obžaloba -y -lôb ž. obžalovanie (z trestného činu): román je o-ou spoločnosti; podať, predniesť o-u;
obžalobný príd.: o. spis
obžaloba -by -lôb ž.
obžaloba -by -lôb ž. 1. práv. (i z čoho) ▶ (v trestnom práve) návrh na trestné stíhanie pred súdom, ktorý podáva prokurátor proti obvinenému, obžalovanie; obvinenie, obviňovanie pred súdom: čelí obžalobe z vraždy, z podvodu; oslobodenie spod obžaloby; predniesť, prečítať obžalobu v súdnej sieni; vyšetrovateľ spracoval návrh na podanie obžaloby; krajský súd už prijal viac ako tridsať obžalôb; v obžalobe sa neuvádza rasový motív; sudca uznal výtržníka za vinného v zmysle obžaloby 2. iba sg. práv. ▶ jedna z procesných strán pred súdom, ktorú zastupuje prokurátor (štátny zástupca) ako verejný žalobca; op. obhajoba: hlavný, korunný svedok obžaloby; o. predloží dôkazy; zástupcovia obžaloby nevyvrátili argumenty obhajoby; sudca stanovil termín záverečnej reči obžaloby; o. podala odvolanie proti rozsudku; priznali sa ku všetkému, čo im o. kládla za vinu 3. (i z čoho) ▶ tvrdenie o niekom, že svojím konaním porušil nejaké pravidlo; pripísanie viny niekomu na niečom, obvinenie: morálna o. zločinov režimu; o. mocných z arogancie; burcujúca o. otroctva; filmy talianskeho tvorcu sú vážnou obžalobou sveta; nechcem, aby tieto zapisovačky boli tvojou obžalobou a mojou obhajobou [As 2002]; Či už pomocou neopohanských motívov, alebo za pomoci radikálneho humanizmu, black metal píše krvavú obžalobu súčasnej spoločnosti. [Slo 2002]
obžaloba pripísanie viny niekomu • obvinenie • obžalovanie: film je neskrývanou obžalobou, obvinením, obžalovaním režimu
obžaloba, -y, -lôb ž. obvinenie: Ženy metali do tvári vášnivé obžaloby. (Jil.) Prikázal mu napísať obžalobu. (Heč.);
práv. úkon, ktorým sa prokurátor obracia na súd so žiadosťou o potrestanie páchateľa trestného činu (v trestnom práve);
obžalobný príd.: o. návrh, o-á reč