obdiv -u m. veľké uznanie a záujem: úprimný o.; vzbudiť, zaslúžiť si o.; neskrýva nad tým o.
● stavať, vystaviť na o. (sveta, svetu) vystatovať sa niečím;
obdivný príd.: o. vzťah;
obdivne prísl.
obdivne 2. st. -nejšie prísl. ▶ prejavujúc veľké nadšenie, uznanie niekomu, niečomu, veľmi oceňujúc niekoho, niečo; s obdivom: o. sa pozerať, dívať na ženu; o. sa vyjadrovať o opernej speváčke; o. zhíknuť, zahvízdať, pokývať hlavou; o. vnímať veci okolo seba; hľadela naňho čoraz obdivnejšie; Medzi jej kolegyňami to zašumelo odsudzujúco i obdivne. [I. Izakovič]; Ostatní cestujúci obdivne počúvali chvastúnske reči chlapa s bokombradami. [J. Kot]; Vy ste dobrý učiteľ, Kazimír, – povedal obdivne Florián. [P. Glocko]
obdivný príd. obdivujúci, vyjadrujúci obdiv: o-é pohľady (Zúb.);
obdivne prísl. s obdivom: Obdivne pozerala na pani spisovateľku. (Zúb.)