obžalovať dok. obviniť pred súdom: o. niekoho z vraždy; nespravodlivo o.; v básni o-l vládnucich obvinil;
nedok. obžalúvať -a
obžalovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lovaný -lovanie dok.
obžalovať sa -luje sa -lujú sa -luj sa! -loval sa -lujúc sa -lovanie sa dok.
obžalovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lovaný -lovanie dok. 1. i práv. (koho (z čoho/za čo/s vedľajšou vetou)) ▶ (v trestnom práve) podať obžalobu proti niekomu, začať trestné stíhanie obvinenej osoby pred súdom; obviniť niekoho pred súdom: o. niekoho z krádeže, z podvodu, z vraždy, zo špionáže; obžalovali ho za spreneveru peňazí, za zneužitie právomocí verejného činiteľa; polícia navrhla prokurátorovi o. dvanásť osôb; je obžalovaný zo zabitia z nedbanlivosti; platí zásada obžalovania obžalovať môže iba prokurátor; Vodcu bandy obžalovali, že v októbri 2009 streľbou zaútočil na policajnú helikoptéru a spôsobil smrť troch policajtov. [Šp 2010] 2. (koho, čo (z čoho/za čo/s vedľajšou vetou)) ▶ poukázať na porušenie nejakého pravidla; pripísať niekomu, niečomu vinu na niečom, obviniť: hnev a vzájomné obžalovania z oboch strán; manžela verejne obžalovala z nevery; politik v rozhovore obžaloval tabakové spoločnosti z nekalých praktík; obžaloval sa za to, že mlčal; prezradením iných sa sám obžaloval; Medzitým však toho doktora, čo dal chlapca školovať, planí ľudia obžalovali, že sa vraj pridal k ľuďom, čo chceli kráľa z trónu zhodiť. [A. Habovštiak] ▷ nedok. ↗ obžalúvať, obžalovávať
obžalúvať, obžalovávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. i práv. (koho (z čoho/za čo/s vedľajšou vetou)) ▶ (v trestnom práve) podávať obžalobu proti niekomu, začínať trestné stíhanie obvinenej osoby pred súdom; obviňovať niekoho pred súdom; syn. žalovať: nespravodlivo o. a súdiť politických väzňov; o. niekoho z vojnových zločinov; prokurátor obžalúva obvinených z desiatich trestných činov; úrady ich obžalúvajú za údajné ohováranie ústavných činiteľov; po zrušení vojenských súdov môžu vojakov o. civilní prokurátori 2. (koho, čo (z čoho/za čo/s vedľajšou vetou)) ▶ poukazovať na porušovanie nejakého pravidla; pripisovať niekomu, niečomu vinu na niečom, obviňovať: o. politika z falošného moralizmu; o. svet z pokrytectva; susedov obžalúvajú, že im neprajú; autor v románe obžalúva nespravodlivosť spoločenského poriadku; obžalúvajú sa za hriechy svojich predkov; obžalúva sa z nevinných previnení; Petra takáto reč bodala i obžalúvala, nemohol však materi protirečiť, mala pravdu. [A. Habovštiak]; Sme v časoch, keď každý, kto váha, obžalúva sám seba. [A. Hykisch]; Ani zďaleka nechcem obžalovávať mládež, že sa jej páči veľký a pestrý register šlágrov a songov. [Rb 1985]; Kto sa (príliš) obhajuje, sám sa obžalúva. [Sme 1994] ▷ dok. ↗ obžalovať
obžalovať, -uje, -ujú dok. (koho z čoho i so spoj. že) obviniť pred súdom al. pred podobnou inštanciou: o. niekoho z krádeže, z vraždy, z vlastizrady; Obžalovali ťa, že si pobil hodne ľudí. (Jégé);
práv. podať obžalobu (v trestnom práve);
nedok. obžalúvať, zried. i obžalovávať, -a, -ajú
|| obžalovať sa zried. obviniť sa: Musím sa obžalovať, a vás tiež. (Vaj.)
