Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obísť obíde obídu obišiel obídený dok.

1. (chôdzou) vykonať kruhový pohyb okolo niečoho: o. záhradu; o. okolo domu

2. prejsť okľukou s cieľom vyhnúť sa: o. kaluž; keď sa mali stretnúť, radšej sa o-li

3. prejsť popri niečom, niekom: o-l ma bez pozdravu

4. zámerne nevziať do úvahy, vyhnúť sa: o. predpisy, o. nadriadených; o. problém

5. postupne navštíviť (s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku: o. dlžníkov, o. známych;

pren. o. pohľadom prítomných

6. obstáť, pochodiť, povodiť sa: pri kúpe o-l dobre

● o. lacno, nasucho, so suchou kožou neutrpieť ujmu;

nedok. obchádzať -a, obchodiť¹

1. k 1 – 5

2. (musieť) opatrovať, obsluhovať: rada ho o-í, len keď ostane; nemôžem vás toľkých o.

// obísť sa

1. nestretnúť sa (náhodou), minúť sa: obidvaja boli v meste, ale sa o-li

2. zaobísť sa: o. sa bez peňazí, bez rodiny, o. sa s málom; musíme sa o.;

nedok. obchádzať sa k 1

obchádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok.

obchádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzaj sa! -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa nedok.

obchádzať si -dza si -dzajú si -dzaj si! -dzal si -dzajúc si -dzajúci si -dzanie si nedok.

obchádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (čo, koho; okolo čoho, okolo koho) ▶ vykonávať pohyb okolo niečoho, okolo niekoho al. po obvode niečoho, obchodiť¹: o. dvor; o. okolo bazéna, okolo ihriska; počas obradu veriaci tri razy obchádzajú kostol; obchádzal stôl a zbieral taniere; obchádzala okolo auta a pozorne si ho prezerala; obchádza okolo otca s holiacim strojčekom; Ženy si opásali biele zástery, okolo kotlov obchádzajú deti a zalizujú sa. [L. Ťažký]; Jazdci obchádzajú v kruhu svojho trénera a počúvajú jeho pokyny, ktoré prerušuje len vzrušené fŕkanie krásnych ušľachtilých koní. [Pc 1998]
2. (čo) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom (postupne) prechádzať nejakým priestorom: o. krajinu na bicykli; o. historické centrum mesta; noc čo noc budú hliadkovať a obchádzať dedinu [V. Šikula]; Preto bol tak často vonku aj po nociach, ozbrojený obchádzal pozemok a striehol na špiónov. [J. Červenák]
3. (čo, koho; okolo čoho, okolo koho) ▶ prechádzať niekadiaľ, popri niečom, popri niekom, obchodiť¹: zdvorilo okolo seba obchádzali; okoloidúci obchádzajú zraneného bez povšimnutia; opatrne obchádzal okolo vchodu; obchádzal som vstup do pivnice; obchádzal ma a dbal, aby sa nám pohľady ani náhodou nestretli
4. (čo, koho (kadiaľ)) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom prechádzať (oblúkom) okolo niečoho, okolo niekoho, popri niečom, popri niekom s cieľom vyhnúť sa niečomu, niekomu: o. kaluže, mláky; o. jazero, kopec z ľavej strany; o. spoplatnený úsek diaľnice; o. zaparkované vozidlá; trasa musí o. chránené územie; autobus obchádzal väčšie jamy a výmole na ceste; Našľapoval opatrne, obchádzal skalky a halúzky. [Milan Ferko]; Ani nezbadali, že stoja uprostred chodníka a zavadzajú ľuďom, ktorí ich cestou do obchodu museli obchádzať. [I. Izakovič]
5. (koho, čo) ▶ zámerne neuskutočňovať stretnutie s niekým, vyhýbať sa kontaktu s niekým, s niečím, strániť sa niekoho, niečoho, bočiť od niekoho, od niečoho: kasína obchádza na kilometre; po rozchode ju zďaleka obchádzal; Nedovolí, aby ho niekto potápal, obchádzal a ohováral. [H. Dvořáková]
6. (koho, čo (s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ postupne navštevovať rozličné miesta al. osoby s cieľom niečo vybaviť, vykonať, skontrolovať, obzrieť, robiť obchôdzku: o. banky, úrady; o. firmy so žiadosťou o prijatie do zamestnania; čašník pomaly obchádza všetky stoly; obchádza vagóny, aby ju našiel; pravidelne obchádzal svojich zákazníkov a klientov; sestrička obchádzala izby s tabletkami; pred voľbami obchádzal všetky obce v regióne; Na tretí deň už Ivanič iba plazením obchádzal vysilených vojakov a povzbudzoval ich. [K. Jarunková]; A ja na miesta, ktoré teraz obchádzame, budem myslieť i pred smrťou. [R. Sloboda]
7. (čo; okolo čoho) ▶ (o objekte v teréne) oblúkom sa vyhýbať inému objektu al. prekážke, meniť smer; prechádzať popri niečom, okolo niečoho; rozprestierať sa, vinúť sa popri niečom dookola, viesť okolo niečoho; syn. obiehať: cesta obchádza les, okolo lesa; hranica obchádza zo severu intravilán obce; opevnenie obchádzalo horný hrad; Zašla na chodník, čo obchádzal mesto bokom a mieril k druhému kopcu. [K. Horák]; Voda zurčala po kameňoch v hlbokom vyregulovanom koryte, obchádzala pieskové násypy. [V. Švenková]
8. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) začínať sa prejavovať, nadobúdať moc nad niekým, zmocňovať sa niekoho, zachvacovať, opanúvať: obchádza ju hrôza, strach, smútok, zlá predtucha; obchádzajú ma driemoty, mrákoty; obchádzal ho spánok; v poslednom čase ma obchádzali rôzne choroby; To je čudné, zdá sa mu, že ho obchádza čosi zlé. [J. Podhradský]; Čudujem sa tomu a obchádza ma závrat, akoby som hľadel do bezodnej priepasti. [J. Lenčo]; Mal pocit, že ho obchádza nepríjemný ošiaľ. [P. Jaroš]
9. (čo, koho) ▶ dostávať sa do blízkosti niečoho, niekoho, približovať sa, nadchádzať, nastávať: hrmenie, búrka nás obchádza; Európu obchádza ďalšia hospodárska kríza; dostala sa do situácie, kde znehybnela a začala ju obchádzať hrozba smrti [M. Marcelli]
10. (čo, koho; okolo čoho) ▶ zámerne al. omylom nebrať niečo, niekoho do úvahy, vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti, nerešpektovať, nevšímať si, ignorovať niečo, niekoho: o. pravidlá, predpisy, zákony, zákazy; o. plnenie povinností, platenie daní; nemôžeme o. ani túto skutočnosť; radšej obchádza otázku, tému mlčaním; autor vo svojich dielach neobchádza ani sociálnu problematiku; riaditeľ pri rozhodovaní obchádzal svojho zástupcu; Človek má hovoriť o všetkom, čo sa v jeho živote stalo, ničoho sa nemá báť, nič nesmie obchádzať. [P. Andruška]; Ustavične sme okolo toho obchádzali a bola to moja chyba, že som nevedela nájsť spôsob, ako to vám, deťom, povedať. [E. Farkašová]
11. i obchádzať si (koho, zried. čo) ▶ príliš horlivo, prehnane sa o niekoho, o niečo starať, prejavovať pozornosť, vychádzať v ústrety obyč. s cieľom získať si niečiu priazeň, nakloniť si niekoho, niečo: o. si ministerského úradníka; načo ich toľko obchádzaš?; predavač si nás obchádzal, ponúkal to i ono; stratégiou je o. si západnú Európu, strašiť východnú; Ani matke nedovolil, aby ho priveľmi obchádzala a obsluhovala. [J. Beňo]; Chlapcom sa páčila, obchádzali si ju, aj odprevádzať ju chodili, lenže ona sa hanbila za dom, v ktorom žila. [M. Čeretková-Gállová]; pren. Za každý kúsok sa mi papuľkou [mačka] vďačne dotkne líca – obchádza si ma ako najmilšieho druha. [L. Ballek]
12. (čo, koho) ▶ (obyč. o negatívnych okolnostiach) nezasahovať, míňať niekoho, niečo, vyhýbať sa niekomu, niečomu: hrozno bolo voňavučké, hubové choroby ho obchádzali; darilo sa mu aj herne, obchádzali ho zranenia; Chvalabohu, že nás vojna obchádza, – uľavilo sa Poliakovej. [M. Krno]
13. (koho, čo (čím); okolo koho, okolo čoho (čím)) ▶ robiť al. naznačovať pohyb po niečom, okolo niečoho, prechádzať po niečom: o. prstami pery; nikdy ma neobchádzala pohľadom ako teraz; ukazovákom obchádzal okolo goliera
14. (čo) ▶ (o informáciách) ústne al. iným spôsobom sa rozširovať z jedného miesta na druhé al. od jednej osoby k druhej; stávať sa všeobecne, verejne známym; syn. obiehať: správy o strašnom osude Židov obchádzali Slovensko; e-mailové schránky obchádza informácia, ktorá varuje ženy pred novým druhom rakoviny prsníka
▷ dok. k 1 – 8, 10, 12 – 14 ↗ obísť, k 2, 6 ↗ obchodiť²

obchádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzaj sa! -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa nedok. 1. (s kým; ø) ▶ navzájom sa zámerne vyhýbať stretnutiu, styku, často pri negatívnych pocitoch voči niekomu: žijú vedľa seba, no radšej sa obchádzajú; obchádzala sa s manželom v nepriateľskom tichu; oba levy sa obozretne obchádzali; V najhoršom sme boli spolu, prečo sa teraz obchádzať? [P. Andruška]; Ľudia ich videli, ako na seba iba zazerajú a obchádzajú sa ako dvaja napajedení kohúti. [A. Habovštiak]
2. ▶ náhodou, nevedomky sa stretať s niekým, obyč. v tom čase neznámym, chodiť popri sebe a nevedieť o sebe: kedysi sa dokonca obchádzali v lodenici; človek nikdy nevie, či sa niekedy len tak neobchádzame na ulici
3. (s kým; ø) ▶ náhodou, nezámerne sa nestretávať s niekým al. nestretávať jeden druhého; syn. míňať sa: stále sa obchádzajú, nevedia sa stretnúť; Okrem toho sa mu akosi darilo obchádzať sa so Zoe. [M. E. Matkin]
4. (s čím, s kým; ø) ▶ prechádzať popri sebe tak, aby nedošlo k vzájomnému stretnutiu, zrážke, vyhýbať sa: cesta tu býva zúžená, autá sa obchádzajú s ťažkosťami; kozmické telesá sa obchádzali v stokilometrovej vzdialenosti; na ceste sme sa obchádzali s autom ďalších výletníkov
▷ dok. k 1, 3, 4 ↗ obísť sa¹

obchodiť² -dí -dia obchoď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (koho, čo (s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ postupne prejsť viaceré miesta, navštíviť niekoho s cieľom niečo vybaviť, vykonať, skontrolovať, obzrieť a pod., urobiť obchôdzku, obísť: snažili sa o. čo najviac pamiatok v centre mesta; hneď zajtra obchodím všetky kvetinárstva s ponukou na pravidelné dodávky; obchodil som si všetky reštaurácie v okolí; večer obchodila všetkých susedov a známych, aby jej pomohli; Musíte zavolať na viacero miest, obchodiť niekoľkých ľudí, kým sa vôbec dozviete, na čo máte nárok. [Zd 2011]
2. zastaráv. (s čím; ø) ▶ dostať sa z istej situácie s nejakým výsledkom, vyriešiť niečo, pochodiť, obísť, obstáť: vždy dobre obchodila; s týmto argumentom nikde neobchodíš
3. zastaráv. (čo) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom prejsť, pochodiť, precestovať: mesto je také veľké, že ho za päť dní neobchodíte; obchodil som celé Slovensko; za krátky čas sme obchodili najbližšie kopce
▷ nedok. k 1, 3 ↗ obchádzať

