obchvátiť -i dok. urobiť voj. manéver s cieľom obkolesiť protivníka;
nedok. obchvacovať
obchvátiť -ti -tia obchváť! -til -tiac -tený -tenie dok.
obchvacovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. 1. i voj. (koho, čo (odkiaľ)) ▶ robiť útočný manéver, pri ktorom jednotky vedúce útok v hlavnom smere obchádzajú vyčlenenými silami hlavné obranné postavenie protivníka, aby dosiahli vytýčené ciele v jeho tyle: tretia rota obchvacuje nepriateľa sprava; armáda obchvacovala územie súčasne zo severozápadu a z východu 2. zried. (koho, čo (odkiaľ)) ▶ zhromažďovať sa okolo niekoho, okolo niečoho vo väčšom množstve, obkolesovať: ľad ich obchvacuje zo všetkých strán 3. expr. zried. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) nadobúdať moc nad niekým, zmocňovať sa niekoho, ovládať, opanúvať, premkýnať: začínajú ma o. pochybnosti; obchvacovala ma ohyzdná ničota [KŽ 1957] ▷ dok. ↗ obchvátiť
obchvátiť -ti -tia obchváť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. i voj. (koho, čo (odkiaľ)) ▶ urobiť útočný manéver, pri ktorom jednotky vedúce útok v hlavnom smere obchádzajú vyčlenenými silami hlavné obranné postavenie protivníka, aby dosiahli vytýčené ciele v jeho tyle: postupne sa podarilo o. celé ľavé krídlo nepriateľa; úlohou bolo preniknúť z juhovýchodu a o. mesto z juhozápadu; obe krídla prekročili rieku a obchvátili tábor 2. zried. (koho, čo (odkiaľ)) ▶ zhromaždiť sa okolo niekoho, okolo niečoho vo väčšom množstve, obkolesiť: naraz ich zo všetkých strán obchvátia plamene; plazmové vlákno obchvátilo celú viditeľnú časť kotúča 3. expr. zried. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) nadobudnúť moc nad niekým, zmocniť sa niekoho, ovládnuť, zachvátiť, opanovať, premknúť: pri myšlienke na deti ho obchvátilo tupé zúfalstvo; Nepochopili by, darmo by ich hrôza obchvátila a boli by ešte nešťastnejší, než sú teraz. [R. Jašík] ▷ nedok. ↗ obchvacovať
obchvátiť p. obklopiť 1
obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiť • obstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzinca • zried. obchlopiť • obskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapov • obkľúčiť • obkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mesto • obľahnúť • obchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovu • zovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádou • okrúžiť • obkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľa • zhrčiť sa • zhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku
2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliť • obostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smog • expr.: obaliť • obotkať: obalila, obotkala nás tma • obopäť • obopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plot • obohnať (múrom, plotom) • obstaviť • obstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskami • obložiť: stôl obložiť stoličkami
3. p. zahrnúť 2
obchvátiť, -i, -ia dok. (koho, čo) obkolesiť, obkľúčiť: Utvorili polkruh a utekali Jožkovi za chrbát; ako ho obchvátia, naložia mu. (Gráf);
voj. urobiť obchvat, obchvatný manéver: Peržanom podarilo sa celé ľavé krídlo obchvátiť. (Fig.);
nedok. obchvacovať, -uje, -ujú
obchvátiť sa dok. strsl objesť sa, obžrať sa, ochvátiť sa: Ťeľa sa nám opchváťilo (Košťany n. Tur. MAR); Len pomálu (jedz), bo sä opchváčíš! (Rybník REV)