom; jej obyvatelia: Tu bolo asi tricať párou̯ koňí f tejto opci (Lipt. Mara LM); Na potokoh boľi mosti - obedz dala drevo a majstri robiľi (Detva ZVO); To bolo kedisi pánské a kej sa parceľuvalo, to si opce kúpeľi (Podmanín PB); Pri tích páračkách sa celá obec pospomíná (Ružindol TRN); Ton časi to volaľi ďeďina, ňije opca (Semerovo HUR); Un to paz jahňata, ten Ivan, tak pre obec (Krivany SAB); Naša opca śe na tim uzňeśla (Široké PRE) L. pili na obec (Bošáca TRČ) - za obecné peniaze; drhnuť pre obec (Poniky BB) - expr. veľa pracovať v obecnom zastupiteľstve 2. v spoj. viňična obec (Sečovce TRB) - vinohradnícky spolok
obcička p. obec
obec, zried obca ž 1. stavovské, pracovné, záujmové, cirkevné al. zvieracie spoločenstvo, spoločnosť: my sudczy y wsseczka obecz zemanstwy widjeka Trenčžanskeho (TRENČÍN 1589); což aby bylo Panu Bohu wdecne cyrkwi y obcy krestanske osožne; kterj by mohly nasse swobodj zastawati a obecz tak riditi a sprawowati, aby zigice w pokogi mohla swjm obrancom dekowati (RUŽOMBEROK 1599; 1610); Kuna gest skrze obecz a sausedu wihnana, protože zle chyri po neg ssli (PEZINOK 1658); firmistri y wsseczka obecz tohoto cechu magu sweho cechmistra w poctiwosti met (CA 1675); communio: obecenstwi, spogenj, obec, towarystwo (WU 1750); cela obecz gak meska tak y slobodnjcka sa ponosuge a žaluge, že zdegssj massar wisse potreby pre obec suceg statku držj (PONIKY 1797); medzj wčelami w gegich obci gesu wčeli, stražu držjci; magi take wčelki y matku, gakossto kralownu obci sweg (PR 18. st) L. do o-e dať, dávať, klásť, na o. dávať, vydať, v o. povedať verejne oznámiť, oznamovať: Samuel kdy pomerkowal, že hodnost a uctiwost geho pred lidma se umenssuge, wssem w obec powedel (MS 1758); publicatus: rozhlásseny, do obci dany; publico: wyhlassugem, na obec dáwám, rozhlassugem; promulgatus: wyhlásseny, na obec wydany; publicatio: do obci dáwani, wywoláwani, ohlassowáni (KS 1763) 2. prostý ľud, nižšie (poddanské) spoločenské vrstvy (v op. k niekomu nadradenému): magnus in oculis civium: za mnoho sebe wáži obec, obecny lid; infimates: obec, njžssy porádek; popularis: lidsky, obecny, k lidu, k obci náležitý, podly; plebs: obecny lid, obec (KS 1763); mi jsme usúženú, v krvavém tvári potu svúj kus chleba virábajícú obec skrz omrzlé žebraňí ňevipíjali (BR 1785) 3. širší výbor mestskej, dedinskej al. cechovej samosprávy; volené predstavenstvo: iudex de Predmer iuratique et opecz (PREDMIER 1312/ 1417 RDSl); vrozenynym (!) panom Petr Torowy a Pauly Yaurowy y wssie obczy miesta Bardieiowa (MUSZYNA 1441); oppatrny muž Melchior przistupowal gest niekolikrat przede wssecku obecz spolu sebranu a zadal gest od wsseczkey obcze, aby gemv sedieni puste, Kachawinske gmenem, bylo prodano (ŽK 1482); vyslaly sme k Vassym Milostem dvu susedov nassych, jedneho z rady a druheho z obczy (N. MESTO n. V. 1549); mudrym a oppatrnym panom, panu rychtarzi a raddie y wssy obczy miesta Trnawy (BÁNOVCE n. B. 1555); my rychtar, boženycy y wssecka obec poctiweg dedyny Wyhien znamo čynime tymto psanim (VYHNE 1622); my Adam Harcsek, rychtar, bozennicy y wšeczka obcza dedinj Zawarj (ZAVAR 1688); na investagaciu našej inštancie ponižene oznamujeme panu milostivemu, čo v richtarskem dome s celym uradom i ze všetku obcu mestečka Beluše sme se uradili (BELUŠA 1782 LP); oznamuge se, aby zaden priwatny a zadna obec dedjnska pasusse dawat se neopowažila (Kur 1785) 4. územný okruh mestskej al. dedinskej samosprávy: Giřik Straka obwiniuge Yurku Busie na mistie manželky geho a zaluge, kterak z dowoleni wrchnosti tegto obcze, kdy mu poručeno bylo strany husy, aby ge wice nebil w sskodie (SKALICA 1617 E); o yegich zemianstwu pochibnosty neb hadce neslichal, ale yak w poctiweg obcy familiae Medveczky za zemanow uznany bily (MEDVEDZIE 1721); cela spráwa obci potúrbowala by sa (BlR 18. st) 5. najmenšia hospodársko-administratívna jednotka, dedina: aby račili osviceny pan grof tu milost a lasku nam učiniti a našu ubohu obcu pri placeni predešleho cinzu zanechati (BREZINY 1771 LP); powinosty richtara budu tito: cintery wen z mesta aneb z obcy stawgat, lesy w celosty hranit a neruntowat (Kur 1785); ani dwanac gazdoch w nasseg obci neni, čo bi mali swug kus chleba a semeno do roli (HRANOVNICA 1795) 6. ríša, štát (obyč. za lat. res publica): res publica: obec (AS 1728) 7. spoločné vlastníctvo, čo patrí všetkým: krivda se nam čini, nebo predtym slobodnici do obci od rol, luk a vinohradu rovaše plativali, ktere od sedlaku pokupene mali. Včil pak dokonce platit mezi obec nechcu (ČASTKOV 1732 LP); convivari in publico: z obci sa hostiti; crena: obec, duchodek (KS 1763); ať sobě nepriwlastňugu ani domu, ani mjsta, kteréžto wěcy patrj k obcy (PrV 1767) 8. všeobecnosť: universitas: wsseobecnost, obec, obecnost; vulgaritas: obecnost, obec (KS 1763) L. po tíchto (bratoch) wssecci patriarchowé boské službi zwlásstňegsség nad obec odbawuwali (BPr 1787) než je zvykom; obcička dem k 1: popellus: maly lid, liďatka, obcička, malá obec (KS 1763)