Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

obľúbiť si -i dok.

1. zahrnúť do svojej priazne: o-l si svojho žiaka, o-ený človek

2. nájsť potešenie, záľubu v niečom: o. si hudbu, o-ené jedlo;

nedok. k 2 obľubovať, zried. obľubovať si: o. zhovorčivých ľudí; začal si o. šport

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obľubovať, obľubovať si ‑uje ‑ujú nedok.

obľubovať -buje -bujú -buj! -boval -bujúc -bujúci -bovaný -bovanie nedok.


obľubovať si -buje si -bujú si -buj si! -boval si -bujúc si -bujúci si -bovaný -bovanie si nedok.

obľúbiť si -bi si -bia si obľúb si! -bil si -biac si -bený -benie (si) dok. 1. (koho, čo) ▶ získať al. vytvoriť si kladný citový vzťah k niekomu, k niečomu, zahrnúť priazňou, náklonnosťou, mať rád: o. si nového učiteľa, nového kolegu; malého psíka si veštci skoro obľúbia; Pretože si nemala vlastné deti, obľúbila si si deti svojich bratov a sestier. [P. Bunčák]; Kupec si sluhu obľúbil, lebo bol usilovný a čestný. [Sln 1972]
2. (čo) ▶ nájsť záľubu, potešenie, radosť, uspokojenie v niečom, zamilovať si, mať rád: o. si cestovanie, rodinné výlety; o. si operu, vážnu hudbu; obľúbili sme si stredomorskú kuchyňu; bábkové divadlo je u detí veľmi obľúbené; Zdalo sa, že si už zvykla a že si toto miesto celkom obľúbila. [J. Mlčochová]; Aj vy ste si obľúbili levanduľu pre jej čarovnú moc vytvoriť v záhrade neopakovateľnú romantickú atmosféru s príjemnou arómou? [Záhr 2006]
nedok. k 1obľubovať si


obľubovať -buje -bujú -boval -bujúc -bujúci -bovaný -bovanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ mať citový vzťah k niekomu, k niečomu, zahŕňať priazňou, náklonnosťou, mať rád: o. niektorých učiteľov, ľudí so zmyslom pre humor; sú ľudia, ktorí neobľubujú mačky; ďalší román úspešného, čitateľmi čoraz viac obľubovaného autora; tí dvaja sa veľmi neobľubujú; Jakub Kalas neobľuboval Krča. Nebývali priateľmi, skôr naopak. [P. Andruška]
2. (čo) ▶ pociťovať radosť, uspokojenie z niečoho, nachádzať záľubu, potešenie v niečom, mať rád, uprednostňovať niečo: o. hudbu, tanec, klasiku, poéziu; obľubuje samotu, prechádzky v prírode; honosné a nápadné šperky neobľubuje; petúnie obľubujú slnečné miesta; náruživo obľubovala nekonečne dlhé rozhovory; Drop je stepný vták. Obľubuje široké roviny. [Sln 1976]; Hudobná a telesná výchova patrili k jeho najobľúbenejším predmetom, no triá­du matematika, fyzika, chémia už tak veľmi neobľuboval. [Sme 2009]


obľubovať si -buje si -bujú si -buj si! -boval si -bujúc si -bujúci si -bovanie (si) nedok. (čo, koho) ▶ získavať kladný citový vzťah k niečomu, nachádzať záľubu, potešenie v niečom: čoraz viac ľudí si obľubuje život na vidieku; aerobik je čoraz populárnejší, obľubujú si ho najmä ženy; bol vtipný, ľudí si získaval, ba obľubovali si ho; Pomaly som si obľuboval vojenské prostredie. [KN 2001]; Európania si čoraz viac obľubujú nové technológie, ktoré k nim putujú aj z fabrík na Slovensku. [HN 2006]dok.obľúbiť si

holdovať 1. hovor. veľmi, náruživo, dychtivo mať niečo rád a venovať sa tomu • oddávať sa: holduje, oddáva sa športu, pitiuobľubovaťľúbiť: obľubuje, ľúbi sladké jedláhovor. expr. zbožňovať (niečo) • kniž. hovieť (robiť niečo zo záľuby): hovie svojej záľube – maľovaniu

2. kniž. prejavovať úctu, uznanie a pod. • vzdávať hold: holdovať oslávencovi


ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížnehomať rád: má rád svoje deti, priateľovrád vidieťvítať: rád videný, vítaný hosťzbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matkulipnúťexpr. visieťkniž. zastar.: ľpieťľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťochzried. návidieť (Dobšinský, Jégé)

2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedláobľubovaťmať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvetyvítať: víta zmenupotrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotuvyhľadávať: vyhľadáva samotu


obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľubemať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosťmať záľubumať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbehovor.: ľúbiťmilovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, morepren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlohovor. holdovaťkniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniutrpieťpotrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotuvyhľadávať: vyhľadáva samotu


venovať sa obracať pozornosť na niekoho, na niečo • oddávať sa: venoval sa, oddával sa hudbe, rodinezaoberať sazapodievať sazamestnávať sa (venovať sa nejakej činnosti): zaoberala sa ručnou prácou; zapodievala sa domácimi prácamiodovzdávať sažiťvkladať sa (vo veľkej miere sa venovať): celý sa odovzdával práci, žije iba svojim deťom, vkladá sa do športuobľubovaťhovor. holdovaťkniž. hovieť (venovať sa so záľubou): náruživo holdoval, hovel kartám


vkladať sa plne sa sústreďovať na niečo • oddávať sa: celý sa vkladal do spevu, oddával sa spevuodovzdávať sažiť: odovzdávala sa, žila len deťomvenovať saobľubovať: venovali sa jazde na koni; obľubovali jazdu na konihovor. holdovaťkniž. horieť

p. aj venovať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obľúbiť si, -i, -ia dok. (koho, čo) nájsť zaľúbenie v niekom, v niečom: Ona navykla na jeho pošmúrny ráz, ba obľúbila si tohto človeka. (Vaj.) Mňa si (tetka) veľmi obľúbila. (Jes.) Ondrej si túto prácu ešte viac obľúbil. (Ondr.);

nedok. obľubovať si1, -uje, -ujú

|| obľúbiť sa zastar. začať sa ľúbiť navzájom; zaľúbiť sa: Obľúbili sa, sľubovali vernosť jeden druhému. (Tim.)


