obľuba -y ž.
1. obľúbenie, obľúbenosť, priazeň: herec dosiahol veľkú o-u
2. potešenie, záľuba: s o-ou športovať
□ mať v o-e obľubovať, mať rád; byť v o-e, tešiť sa o-e byť obľúbený
obľuba -by ž.
obľuba -by ž. 1. ▶ priazeň, ktorú niekto, niečo má u niekoho (často u mnohých ľudí), obľúbenosť: o. encyklopédií a slovníkov rastie; o. prezidenta, vlády klesá; náš časopis nachádza čoraz väčšiu obľubu v najširších čitateľských kruhoch; ihličnany a vždyzelené dreviny si získali veľkú obľubu u pestovateľov; Operetám, napriek ich diváckej obľube, sa venuje len málo slovenských divadiel. [Sme 1994]; I keď sviatok Valentína nepatrí medzi naše tradičné oslavy, predsa si našiel obľubu hlavne medzi mladými ľuďmi. [CN 2007] □ byť, nebyť v obľube al. tešiť sa, netešiť sa (veľkej) obľube byť, nebyť (veľmi) obľúbený; mať, nemať niekoho, niečo v (vo veľkej) obľube obľubovať, neobľubovať, mať, nemať (veľmi) rád niekoho, niečo 2. obyč. v spojení s obľubou (robiť niečo) ▶ s potešením, s radosťou, so zaľúbením, (veľmi) rád: s obľubou používa írečité slovenské slová; mačky sa s obľubou vyhrievajú na slnku; Spisovatelia sa s obľubou dávajú fotografovať pred knižnou policou. [V. Švenková] 3. (i v čom; s neurčitkom) ▶ silný záujem o niečo al. venovanie sa niečomu vyvolané al. ovplyvnené kladným citovým vzťahom, záľuba, zaľúbenie: mojou obľubou je šitie bábik z textilu; autorov spája o. v abstraktných námetoch a prírodných motívoch; režisérova o. v historických obdobiach; o. recitovať vlastné verše; Zeus bol známy svojou obľubou v prevteľovaní sa do zvieracej podoby. [InZ 2000]
obľuba 1. vzbudzovanie kladných postojov u mnohých ľudí • obľúbenosť • popularita: politikova obľuba, obľúbenosť, popularita vo verejnosti klesla • priazeň • sympatia: teší sa všeobecnej priazni, sympatiám ľudí • láska • milosť: nebyť u niekoho v milosti
2. p. radosť
radosť príjemný duševný stav; čo spôsobuje takýto stav (op. smútok, žiaľ) • potešenie: mať radosť, potešenie z detí, z práce; dopriať niekomu potešenie z niečoho • kniž. potecha: šport je jeho potešenie, potecha • záľuba: pracovať so záľubou • zaľúbenie • úľuba: pozerať na syna so zaľúbením, s úľubou • obľuba: s obľubou sa prizerá na deti • expr. jasot (veľká radosť): privítali ju s jasotom • pôžitok (príjemný pocit vyvolaný nejakým zážitkom): s pôžitkom plávať • optimizmus (pozitívne, radostné naladenie): trochu optimizmu do života • subšt. plezír
obľuba, -y ž.
1. priazeň, obľúbenosť: kniha našla, nadobudla, dosiahla veľkú o-u; o. našich výrobkov rastie; tešiť sa veľkej (všeobecnej) o-e byť veľmi obľúbený; mať niečo (niekoho) v o-e (vo veľkej o-e) mať niečo, niekoho (veľmi) rád;
2. potešenie z niečoho, radosť, záľuba v niečom: s o-ou niečo robiť, robievať; Ľudmila sa mu (vychovávateľovi) s obľubou prizerá. (Pal.) Pri všetkej obľube ozdôb nevidel som na nich (na Japonkách) náušnice. (Jes.); práv. hodnota o-y ktorú subjekt pre isté vlastnosti prikladá nejakej veci
obľuba ž. 1. priazeň, obľúbenosť: Má ho v obľube (V. Bielice TOP) 2. potešenie z niečoho, radosť, záľuba v niečom: S obľubou čítal (Hor. Lehota DK)