obísť obíde obídu obíď! obišiel obišla obíduc obídený obídenie dok. 1. (čo, koho; okolo čoho, okolo koho) ▶ vykonať (obyč. chôdzou) pohyb okolo niečoho, okolo niekoho al. po obvode niečoho: o. stôl dookola; o. námestie; o. jazero na bicykli; obišiel auto a nasadol z druhej strany; obišli sme dom a vošli zadným vchodom; Chlapec zhodil batoh, spravil stojku, na rukách obišiel čistinku. [J. Blažková]; Júlia s úsmevom obišla okolo kožušníka a postavila sa pred neho so zdvihnutou hlavou. [Z. Zguriška]
2. (čo) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom (postupne) prejsť nejakým priestorom: na bicykli obídu celú dedinu; obišiel takmer všetky krajiny strednej a východnej Európy; obišla celý pozemok; Počul štekať psa, a tak obišiel dvor až ku včelínu. [A. Chudoba]
3. (čo, koho; okolo čoho, okolo koho) ▶ prejsť niekadiaľ, popri niečom, popri niekom: na koňoch tri razy hrdo obišli okolo divákov; obišiel okolo bloku a opatrne vyšiel na hlavnú ulicu; príchodiaci obišiel vchod do vily; obišiel ma a zamieril domov
4. (čo, koho (kadiaľ)) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom prejsť (oblúkom) okolo niekoho, okolo niečoho, popri niekom, popri niečom s cieľom vyhnúť sa niekomu, niečomu: o. jamu, kaluž, spadnutý strom; jemným ovládaním volantu skúsil prekážku o.; útočník šikovne obišiel brankára hostí a dal gól; Obišla ženu, aby mohla stisnúť zvonček na dverách. [P. Rankov]
5. (koho, čo) ▶ zámerne neuskutočniť stretnutie s niekým, vyhnúť sa kontaktu s niekým, s niečím: nieže obídete náš dom; Obišiel Vojtecha, vyhol sa mu, prekĺzol pomedzi stoly, prisadol si k Judite. [P. Andruška]; Nemôžem obísť biliard v kaviarni Olympia. [D. Kraus]; Dúfam, že neobídeme ani čárdu s pravým tokajským! [J. Bob]
6. (koho, čo (s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ postupne navštíviť viacero rozličných miest al. osôb s cieľom niečo vybaviť, vykonať, skontrolovať, obzrieť, urobiť obchôdzku; syn. poobchádzať: o. viacero obchodov; obídem všetkých susedov s prosbou o pomoc; musím o. ľudí, aby ostali doma; obišli celý hrad, aby zistili rozsah škôd; Tereza obišla všetkých navrátilcov, vypytovala sa na syna. [V. Švenková]
7. (čo; okolo čoho) ▶ (o objekte v teréne) oblúkom sa vyhnúť inému objektu al. prekážke, zmeniť smer; prejsť popri niečom, okolo niečoho: diaľnica obíde všetky tieto mestá; zvýšená cestička obíde okolo kruhovej veže
8. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) začať sa prejavovať, nadobudnúť moc nad niekým, zmocniť sa niekoho, zachvátiť, opanovať: až ho mdloby obišli; Spadnúť tak na tie tehly! Mohol sa zabiť! Mráz ju obišiel. [A. Lacková-Zora]; Ako zariadil? – prekvapil sa Jakub a hneď ho obišla zlá predtucha. [A. Baláž]
9. (čo, koho) ▶ zámerne al. omylom nevziať niečo, niekoho do úvahy, vyhnúť sa splneniu nejakej povinnosti, nerešpektovať, ignorovať niečo, niekoho: o. zákon, predpis, nariadenie; o. zabezpečovací systém; nemožno o. fakt, že ešte nie je plnoletý; túto tému sme radšej obišli mlčaním; v relácii neobišli ani osobu A. Dubčeka spomenuli ho; Prvýkrát v novodobej histórii po roku 1989 vláda úplne obišla občanov. [HN 2007]
10. (ako) ▶ dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom, pochodiť, dopadnúť, obstáť: povedala nám, ako obišla; mohli ste aj horšie o.; obišiel len s pokutou; našťastie obišli bez zranení; v konečnom dôsledku sme obišli dobre; Obišiel som s dvojkou, to je u mňa normál. [K. Jarunková]
11. v spojení s časticou ani často v zápore (koho, čo) ▶ (obyč. o negatívnych okolnostiach) nezasiahnuť, minúť niekoho, niečo, vyhnúť sa niekomu, niečomu: túto zimu ma choroba obišla; kríza neobišla ani svet módy; modernizácia neobíde ani pôrodnú sálu; Nás hore to obišlo. Akosi na nás zabudli. [A. Vášová]
12. (koho, čo (čím); okolo koho, okolo čoho (čím)) ▶ urobiť al. naznačiť pohyb po niečom, okolo niečoho, prejsť po niečom: obišiel ma pohľadom od hlavy po päty; prstom obišla lem nohavíc; obídem si prstami ľahko okolo pier
13. (čo) ▶ (obyč. o informáciách) ústne al. iným spôsobom sa rozšíriť, rozchýriť sa z jedného miesta na druhé al. od jednej osoby k druhej; stať sa všeobecne, verejne známym; syn. obletieť, obehnúť: správa o smrti umelca obišla celý svet
◘ fraz. lacno obísť vyviaznuť s malou škodou; obísť naprázdno/nasucho nič nedostať, nezískať; smrť ho obišla nezomrel
▷ nedok. k 1 – 9, 11 – 13 ↗ obchádzať, k 1, 3 – 6, 8 ↗ obchodiť¹

obísť sa¹ obíde sa obídu sa obíď sa! obišiel sa obišla sa obíduc sa obídenie sa dok. 1. (s kým; ø) ▶ navzájom sa zámerne vyhnúť stretnutiu, často pri negatívnych pocitoch voči niekomu: cestou von sa len-len že neobíde s mužmi v ochranných oblekoch; zbadali sa už z diaľky, no radšej sa obišli; Predstavte si – bratia, a na ulici sa obídu ako cudzí. [K. Jarunková]
2. (s kým; ø) ▶ náhodou, nezámerne sa nestretnúť s niekým al. nestretnúť jeden druhého; syn. minúť sa: nestretol som ťa, musel som sa s tebou o.; akosi sa vždy obišli; Mala by som mu ísť naproti. Hádam sa len neobídeme. Z mosta k nám je len jedna cesta. [L. Ťažký]
3. (s čím, s kým; ø) ▶ ustúpením nabok, do strany uvoľniť niekomu cestu; prejsť popri sebe tak, aby nedošlo k vzájomnému stretnutiu, zrážke, vyhnúť sa: ako sa o. na takom úzkom mieste?; na tejto ceste by sa určite neobišli dva autobusy; na horskom chodníku som mal problém o. sa s protiidúcimi
▷ nedok. ↗ obchádzať sa

obchádzať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť v kruhu okolo niekoho, niečoho: Po obede v hostinci pravidelne obchádzať námestie. (Tat.)

● hovor. o. ako mačka okolo horúcej (vrelej, vriacej) kaše nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť; okolkovať;

2. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) prechádzať, ísť popri niečom, niekom, mimo niekoho, niečoho: Obchádzame renesančnú budovu manéže a blížime sa k Alexandrovskému parku. (Pláv.)

3. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť, zdržiavať sa v blízkosti niečoho, niekoho: Od toho dňa začal obchádzať dom častejšie. (Ondr.) Dvierka i všetko stavanie zamkýna sám; nech neobchádza (Hľonzo) toľko okolo ich domu deň po deň. (Tim.) Kým starý pustovník popíjal s otcom Noem, čert ich obchádzal a chcel im ukradnúť vínny džbán. (Štítn.)

4. (koho) zachvacovať, opanúvať (o duševných al. telesných stavoch): obchádzajú ho mrákoty, obchádza ho strach, spánok, zlá predtucha, smútok; pren. Nieto medzi nimi (vlasmi) ešte sivých, hoci ho už obchádza štyridsiaty siedmy rok (Štítn.) už skoro bude mať štyridsaťsedem rokov.

5. (čo) ísť oblúkom okolo niečoho s cieľom vyhnúť sa, vyhýbať sa niečomu; ísť okľukou: o. blato, kaluže, kamene, jamy; pren. Chodník obchádza príkro vypučený bok Kriváňa (Chrob.) vedie okolo neho.

6. (koho) vyhýbať sa niekomu, bočiť od niekoho, strániť sa niekoho: (Nevychovaní ľudia) sú nepríjemní, nepohodlní a obchádzaní. (Al.)

● hovor. o. niekoho (niečo) na hony (na sto honov, na sto krokov ap.); o. niekoho (niečo) akoby bol morom postihnutý (ako morom postihnuté) úzkostlivo, veľmi sa strániť, vyhýbať sa;

7. (čo, koho) vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti, nerešpektovať; zámerne, nedobromyseľne si niečo (niekoho) nevšímať, nebrať do úvahy, vynechávať z náležitého poriadku: o. zákony, nariadenia, rozkazy; o. prácu nepracovať al. pracovať nerád; o. školu často vynechávať, nerád chodiť do školy; o. dôležitú otázku (mlčaním) nezmieňovať sa o nej, neriešiť ju; Proste sa tento úsek ľudového života obchádzal. (Mráz)

8. (čo, koho) postupne navštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), robiť obchôdzku: I šiel a obchádzal susedné osady. (Fr. Kráľ) Sám sedliak obchádzal hynúce tvory druhých gazdov a núkal im pomocnú ruku. (Jil.)

9. zried. obchádzať (si) (koho) snažiť sa získať si niekoho: (Brat) vzal na tvár výraz veselosti a obchádzal ju peknými slovami. (Kal.);

opak. obchádzavať, -a, -ajú;

dok. obísť

|| obchádzať sa vyhýbať sa vzájomnému stretnutiu; nestretať sa (schválne);

dok. obísť sa

obísť, obíde, obídu, obišiel, rozk. obíď dok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) vykonať (obyč. chôdzou) kruhový pohyb okolo niečoho, niekoho: o. miestnosť dookola; Obíde holokolenačky oltár tri razy. (Jégé) Spokojným krokom obišiel okolo pece. (Hor.)

2. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) prejsť popri niečom, niekom: Neobišiel bez zádrapky hniezdo ôs. (Šteinh.)

3. (koho, čo) postupne ponavštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), urobiť obchôdzku: Obišla niektorých roľníkov, aby išli Plávku chrániť, že ho chcú exekvovať. (Krno) Jak včelárov dnes zobúdza ma ráno, aby som každý včelín obišiel. (Štítn.) Dnes by som mohol celý svet obísť s nemčinou. (Al.); pren. Potom tak ticho pohľadom obišla okolostojacích (Fig.) poobzerala si.

4. (koho) zachvátiť, opanovať (o duševných al. telesných stavoch): strach ho obišiel; Studený mráz ho obišiel. (Kal.) Vždy mi srdce žiaľ obíde. (Horal)

5. (čo, koho) prejsť oblúkom okolo niečoho al. niekoho s cieľom vyhnúť sa; prejsť okľukou: Obišli priepasti a čím ďalej tým viac sa blížili k srdcu lesa. (Hor.); šport. o. obranu kľučkovaním sa dostať s loptou al. s pukom ap. pomedzi obrancov;

6. (koho, čo) vyhnúť sa stretnutiu, styku s niekým, s niečím: Raz stalo sa, keď sa mali stretnúť, on ju obišiel. (Tim.) Ja som sa veľmi hanbila, keď som chodila okolo teba do roboty. Radšej som ťa obišla. (Emrč.); hovor. Obišiel ma ako choleru. (Kuk.) úzkostlivo sa mi vyhol.

