obchod m
1. pohyb, chôdza po nej. (oblúkovej, kľukatej i vymedzenej) dráhe, obchádzka: (orloj) oznamuge hodinu anebo zwon swym zněnjm udeřen kladiwem anebo zawnjtř ruka swogjm obchodem (OP 1685); ambitus: obcházani, dokola obchod, okrúženi, okruhlost, kolo (KS 1763); nekteré (potoky) krútené dlhssym obchodem spatkowali se (PT 1778); anfractus: klukawý obchod (DSL 18. st);
x. pren ambitus orationes: obchoz reči, obchod, okolek (WU 1750) okolkovanie v reči; o. za duše, zádušný o. obchádzanie kostola, v kostole al. po cintoríne pri omši za zomretých: parentatio: obchod za dusse rodičúw, obet za mrtwé dusse rodičúw; solenne funeris: pohreb, obchod zadussny (KS 1763)
2. astron (o planéte) pravidelná dráha, obeh nej. nebeského telesa: Smrtonos ohniwjm bleskem obchod swug za dwa roky temer prebehawa (KoB 1666)
3. činnosť, konanie, záležitosť, vec: aby giny lide w mestie po swych obchodich chodicze pokoy a swobodu meli (P. ĽUPČA 1568); pokog a radost y požehnanj bozké we wssech wassjch obchodech a pracech yakžto panom susedom wynssugeme (H. ŽDAŇA 1602); na mladeži k buogi wicwičeneg a obljbeňj we wogenskjm obchode magjceg; (pastieri) krom obchodu pastjrskjch powinnosti ničemu nerozumeli (PT 1796); zanechawsse aposstoluw w Geruzaleme, ssly do Emausu k obchodem obecnym (CS 18. st)
4. spôsob obživy, živnosť, zamestnanie: Georgius Sladek po sweg praci a pocztiweg ziwnosti do Sleska z wolmj odebrati se usilowal a pritom sweg manzelcze obchody swe poruczowal (ŽILINA 1622); Jozef bil len geho poručegicy a opatrugicy a obžiwugicy swim tesarskim obchodem (Le 1730); nje takowimi lachkomislnjmi, ale welice pracznimi penezmy obchod meho maličkeho hospodarstwj obhagowan a rozssirowan byl (BYSTRIČKA 1736); gakeho sy obchodu? Služil sem u Iana Tribuly; zamesskanj mogho remeslniczkyeho obchodu, wedle ktereho se žiwjm (LIPTOV 1755; 1758); pri banskom obchode tak dobre u Slovakov, jako u Nemcov terminy nemeckie vždy jse zachovavaly (MB 1759) o banskom podnikaní; quaestus: živnost, obchod (AP 1769)
L. tento učedlnjk mohol y w swem obchode domacym bidleti y w Krysta weriti (SP 1696) o živnosti v mieste pobytu; nepoctivý, ženský o. obchodovanie so ženským telom, prostitúcia: lenocinium: Kupplerei: nepoctiwy obchod (AP 1769); sinu, w obgjmaňj tjchto naňičhodnjch lecigakjch žen obchod ženskj y dale prowozug (PT 1796)
5. vykonávanie obchodníckej činnosti, obchodovanie; kontakt: abychom bližnymu nassemu any peniezy any statku nebrali, any prygimali neprawym obchodem, yakožto s ffalessnym zbožym, falessnow wahow a mierow neoklamawali (BAg 1585); kdy sme se byli zessli, abychom o niektere mestke weczi a počet kostolny se poradily y kupu niekteru poradne včinenu nahle pro odchod prodawacže na swuog obchod potwrdili, zasse pred nas pristupili Paulus Roxer a Thomas Michalowicz (P. ĽUPČA 1601); z wýri gsúc žiwý prawdiwe, w bázňi twé ctnostňe, strýzliwe wédli obchod sprawedliwe (CC 1655); wssecka remesla, handlowe, žiwnosti a obchodowe hynu (PoP 1723-24); mihi cum illo nullius rei commercium est: nemám s njm žádny obchod, žádné obcowánj (WU 1750); slussne zagiste gest, aby y kupec z obchodu sweho osohu pokausil (PT 1796)
6. práv zisťovanie skutkového stavu obchádzaním: sme chodiwali swobodne do Lipoweg hore (!) y do wrch Machnacža podle obchodu a nikdo nam neprekažal; o tom sme pak dobre powedomy, že ty mista, pokutkolywek se obchod učynil, gsau a prynalezegu k chotaru patrowianskemu (P. LEHOTA 1625 E; 1641); to wydely, kdj Patrowanje wysse Cžierneho blata, kde kocž stal, kdj na obchod pana služneho dworskeho wozily a božennika, pocžaly na tuže lichwu rožnu dobrassowsku strielat (DOBRÁ 1654 E)
7. styk, kontakt: dwa hegtmany ustawične obchod swug s Filoklem meli (PT 1796)
L. mal-ly sy s nyou w Prývidzi obchody telesné (PRIEVIDZA 1756) pohlavný styk
8. pôvod, stav, rod: aby žáden, gakéhokoli stawu a obchodu člowek, w takowém slobodném vžitku od Geho Gasnosti aneb od ginjch kterejchkoli gruntownjch pánuw nigakým zpusobem nepokogen nebyl (AN 1793)
9. zaobchádzanie, správanie: rodičowé gsau powinny gim (deťom) skrz chwalitebný obchod dobré přjklady dáti (WK 1779)