obchvat -u m.
1. voj. obchvátenie: dobyť mesto o-om
2. dopr. vedenie cesty okolo obce, mesta: autostrádový o.;
obchvatný príd.: o. manéver; o. oblúk
obchvat -tu pl. N -ty m.
obchvat -tu pl. N -ty m. 1. i voj. (i odkiaľ) ▶ útočný manéver, pri ktorom jednotky vedúce útok v hlavnom smere obchádzajú vyčlenenými silami hlavné obranné postavenie protivníka, aby dosiahli vytýčené ciele v jeho tyle; stav, v ktorom sa nachádza vojsko al. objekty počas takéhoto útoku, počas vojenského ťaženia, zovretie: prebiť sa z nepriateľského obchvatu; armáda nebola pripravená na o. zo severu; Bola to prekvapujúca akcia a sledovala pretrhnutie línie, obchvat a priamy pochod na talianske hlavné mesto. [Š. Žáry]; pren. žart. Vezmem školu veľkým obchvatom po obvode mesta [...]. [K. Jarunková] inou cestou 2. dopr. (i kadiaľ) ▶ vedenie cesty okolo obce al. mesta, odvádzajúce dopravu z obývaných al. zastavaných území: cestný, diaľničný, tunelový o.; výstavba, spojazdnenie mestských obchvatov; vybudovať, dokončiť o. mesta; plánovať o. cez pozemky ponad obec; severný o. bude odľahčením pre celú oblasť 3. ▶ nepriamy, nejasný spôsob vyjadrovania al. konania, okľuka, obchádzka: dômyselným obchvatom sa dostal až k podstate; Keďže neraz išiel na mňa úskokom či obchvatom, vyvolal vo mne dojem, že pôjde o stretnutie, ktoré som si neželala [...]. [K. Lászlová]; Poisťovňa zacvaká? – odvážil sa obchvatom záhradník. [P. Hrúz]
obchvat, -u m. obkolesenie, obkľúčenie;
voj. manéver, ktorým sa napadne nepriateľ z boku a prípadne aj z tyla: dobyť mesto o-om
obchvat m. strsl druh ochorenia ľudí i zvierat spôsobeného hltavým jedením, hltavým žraním, ochvat: Kuon mi dostáu̯ opchvat, tag ho teráz ňemuožen prähaťi (Kokava n. Rim. RS); To ťeľa buďe maď vari opchvat (Košťany n. Tur. MAR)