7. (čo, koho) vyhnúť sa splneniu nejakej povinnosti; zámerne (nedobromyseľne) si niečo, niekoho nevšimnúť, nevziať do úvahy; vynechať z náležitého poriadku: o. zákon, nariadenie, rozkaz, o. dôležitú otázku (mlčaním); Štyroch obíde, piatemu nič nedá. (Jes.) Potom sa rozlúčili podávaním rúk a neobišli ani Ondreja. (Ondr.) Počuli sme, že máš prísť do Košíc, tak ti píšem, aby si nás neobišiel. (Taj.) aby si nás navštívil;

pren. minút niekoho, niečo, nenatrafiť na niekoho, na niečo, nezasiahnuť niekoho, niečo: nešťastie ma obišlo, choroba ma obišla; Smrť i tak neobíde nikoho. (Kuk.) Výkrik nemohol obísť tvoj sluch. (Karv.)

8. pochodiť, obstáť nejako, povodiť sa niekomu nejako, vyviaznuť nejako: dobre, zle, šťastne o.; sucho, nasucho, lacno o. bez škody, bez následkov, šťastne; o. naprázdno nemať úspech; o. po dobrom (Chrob.) dobre; Rovnako sme obišli. (Al.) Nebol by si ani ty suchý obišiel (Jégé) bolo by ušlo bitky aj tebe. S jeho dievkou obišiel by najlepšie. (Tim.) Obišiel by bez pokuty (Jégé) nedostal by pokutu. Nechce obísť s posmechom (Taj.) nechce sa dať vysmiať.

9. hovor. (čo) stihnúť, stačiť prejsť (ta a späť, obyč. časovo): za taký krátky čas to neobídeš;

10. nár. (koho, čo) opatriť, ošetriť: Keď ochorieš, kto ťa obíde?

11. expr. zried. (koho) ošialiť, oklamať, podviesť: On ich nahovoril, obišiel, obláznil. (Tim.);

nedok. k 1-7 obchádzať i obchodiť

|| obísť sa¹ vyhnúť sa vzájomnému stretnutiu (schválne); nestretnúť sa, minúť sa (náhodou): Vše sa obišli, keď sa mali stretnúť. (Jes.);

nedok. obchádzať sa

obchádzať i obchodiť nedok. (opcháďaťi, opchájac, obichádzeč, opchojic, obichoďiť)
1. pohybovať sa, chodiť dookola niečoho: Dág opchádza̋ okolo té zahradi (Nandraž REV)
2. prechádzať okľukou popri niekom al. niečom, vyhýbať sa: Autá ho opchoďiľi, ač toruosi potom u_zastalo, a to chlab_z handár (Ležiachov MAR); Aj horou bi obichoďeľi ľiďe, aľe bráňa (Hor. Zahorany RS); Obichádza̋š to blato! (Kameňany REV); Akurát kej som ho opchojel, začal aj on pridávac a uš som sa nemal dze vihnúc (Trstie ILA); Stojiž mi v draźe a ja ce muśu opchodzic (Dl. Lúka BAR)
3. pohybovať sa v blízkosti niekoho, niečoho: A oni, huncúťi, pod oblokon ľen tag opchoďiľi (Lišov KRU); A tera_sa to šetko už objavuje zas, aj risi opchoďia, aj tie meďveďe su teras tuná (Kľak NB); Nižd bi zato nedal, že nás niédo v noci opchádzá (Myjava)
F. čo ťa to opchoďí? (Ležiachov MAR) - prečo sa do toho starieš?; mňe to ňeopchodzi (Krivany SAB) - nezaujíma ma to, nestarám sa o to
4. postupne navštevovať rozličné miesta (so zámerom niečo vybaviť), robiť obchôdzku: Ešťe so_mau̯ tedi ženu, ona opchoďila, ďe som (Handlová PDZ); Ja̋ som slúžiu̯ u zemäna v Ľešťináh a boľi zme obaja̋ bravi opchoďiť (Leštiny DK)
5. prejavovať sa prvými príznakmi, zachvacovať (o telesných a duševných stavoch): Očera ho chrípka opchádza (Návojovce TOP); Chorobi ňeopchoďiľi aňi staríh, aňi mladích (Žaškov DK)
6. strániť sa niekoho, bočiť od niekoho: Obichádza̋ me rašé (Nandraž REV); Čo ma uš kcež opchoďiť? (Králiky BB); F posledném čase ma začala Ilona jakosi opchájac (Trstie ILA); Len ho (šarvanca) starí rás viškŕkav z bičom, ščúl nás opchádzá (Červeník HLO)
7. opatrovať, ošetrovať niekoho, starať sa o niekoho: Chto ťa buďe opchoďiť, keď oňezdravieš? (Pravenec PDZ); Ked budeš nemocní, do ťa bude opchádzat, ket nemáž dzeci? (Stráže n. Myj. SEN); Ja śe nadožila - i trojo dzeci opchodzidz i navaric! (Fintice PRE); Povedzeľi pastirovi, že ňedobre obhodzi bujaka (Kokšov-Bakša KOŠ)
8. trpieť, znášať niečo, niekoho: Čo to buďem nadarmo v dome opcháďať! (V. Bielice TOP); Takého hňilého človeka ja mám v dome opchoďiť?! (Bodorová MAR); Len abi ho človek opchádav! (Lukáčovce HLO)
9. odmietať, zavrhovať niečo: Tedi sa neopchádzalo niš, že to lebo to neni dobré, šecko sa minulo a šecko sa zedlo (Biely Kostol TRN)

