obchodník m
1. osoba obchádzajúca niečo za účelom kontroly a zabezpečenia, obchádzač: circator: obcházač, obchodnjk; circitor: obchodnjk, okružnjk (KS 1763); circitor: obchodnjk (AP 1769)
2. osoba zaoberajúca sa predajom cudzích, nie vlastných výrobkov: gest proty poradku a každemu czechu uznawa se bity sskodliwe, kdy giny obchodniczy se prymiessagj w kupie remeselnikůw (TRENČÍN 1579) obchodný príd
1. idúci, chodiaci v kruhu, cirkulujúci: circularis: obchodny, okoličny, okrúhly (KS 1763)
2. (o človeku) vykonávajúci pohyb chôdzou: ambulatilis: obchodny, prechadzagjcy se, prechodny (KS 1763)
3. (o ceste) majúci zákruty, kľukatý: scestne mysta a rozcesty klamagj a zuwazegj na neschodne (:kameniste aneb bahniste:) mysta. Ne tak lechce obchodne stezky a krjžne cesty (OP 1685) obchádzky; circumvagus: obchodny, okolo túlawy, okolo obratny; affere dispendium: túlawá, obchodná cesta (KS 1763)
4. ktorým sa vykonáva živnosť, slúžiaci k obstaraniu obživy: prygal sem k pomocy na grunt Walockych Mattusse Takacze, propugcugicze gemu tretynku zapraznyho statku, polowycz gyneho pak statku wsselykeho, obchodnyho trety castku (TURANY 1678); naviger: hagowem, ssyffem obchodny, hagow nosny (KS 1763); quaestuosus: obchodny, žiwný (AP 1769)
5. (o pracovníkovi, zamestnancovi) starostlivý, dôkladný: officiosus: služebny, w úradu obchodny; fidelis officijs: w úraďe werňe obchodny; fungibilis: usporádny, obchodny, kdo wecj usporádat a opatrowat može aneb úrad nosyt može (KS 1763)
6. (o reči) premyslený, uvážený; ktorý vie zaujať, pekný, vzletný:
L. sermo rotatus: obchodná reč, ozdobná reč (KS 1763)
7. (o veci) bežný, všedný, nijako špecifikovaný: solennitas: obchodná wec, po rokoch običagná (KS 1763); subst -é [-í] s adm poplatok za obchôdzku, stráženie niečoho: pastirowj obchodnj (dalo sa) f 1 (ŠTÍTNIK 1689); -e prísl k 2: circulatim: okrúhlo, obchodňe, okolične, dokola (KS 1763); k 3: perangranter: obchodňe, wándrowňe, pocestňe (KS 1763); k 7: solenniter: obchodňe, podle obyčagú, zwyklosti, čoročne (KS 1763)