obalamutiť dok. expr. oklamať, podviesť, ošialiť; (p)oblázniť, zmiasť, pobalamutiť, obaláchať: nedať sa o. (pri kúpe); o. dievča peknými rečami
obalamutiť -tí -tia (ne)obalamuť! -til -tiac -tený -tenie dok.
balamutiť -tí -tia balamuť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. expr. 1. (koho (čím); komu čo (čím)) ▶ pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva, ohlupovať; syn. baláchať: b. ľudí; b. niekomu hlavu, rozum peknými rečami; nebudem počúvať také balamutenie; Nedajbože dať sa balamutiť mäkkým ženským rozumom. [P. Jaroš]; Nedajme sa balamutiť neznášanlivými rečami, mohli by sme na to všetci doplatiť. [Sme 1996] 2. ▶ rozširovať nepravdivé správy, robiť zmätok nepremyslenými rečami; syn. baláchať, tárať: balamutí vospust sveta; Ak by nejaký potmehúd tvrdil, že to je začiatok, tak iba balamutí, lebo začiatok bol takýto. [Ľ. Feldek] ▷ dok. k 1 ↗ obalamutiť, pobalamutiť, zbalamutiť
obalamutiť -tí -tia (ne)obalamuť! -til -tiac -tený -tenie dok. expr. (koho, čo (čím)) ▶ vedome nepovedať pravdu, priviesť do omylu prostredníctvom klamstva, zavádzaním, zmiasť, podviesť, oklamať niekoho; syn. obaláchať, oblafnúť: o. voličov planými sľubmi; parádne, ľahko ma obalamutil; ľahkovážne sa dal o. vidinou peňazí; Obalamutil mnoho poctivých ľudí na dedinách, vydávajúc svoje nečiny za líniu strany a vlády. [V. Mináč]; Vtedy bol už Jašek celkom obalamutený jej pohľadom i smiechom. [M. Urban]; To sa už vaše vystúpenie dostáva do druhej časti a to je zbalenie obete či obalamutenie poslucháčstva. [M. E. Matkin] ▷ nedok. ↗ balamutiť
obalamutiť p. oklamať 1, 2, pobalamutiť
oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal
2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal
3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť
pobalamutiť expr. priviesť do zmätku, omylu • expr.: obalamutiť • zbalamutiť: pobalamutil, obalamutil, zbalamutil ženu planými sľubmi • zmiasť • pomiasť: zmiatol, pomiatol ho pohľadom • pomýliť • pomotať • popliesť • spliesť: pomýlila, poplietla, splietla ich predstieraným záujmom • expr.: poblázniť • oblázniť: poblázni, oblázni jej hlavu • expr.: pobaláchať • obaláchať • nabaláchať • zbaláchať: podvodník pobaláchal, zbaláchal mnoho ľudí • expr. pojašiť: vymyslená správa žiakov celkom pojašila • expr. spochabiť: rozpornou výchovou dieťa úplne spochabila • nár. expr. zmítoriť: buriči zmítorili celú dedinu • zaslepiť (zbaviť schopnosti správne uvažovať): zaslepiť ľudí sľubmi
pomýliť uviesť do omylu • zmýliť: nesprávny údaj nás pomýlil, zmýlil • spliesť: predstieraný záujem kupujúceho ma celkom splietol • popliesť • zmiasť (priviesť do zmätku): popliesť, zmiasť žiaka v odpovedi • pomiasť • pomotať • zmotať: opatrný človek sa nedá tak ľahko pomiasť, pomotať • dezorientovať • zdezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovať verejnosť nepravdivými informáciami • expr.: pobalamutiť • obalamutiť • zbalamutiť • pobaláchať • obaláchať • zbaláchať (priviesť do zmätku, omylu): (p)obalamutil, (p)obaláchal dievča sladkými rečami • hovor. expr. zmítoriť: nečitateľné nápisy nás zmítorili
zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatla • vykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajili • expr. vytočiť • fraz. vyšinúť z koľají • spliesť • popliesť: spliesť, popliesť protivníka v hre • zmotať • pomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalo • hovor. expr.: zmútiť • pomútiť • pomátať • zmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozum • expr.: pobalamutiť • zbalamutiť • obalamutiť • obaláchať • zbaláchať • poblázniť • oblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznil • zmýliť • pomýliť • hovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlila • subšt. zmagoriť • expr. zmítoriť • kniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smerom • expr.: osprostiť • ohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostila • expr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrila • zaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zarazila • dezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnosti • kniž. skonfundovať • fraz.: priviesť/dostať do pomykova • priviesť do rozpakov/do zmätku
obalamutiť, -í, -ia dok. expr. (koho, čím) oklamať, podviesť, pomýliť, prekabátiť, ošialiť: Obalamutil mnoho poctivých ľudí. (Min.) Boli sme všetci obalamutení takýmto konaním. (Švant.)
obalamutiť i obalamútiť dok. ošialiť, podviesť; poblázniť: Preceda drusťeuňíkou obalamuťiu̯ (Králiky BB); Obalamúťev hu a ňehav tak (Lapáš NIT); Modz ludzí obalamúcil (Bošáca TRČ); Teľo mi rečoval, že až me calkom obalamucil (Letanovce SNV); Prišol obalamucidz ľudzi (Niž. Kamenica KOŠ)