obchádzať sa i obchodiť sa nedok. uskromňovať sa s niečím, v niečom: Opchádzáme sa z jenním páron koňí (Bošáca TRČ); Na jedzeňu me śe opchodziľi, ľem žebi opchod bul (Čemerné VRN)

obchádzať si i obchodiť si nedok. strsl usilovať sa získať si niekoho: Hádam sa s ňou kce do roďini dostať, ke_ci hu tag opchoďí (Socovce MAR); Bars si ho opchádza̋ jeho mat (Roštár ROŽ)

obchodiť p. obchádzať

obchodiť sa p. obchádzať sa

obchodiť si p. obchádzať si

obichádzeť, obichodiť p. obchádzať

opchojiť p. obchádzať

obchádzať [-(d)zať], obchodiť ndk
1. (o človekovi) čo, koho, okolo čoho, koho pohybovať sa, chodiť v kruhu okolo niečoho, niekoho: abich za dwa mesyce obchádzala hori a oplakáwala pánnénstwi mé (KB 1757); urbem totam pervenatus sum: obchodil sem celé mesto; circum gredior: obcházám, okolo gidem; circumeo: obcházám, okolo gidem, okolo gedem (KS 1763); perarare pontum: obchoditi more (KS 1763);
x. pren kráti sa mi, kráti na brušku fertuška, už ma neobchodí čtyri rífy stužka (PV 18. st) neobsiahne
L. metor: wymeráwám, mezu obcházám, vymezugem (KS 1763) chôdzou určujem hranice
2. astron (o planéte) vykonávať kruhovitý pohyb v pravidelne sa opakujúcom cykle, obiehať okolo niečoho: Dobropan w kole swem obchazy skoreg než za pul roka (KoB 1666); pochopiť nemuze lydska mysel, gak prutku chytrosty kruti se obloha nebeska, obchodyc za čtyri a dwacet hoďyn celu Zem (PP 1734)
3. čo, koho, okolo čoho, koho prechádzať, ísť popri niečom, niekom, mimo niečoho, niekoho: (služobník) aby dolu mohl zgiti, wysoké skaly, hlubinu obchazal (SPo 1690); perlustro: prehlédam, obhlédam, obcházám; circumvado: okolo chodjm, obcházám; žaden slobodnu cestu tadul pregity nemuže, ale hen wisse wšeckeg dedinj obchazat musime (PRIBYLINA 1766); Tenere neb gjnač Tiberium gmeno má a tato (rieka) obchazy wukol mesta Rima (KCS 18. st);
x. pren oculis obire exercitum: očima obcházati wogsko (KS 1763)
L. obchodiť vojsko robiť prehliadku zbraní: pereqvitare aciem: obchoditi, obgjždati wogsko (KS 1763)
4. čo, koho, okolo čoho, koho pohybovať sa, chodiť, zdržiavať sa v blízkosti niečoho, niekoho: giž y nepriažnik okolo neho obchazal (KRUPINA 1675); kdo yak we dne, tak y w noczy okolo takoweho mysta (kostola, cintorína) obchazy, ma ad torturam dan byty (P. ĽUPČA 1691); dábel weduce, že kratky ma čas, weliky ma hnew proty wiwolenym božim, proto gako lew rwucy obchody (COB 17. st); woda za zahradu tjekawala a to mjsto Na kut zanechawala a ho obchazala (DULICE 1726)
5. čo ísť oblúkom okolo niečoho s cieľom vyhnúť sa: lepsseg obchodiť zlé wecy (GV 1755); člowek, dokawad chodi pri swetle, gezera, gamy, skaly a gine nesstesti snadno obchaza (MS 1758); diabol z daleka tess obchacza kriz (SJ 1770)
F. kde se zle komu powodj, to mjsto pilne obchodj (Se 18. st) o poučení z chýb
6. koho, čo vyhýbať sa niekomu, niečomu, bočiť od niekoho, niečoho, strániť sa niekoho, niečoho: falyetsnyikóv lyitzovánich moj duch barz nyenávidzi i dalyeko obchodzi (DŽ 1752); fugito: obcházám, stránjm se, chránjm se (KS 1763)
F. co poznawa gednuc člowek, že mu w nečem sskodi, to, gak rozumu užiwa, wssemožne obchodi (GŠ 1758)
