Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj

obidva, oba neživ., obidvaja, obaja živ. m., obidve, obe ž. a s. obidvoch, oboch I obidvoma/-i, oboma/-i čísl. zákl. vyj. počet 2 vyčerpávajúci všetky dané veci, javy, jeden i druhý: obidva, oba domy, vtáky, prípady; prišli obidvaja, obaja priatelia; lúčiť sa s obidvoma, oboma sestrami, deťmi

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obidva, oba m. neživ., obidvaja, obaja m. živ., obidve, obe ž. a s. obidvoch, oboch I obidvoma/obidvomi, oboma/obomi čísl.

obidva, oba mužský neživ., obidvaja, obaja mužský živ., obidve, obe ženský a stredný obidvoch, oboch I obidvoma/obidvomi, oboma/obomi čísl. základná

oba G a A oboch D obom L oboch I oboma/obomi mužský neživ., obidva G a A obidvoch D obidvom L obidvoch I obidvoma/obidvomi mužský neživ., obaja G a A oboch D obom L oboch I oboma/obomi mužský živ., obidvaja G a A obidvoch D obidvom L obidvoch I obidvoma/obidvomi mužský živ., obe G oboch D obom A obe L oboch I oboma/obomi ženský a stredný, obidve G obidvoch D obidvom A obidve L obidvoch I obidvoma/obidvomi ženský a stredný, čísl. základná ▶ vyjadruje počet dva vyčerpávajúci všetky dané veci, javy, osoby, ktoré sa chápu ako dvojica al. sa vyskytujú obyč. v páre, jeden aj druhý: oba, obidva stroje pracujú súčasne; vyhovujú nám oba, obidva termíny; v oboch prípadoch išlo o vydieranie; budú proti obom, obidvom variantom; o rozvod požiadali obaja, obidvaja manželia; obaja, obidvaja boli rovnako vysokí; väčšina detí má oboch, obidvoch rodičov; magistrát rokuje s oboma, obidvoma záujemcami; obe, obidve ženy mali rovnaký osud; dopadol na obe, obidve nohy; držal sa oboma, obidvoma rukami; k obom, obidvom konferenciám vydali zborník; komunikácia medzi oboma, obidvoma krajinami viazne; pobozkala ho na obe, obidve líca; hrajte sa s oboma, obidvoma deťmi
fraz. mať obe/obidve ruky ľavé byť veľmi nešikovný; privrieť obe/obidve oči úmyselne si niečo nevšimnúť, prepáčiť niekomu niečo; stáť oboma/obidvoma nohami pevne na zemi uvažovať reálne, bez zbytočných ilúzií


obeoba

-be/263916±128: numeráliá s. N+A 3865 obe/3865

-be/263916±128: numeráliá ž. A 4835 obe/4835

-be/263916±128: numeráliá ž. N 8851 obe/8851

-e/22989619±26198 8.14: numeráliá ž. N 38919 dve/26722 obe/8851 obidve/3346

-e/22989619±26198 3.69: numeráliá s. N+A 22923 dve/17739 obe/3865 obidve/1319

-e/22989619±26198 3.81: numeráliá ž. A 39463 dve/33276 obe/4835 obidve/1352

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oba i obidva neživ. hovor. i živ. obaja i obidvaja živ. m., obe i obidve oboch/obidvoch, 7. p. oboma/obidvoma čísl. zákl. vyčerpávajúci počet dva, jeden i druhý (o veciach vyskytujúcich sa v páre al. o dvojici, ktorá sa chápe ako uzavretý celok): oba/obidva stromy, kone; Išiel Jakub pre Jóba, zostali tam oba. (Kal.); obaja/obidvaja bratia, obe/obidve deti, ženy, oboma/obidvoma rukami, nohami, z oboch/obidvoch strán