obľubovať sa, -uje, -ujú nedok. kraj. láskať sa navzájom: Oni sa tu obľubujú, akoby ona ani nebola nešťastná. (Tim.)


obľubovať, zried. i obľubovať si2, -uje, -ujú nedok. (čo, koho) mať rád, mať v obľube, mať záľubu v niečom, v niekom: Ja som neobyčajne obľuboval šošovicu. (Jes.) Tolstoj veľmi obľuboval hudbu. (Heč.) Zovňajší lesk neobľubujú. (Jes-á) Tú (dievku) si najviac obľubujú. (Taj.)

obľubovať nedok. strsl, zsl mať (niekoho, niečo) v obľube, mať rád: Muoj muž ňeoblubuje trungi, raččej má pivo (Návojovce TOP); Mna ón velice neoblubuje (Lukáčovce HLO); Aj peknú lichvu oblubujém, aj šetko, čo jeden gazda má man_náture (Hor. Súča TRČ); Já neoblubujem velice haluški, mám račiéj slíže (Bzince p. Jav. NMV)

obľúbiť [-lí-] dk
1. koho, čo prejaviť záujem o niekoho, o niečo, nájsť zaľúbenie v niekom, v niečom: matka syna chowala, w plenky obwinula, mile ho oblýbila (CC 1655); strhli ste wsselike rady me a trestanj meho ste neoblibyli (SP 1696); Pawel treti sam naridil, bi druheg manželky žaden neoblibil (KCS 18. st)
2. čo prijať niečo so zaľúbením: Bože mug, pokoru mu oblib a nepripomineg (KK 1709); obľubovať [-ľu-, -li-] ndk k 1: blahoslaweny člowek neoblibuge lidsku lest, k wůli swému Bohu žiw gest (CC 1655); ten Bůh gest pred tebau, ktery neoblibuge bezbožnost (SP 1696); ona (maternica) k wonym wecem se tahne a ge take y oblybuge (HL 17. st) dobre na ňu vplývajú; kdo zahalku oblibuge, chlipnost mu ge slatka; roskoss oblibugeme, budto smrt podáwa (GV 1755); smelost negwice gsem oblibowal (PT 1796); wikadag holubnik začaste anisem sprawedliwim, to holuby oblibugu a rady se tam drža (HK 18. st); obľúbiť si dk čo vybrať si, zvoliť si niečo (ako najmilšie): chrám sobe oblýbil (CC 1655); sobe to misto Buh oblibil (Le 1730); radneg sy oblibil ten rad jesuwitskj (KCS 18. st); obľubovať si ndk v čom nachádzať potešenie, záľubu v niečom: pan wislichatel nebude sobe oblibowatj w nich (slzách) (Le 1730); mista te, ku kterym se welmi tessko pristupiť moze, sobe oblibuge a miluge (MS 1758);
x. pren semeno (šafránu) když by giž saditi miel, hledeg gemu zemie pry wrssku, kde gest auwar, tu on sobie oblybuge (KORYČANY 1560); -ovať sa ndk v čom, v kom, (s) čím, s kým nachádzať, mať zaľúbenie v niekom, niečom, milovať niečo, milovať sa s niekým, oddávať sa, tešiť sa niečomu; uprednostňovať niečo: cystota, sprawedlnost a dobrota gest wuone libežna Panu Bohu W., w ktereg se welicže oblibuge (TC 1631); aby žaden čzlowek w swem naboženstwy lutheranskem nebyl turbowany, než aby kterykolwek se w tom oblibuge, každimu bylo slobodne (VYHNE ( 1686)); pisse se o gedném wogakowy, ktery w opilstwu welmi se oblibowal; nemocný wssecy obecné tim chytrégssy hlas boži slyssa, čim na témto swětě méněg magu, čim by se oblibowatj mohly (MP 1718); indelector: neobweselugem sa, neoblibugem sa (KS 1763); tak se Krystus oblibowal w swem biskupu Mikulássowi (SlK 1766-80); w perlach waceg ženske nežly mužske pohlawy sa oblibuge (SKá 1768); tento sláwny muž za mnohý čas oblibowal se s aposstolmi (WP 1768); (krokodíl) masem pak lidskím nagwíc sa oblibuge (BR 1785); (človek) má oplzlé misslenki, ale ze žadnú menowitě osobú, oblibuge sa ale mišľenkem takím (smilstvom) (BN 1796); običzag mame wiptawat sa, abi sme slissali to, co radi mame, a čzim sa obweselugeme, oblubugeme (Co 1796-99); gesly z zahalčiwyma rečma a z neporádnym smjchem sa oblibugess, mnjch négsy (BlR 18. st); dlhi čas sa geg (smilnici) zdal s milim sa neoblubowaty (MiK 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu