obdivovateľ -a mn. -ia m. kto niekoho, niečo obdivuje, ctiteľ: o. umenia;
obdivovateľka -y -liek ž.
obdivovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
obdivovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. ▶ kto niekoho, niečo obdivuje, kto prejavuje, prechovávak niekomu, k niečomu obdiv, veľké, nadšené uznanie: veľký, nadšený, horlivý, náruživý, vášnivý o. prírody, umenia; nekritický, fanatický o. známej herečky; milovníci a obdivovatelia klasickej hudby; A po štyridsiatke po obdivovateľoch niet ani vidu, ani slychu, pomyslela som si pobavene. [H. Zelinová] ▷ obdivovateľka -ky -liek ž.: Vždy si zakladal na tom, že mal plno oddaných obdivovateliek, ktorým učarovala jeho príťažlivosť. [L. Ondriš]
ctiteľ kto niečo ctí, uctieva, obdivuje • obdivovateľ: ctiteľ, obdivovateľ klasickej hudby, krásnych žien • uctievač • uctievateľ: uctievateľ dobrých mravov • zbožňovateľ: dievča má veľa zbožňovateľov
obdivovateľ p. ctiteľ
obdivovateľ, -a, mn. č. -lia m. kto niekoho, niečo obdivuje, kto prejavuje obdiv: byť o-om umenia; Pre svoju krásu má (Ilona) plno obdivovateľov. (Šolt.);
obdivovateľka, -y, -liek ž.