7. zámerne, nedobromyseľne si niečo, niekoho nevšímať, nebrať do úvahy: Jana Csierneho manželka s nim spolu any biwaty nechce, ale obchodiacz hospodarsku praczu lehkomiselne a bez roboti žada žiti (DUBOVÉ 1757); divertunt longe: daleko upádagú od práci, obcházagú prácu; subterfugere laborem: prácu, robotu obcházati (KS 1763); Tyrus gjž cizj narodj obchazegj, a gestli se Pigmalion nepomiňe, wssecek kupeckj obchod ginam se preňese (PT 1796)
8. čo, koho navštevovať; robiť obchôdzku (s cieľom prezrieť, skontrolovať niečo): wssečky (zátoky) mužu se obcházat na malých hayowkoch (KrP 1760); confreqvento: často chodjm, často obcházám, často bydljm, často nawsstiwugem; circumire vigilias: obcházati stráže, wártu (KS 1763); bratrowe haufne se k nemu (Hilarionovi) scházeli a spolu s nim klasstere obcházeli (VP 1764)
9. čo vykonávať nej. činnosť, funkciu, zaoberať sa niečím, starať sa o niečo, opatrovať niečo: pre ktoru nemocz nemohol swe ubostwo obchoditi a Geho Oswicenost pana zbiwaty (SLIAČE 1634); gedneg žene dano, ktera mesku čriedu obchodila, potrawa za dwa dny; žena, ktera dobitek, obe čriedi, obchacala od besu, dano geg y strowu fl 1, d 96 (ZVOLEN 1645; 1658); ti pak, kterj z takowimj nemocnimj obchazegj, magj se warowat, aby negaku paru anebo wunj od neho do nosa netahli (HT 1760); perfungor: w úraďe obcházám, powinnost odprawugem; rem privatam obire et publicam: gak w swég weci, tak w obecnég obchazati (KS 1763)
10. s kým, (s) čím prichádzať do styku s niekým, stýkať sa s niekým; narábať s niečím; zachádzať, nakladať s niekým (ako obvineným): kterak by se manžele spolecžne riediti, sprawowati, obchoditi a w yakoweg welikeg rewerentij a pocztiwosti geden druheho mely by držeti (BAg 1585); sicze gsem malo s nou obchadzala, len giduczi ras na sedliakou, kteri plott sprawali (S. ĽUPČA 1689); Muransky w ten čas na yarmoku s nou, Elisabethou, bil obchazal (P. ĽUPČA 1722); w plnem mesjcy nemá se z wjnom obchazati, ani s dolievanjm ani spússtanjm (VK 1764); ga mnoho obchazym s lidmi, ga se k nim primluwam na chodnikach (UD 1775); poradek predpjsany ma (úradník) gak z pachačem takym obchazeti (NJ 1785-88)
L. žaden z dwoma prawy nema obchazet aneb bez wuole pana rychtara k panu gyt žalowat (ŠŠ 1610 práv) o súdnej príslušnosti; o. sa ndk:
1. (s) čím, s kým zaoberať sa niečím (nej. činnosťou); starať sa o niečo, o niekoho: kteryz krzestiansky czlowiek, muz nebo zena czary by sie obchodila aneb gedy (ŽK 1473); ten mladenecz se nykdy s takowymy weczmy neobchazel, any geho narod (BECKOV 1559); žide, kteryž se zaklijnanim obchazeli (SK 1697); ktery by se z bratuw lharsku rečy obchodyl (CA 1698) klamal; čili bi som sa ňebol s ňú (Zéliou) podobňe obchádzal (DS 1795)
2. ako správať sa, postupovať (v niečom): kteri dlžnik pak aneb obžalowani dobre se obchodici na odloženi terminu k doswečeni slussnu pričinu zada (CA 17. st E)
3. čím obracať sa na niekoho:
L. práv obchodiť sa právom riešiť spor súdne: neakowa poputka se stala lebolicz bitka meczy dwema chudimi lydmi w hagi; wolagi se k prawu a prawom se chcegi obchoditt (D. ŠTUBŇA 1566 KL)
4. v čom (o odeve) nosiť sa, obliekať sa do niečoho: mystr pak powinnen mu (učňovi) dawaty ssaty, w kterich bi se obchodity muohol, dokud se wiučy (VELIČNÁ 1714)

obchodiť p. obchádzať