obe p. oba

oba m. neživ. čiast. strsl, zsl; lipt zried. i živ.; vsl i ž., s., obaja živ., čiast. strsl, obá živ. zsl, čiast. sor, obia živ. čiast. or, obe ž. a s. čiast. strsl, zsl, čísl. zákl. vyj. počet 2 ako uzatvorenú množinu; jeden i druhý: Mám dvoch sinou, obaja sa v Bistrici (Poniky BB); Na treťuo rano už boľi oba voli chorie (Lišov KRU); Var puojďeme oba̋ (Vyš. Kubín DK); Do jednej nohavice obe nohi pchau̯ (Kráľ. Lehota LM); Oňi teda na obiech stranách sedzeli (Kúty SKA); Obá zme mali Mariši ženi (Dol. Súča TRČ); obé mláďenci (Sedl. Dubová DK); obiá gazdoviá (Liesek TRS); oba chlapi (Lipt. Ján LM); obie oči (Brodské SKA)


obe p. oba

oba, obidva, obadva neživ/živ, obidvaja, obedvaja, obedvá živ m; obe, obidve, obedve ž/s čísl zákl vyj. počet dva, jeden i druhý, vyskytujúcich sa v páre ale. o dvojici, kt. sa chápe ako celok: oba, Jan y manzelka geho, rzekli gsu, ze; kdyby se dwa ranila mezy sebu a ti by oba przyssla od slowenskeho przyrozeni (ŽK 1469; 1473); Ssima Ssoltiss a Pawel Garbaniec obadwa su sprisahany (KRAČÚNOVCE 1580 E); pakli by czera geho zustala žiwa, techda spolu obedwe (s matkou) abi užiwaly (majetok) (ŽIAR n. H. 1628); magy sobe partes na rathauze pred G. M. pany ruku danim geden druhemu obydwa gruntyky oslobodit (ŽILINA 1659); obidwoma rukamy z welikimy palcemy chrbtowu kost ge treba silne zhory dolu mazati (RTA 17. st); mladši (cechmajster) pak staršimu bude pomahat, obedvaja pak osobitne kliče od lady trimat (CA 1706 CM); zbiteho (človeka) obidwa medzy sebou odwiedly (TURIEC 1729); uterqve, utraqve: obadwa, obedwe (KS 1763)
L. se in utramqve partem versare: na obedwe strani držati wec kolísať v rozhodovaní; amphimallum: huňa z obuch dwúch straň chlupata obojstranne (KS 1763); na obedve strany, v obe strany, z obú stran ostrý (o sečnej zbrani) obojstranný, dvojsečný: mocné gest slowo twé, yako meč z obu stran ostrý (CC 1655); (Boh) wyhnal Adama a postavil pred ragem rozkossi cherubina y meč plaméňny a na obedwe strani ostry (KB 1757); obe, obedve, obidve strany, stránky, pártaje, oba prišovia práv účastníci (dvojstranného) súdneho sporu: k tomu su radi prziwolili obe strane (BYTČA 1484 SČL); odkud strany obedwe chotar nezwadliwy magi (TRENČÍN 1575); Valenta pak ode wsseckey na poctiwosti posskwrnj cžisteho nachazegi wedle geho newinosti, na čemž oba prissowia prestali (P. ĽUPČA 1596); toto pak konani obe stranki we wssetkych punktiech držeti chceme (KRUPINA 1633); toto pak dokonani nasse obidwe stranky pod swrchu dolozenim birssiagom dwanaste zlatim držaty chtegj (LIPTOV 1663); pre lepssu gistotu z obidvogich (!) stran panstwa tato accomodacia tak Streharanom yako Selčanom widana gest (B. ĎARMOTY 1785)
F. mluwi Pysmo swate: hrych ma lwowe zuby, ge meč v obe strany ostry (GV 1755) zasahuje všade

ešte zadržal obe ženy retint encore les deux femmes
ho obe staré dámy les deux vieilles dames le
márne hľadal obe dcéry chercha vainement les deux filles
obe ženy sa ho les deux femmes le
pobozkala na obe líca embrasser sur les deux joues
pobozkal na obe líca embrassa sur les deux joues
pocítil jeho obe ruky senti ses deux mains
príznačnými pre obe pohlavia qui caractérisent les deux sexes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu