obchvátiť -i dok. urobiť voj. manéver s cieľom obkolesiť protivníka;
nedok. obchvacovať
obchvacovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok.
obchvacovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. 1. i voj. (koho, čo (odkiaľ)) ▶ robiť útočný manéver, pri ktorom jednotky vedúce útok v hlavnom smere obchádzajú vyčlenenými silami hlavné obranné postavenie protivníka, aby dosiahli vytýčené ciele v jeho tyle: tretia rota obchvacuje nepriateľa sprava; armáda obchvacovala územie súčasne zo severozápadu a z východu 2. zried. (koho, čo (odkiaľ)) ▶ zhromažďovať sa okolo niekoho, okolo niečoho vo väčšom množstve, obkolesovať: ľad ich obchvacuje zo všetkých strán 3. expr. zried. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) nadobúdať moc nad niekým, zmocňovať sa niekoho, ovládať, opanúvať, premkýnať: začínajú ma o. pochybnosti; obchvacovala ma ohyzdná ničota [KŽ 1957] ▷ dok. ↗ obchvátiť
obchvátiť -ti -tia obchváť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. i voj. (koho, čo (odkiaľ)) ▶ urobiť útočný manéver, pri ktorom jednotky vedúce útok v hlavnom smere obchádzajú vyčlenenými silami hlavné obranné postavenie protivníka, aby dosiahli vytýčené ciele v jeho tyle: postupne sa podarilo o. celé ľavé krídlo nepriateľa; úlohou bolo preniknúť z juhovýchodu a o. mesto z juhozápadu; obe krídla prekročili rieku a obchvátili tábor 2. zried. (koho, čo (odkiaľ)) ▶ zhromaždiť sa okolo niekoho, okolo niečoho vo väčšom množstve, obkolesiť: naraz ich zo všetkých strán obchvátia plamene; plazmové vlákno obchvátilo celú viditeľnú časť kotúča 3. expr. zried. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) nadobudnúť moc nad niekým, zmocniť sa niekoho, ovládnuť, zachvátiť, opanovať, premknúť: pri myšlienke na deti ho obchvátilo tupé zúfalstvo; Nepochopili by, darmo by ich hrôza obchvátila a boli by ešte nešťastnejší, než sú teraz. [R. Jašík] ▷ nedok. ↗ obchvacovať
obliehať zhromažďovať sa okolo (obyč. s cieľom dostať sa niekam) • útočiť (na niečo): dav obliehal pokladnicu divadla; vojaci obliehali pevnosť, útočili na pevnosť • obkľučovať • obkolesovať • obklopovať: budovu obkľučovali, obkolesovali, obklopovali zvedavci • obchvacovať • zovierať (obyč. vojensky): vojská obliehali, obchvacovali, zovierali mesto celý mesiac • dobýjať • dobývať: hráči bezvýsledne dobýjali, dobývali súperovu bránu
obchvacovať p. obchvátiť
obchvátiť, -i, -ia dok. (koho, čo) obkolesiť, obkľúčiť: Utvorili polkruh a utekali Jožkovi za chrbát; ako ho obchvátia, naložia mu. (Gráf);
voj. urobiť obchvat, obchvatný manéver: Peržanom podarilo sa celé ľavé krídlo obchvátiť. (Fig.);
nedok. obchvacovať, -uje, -ujú