obžalovať dok. strsl, zsl označiť za vinného, obviniť; požalovať: Obžälujem tä pána učitelovi (Brusník REV); A ten povedá - starí richtár, že kedz je to na ľicitáciju, tag váz obžaluje (Turie ŽIL); Tak potom obžaluvav suseda (Dechtice TRN)
obžalovať dk 1. koho s čím, v čom i so spoj že obviniť, osočiť, ohovoriť niekoho z niečoho: znamost davame Vašej Milosti, jakokolvek nas obžalovali vaši vincuri že nedobre (PEČENICE 1686 CM); nebo sem u milostiweg paneg tak obžalowani, že ga ustawične sem pigani (SPIŠ ( 1760)); interrogari alicujus facti: z ňegakym hrjchem obžalowati (KS 1763); (dcéra) s ním (cudzoverníkom) o samég lásce reči máva. V temto jeďiňe jsú obžalovaní (BR 1785) 2. práv koho kde, komu kam, (o čo, o čom, na čo, pre čo, strany/straniva čoho, s čím, v čom, z čoho i so spoj že) podať žalobu niekomu na niekoho, obviniť niekoho pred súdom z niečoho: pakliž bude otecz y syn obzalowan o ktery skutek; kdez geden druheho w czyzem prawie obzaluge; gest-li kto obzalowan pro nuzu gedneg panne (ŽK 1473); na ktere penyze byly gsme geho obzalowaly pred panem rychtarom ((BZENICA) 1654); nebo nas obžalowal wass isspan u nasseho Nagwyžssyho, že my mestskych poddanych okradawame (LAMAČ 1665 E); ktery by pan bratr prestupil skrze poctiweho cechu a bil by obžalowany do poctiweho cechu wedle wistupku, tehda magu moc a wladu takoweho bratra potrestaty cechowskim prawom (VIEDEŇ 1687); od Kecžkemitičkj slyssala, že sa hrozila lidom, ktory tuto wecz zlodegsku poweduwalj, že gich kapitanu obžaluge (KRUPINA 1694); knjžata wsseligak wyhledáwaly pričjnu, aby ho (Daniela) mohly obžalowatj o zlém rjděnj (MP 1718); ti sj geg musel nieczo urobity, ga ta puogdem obzalowaty (KRUPINA 1741); obzalowana sauce pred slowutnim magistratem strani prestupeni sessteho prikazanj (ŠTÍTNIK 1751); ga Sstasnjho y slawne stolicy budem prinucen z gistjch okolostogjčnosti obžalowati (PUKANEC 1777); Anna Markussoussky a Susanna Technousky straniwa wižjnanga trawý obžalowane biwsse (S. ĽUPČA 1783); richtar na takowich, kteri bi proti tegto determinacigi pokračovaly, pilni pozor da a hned zaraz wrchnosti stoličneg obžaluge (KOŠECA 1785); Thomas Ondrejko a Matus Lacko z rozličnych excessow gsau obžalowany (PONIKY 1798) L. falošne, nespravodlivo o. podať neoprávnenú žalobu: calumniam struxit in innocentem: newinného ffalessně obžalowal (WU 1750); když slavne panstvi exekucii konalo, v ten čas se ten jisty horar skryl a z obyvatelou mnozi svedčili, že jich nespravedlive obžaloval (TISOVEC 18. st CM) F. capitis aliquem, majestatis accersere: na hrdlo gjti, strany hrdla obžalowati (WU 1750) podať hrdelnú žalobu, v ktorej ide o život; obžalúvať, -ovávať frekv k 2: ponewadž pak welika stranka giž gmenowaneho statku, ktera pri czelosti mela zachowana byti, gest vtraczena, yako W. M. z inwentatij od panuw y od neg sameg to poznati mohu, tehda pred W. M. pannj wdowu, nekdy stareho otcze nasseho manželku, moczne obžaluwawame (ZVOLEN 1602); kterj protiwnika pred prawom obžaluwa (KoB 1666); kdy člowek bližnjho sweho pred poradnym sudem obžaluwa (LKa 1736)