obľahnúť1 -e -ú -hol dok. zastaráv. ostať ležať ako chorý, ochorieť: na jeseň o-la
obliehať -a nedok. zhromažďovať sa okolo (s cieľom útočiť), obkľučovať: vojaci o-li pevnosť; o. súperovu bránu;
pren. expr. o. obchody, koncertnú sálu;
dok. obľahnúť2 -e -ú -hol
obľahnúť -ne -nú -ni! -hol -hla -núc -nutý -nutie dok.
obľahnúť1 -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok. (koho, čo) 1. star. voj. ▶ urobiť, podniknúť útočný manéver, ktorého cieľom je oddeliť zoskupenie protivníka od jeho ostatných síl, uzavrieť protivníka v určitom priestore zo všetkých strán, znemožniť mu únik, pohyb a tak ho zasiahnuť, obkľúčiť: o. hrad; nepriateľ obľahol mesto, pevnosť; vyhlásiť stav obľahnutia; Neubránia sa, keď ich obľahne ozbrojený ľud. [Milan Ferko] 2. expr. ▶ zhromaždiť sa okolo niekoho, okolo niečoho, často s úmyslom znemožniť únik, pohyb, niečo zistiť, získať, dosiahnuť a pod., obstúpiť, obstať, obkolesiť, obkľúčiť: hotel obľahli fanúšikovia filmovej hviezdy, ktorá v ňom býva; ľudia obľahli lekárne a drogérie a vykúpili sortiment, ktorý sa nedal okamžite doplniť; Sekretárku obľahnú záujemcovia o fotografie. [L. Mňačko]; Môj dom obľahlo do 200 rozvášnených fanatikov, ktorých len žandári o jedenástej v noci rozohnali. [KŽ 1968] 3. expr. zried. ▶ (o duševných stavoch) nadobudnúť moc nad niekým, zachvátiť, opanovať, obchvátiť, obkľúčiť: Zmeravel, keď si znezrady uvedomil, že objavil rub toho pocitu, čo ho obľahol pri tom koňovi už toľkokrát. [J. Johanides] ▷ nedok. k 1, 2 ↗ obliehať
obľahnúť2 -hne -hnú (ne)obľahni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok. zastar. ▶ ľahnúť si, uložiť sa na dlhší čas pre chorobu do postele: Keď sa rozčúlim, aj plakať sa mi chce a iste obľahnem na niekoľko dní. [P. Jaroš]; Lukáš obľahol, strácal sa ako para nad Turcom po východe slnka. [H. Zelinová]; Žili si teda s matkou v tichosti, pri robote, len raz jej mať obľahla. [V. Handzová]
obliehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie nedok. (koho, čo) 1. star. voj. ▶ robiť, podnikať útočný manéver, ktorého cieľom je držať zoskupenie protivníka oddelené od jeho ostatných síl, uzavreté v určitom priestore, brániť mu v úniku, pohybe a tak ho zasahovať, dobývať obkľúčený objekt: neúspešne, dlho o. hrad, pevnosť; dedinu obliehajú protivládni povstalci; napoleonské vojská obliehali aj Bratislavu; Jeho otec, veliteľ Prešporského hradu a radca Uhorskej komory, hrdinsky odrazil Turkov, keď roku 1529 obliehali Viedeň. [P. Glocko]; Zbrane, muníciu a zásoby zhodili padákmi civilistom, ktorých obliehali vládne sily. [HN 2011]; pren. expr. Vytrvalo, slepo, bez ostychu obliehal Evu. [A. Chudoba] chodil za ňou 2. expr. ▶ zhromažďovať sa okolo niekoho, okolo niečoho, často s úmyslom znemožniť únik, pohyb, niečo zistiť, získať, dosiahnuť a pod., obstupovať, obstávať1, obkolesovať, obkľučovať: katedrálu obliehajú nadšení turisti; naši hokejisti doslova obliehali bránu hostí; známeho speváka obliehali vášnivé obdivovateľky; stánok s občerstvením obliehali davy ľudí ▷ dok. ↗ obľahnúť1
ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť sa • ľahnúť • zaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasu • položiť sa: ustatý sa položil do postele • hovor. natiahnuť sa • expr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gauč • priľahnúť • priľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovi • poet. poľahnúť (Sládkovič) • hovor.: prehodiť sa • prevaliť sa • zvaliť sa • hovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovku • expr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicu • fam.: ľažkať si • ľažinkať si • bucnúť si: ľažinkaj si, synáčik • expr.: usalašiť sa • uvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteli • expr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matke • expr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahla • políhať (si) • expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu
2. iba ľahnúť p. poľahnúť
obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiť • obstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzinca • zried. obchlopiť • obskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapov • obkľúčiť • obkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mesto • obľahnúť • obchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovu • zovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádou • okrúžiť • obkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľa • zhrčiť sa • zhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku
2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliť • obostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smog • expr.: obaliť • obotkať: obalila, obotkala nás tma • obopäť • obopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plot • obohnať (múrom, plotom) • obstaviť • obstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskami • obložiť: stôl obložiť stoličkami
3. p. zahrnúť 2
obľahnúť 1. p. ľahnúť si 1, ochorieť 2. p. obklopiť 1, porov. obliehať
ochorieť stať sa chorým • onezdravieť: ťažko ochorel, onezdravel na zápal pečene • kniž. al. zastaráv. onemocnieť • hovor. prechorieť (obyč. zľahka): stará mať prechorela • expr. rozchorieť sa: deti sa nám rozchoreli • expr. zried. rozchoravieť sa • expr. zaľahnúť • obľahnúť • uľahnúť (na dlhší čas): kto sa postará o deti, ak matka zaľahne, obľahne, uľahne • hovor. zastar. vyľahnúť (náhle ochorieť) • pren. poležať si (ostať chorý): poležala si týždeň • zried. zachorieť (Tatarka) • pochorieť (postupne, viac osôb)
obľahnúť1, -ne, -nú, -hol dok. ľahnúť si, uložiť sa na dlhší čas do postele pre chorobu: Zbil mater, že obľahla. (Kuk.) Brcko ochorel, obľahol. (Taj.) Už dva týždne pominuli, ako celkom obľahol. (Tim.) Marijka obľahla od prechladnutia. (Jes-á)
obľahnúť2, -ne, -nú, -hol dok. (čo, koho) zhromaždiť sa okolo niečoho, niekoho, obklopiť, obkolesiť: Ženy s veľkým hukotom obľahli školu. (Gráf) Bola Likava obľahnutá ľudstvom. (Kal.);
voj. obkľúčiť: vojsko obľahlo hrad, mesto;
nedok. obliehať
obliehať, -a, -ajú nedok. (čo, koho) byť vo veľkom počte, množstve okolo niečoho, niekoho, obklopovať; obkolesovať: Juristi obliehajú budovu. (Ráz.);
voj. dobývať obkľúčený (opevnený) objekt: o. pevnosť, mesto; Obliehal Budín, bojoval proti Bočkajovi. (Jes.) Po šiestich týždňoch obliehania sa (Likava) vzdala. (Rys.); šport. o. bránu súpera ustavične útočiť; pri útočení byť istý (dlhší) čas v prevahe v blízkosti súperovej brány; pren. Myšlienky ho obliehali (Min.) naliehavo sa mu vnucovali vo veľkom množstve; o. niekoho otázkami dávať mu veľa otázok;
dok. obľahnúť
obľahnúť dok. 1. čiast. strsl i zsl ostať ležať v chorobe; ochorieť: Matka nám obľahla a ňevieme, čo he_je (Košťany n. Tur. MAR); Oblahla na jeseň, veru, a ešťe leží, a už je jar (Návojovce TOP); Ked oblahóv, poodebiérav sa a skonav (Brestovany TRN) 2. porodiť, zľahnúť: F poľi robota, a žena ťi akurát ftedi obľahne, ňepohňe sa z izbi (Pribiš DK) 3. neos. spôsobiť ťaživý telesný pocit: Obľählo mu na želútku, ke_ca najeu̯ va̋dz, ako treba (Kňažia DK)
obľahnúť [-ľa-, -le-] dk 1. koho (o živých bytostiach) zhromaždiť sa okolo niekoho, obkolesiť, obstúpiť niekoho: krjžownjci obskočili mne gako psy a rota zlostnjkůw oblehla mne (SP 1696); chotz bi onyi mnye z szvim vojszkom oblyehlyi, nyebálo bi se nyits sertzo mojo (DŽ 1752) 2. čo vojensky obkľúčiť s cieľom dobyť niečo: kuruci mnozí priběhli, kostel i faru oblehli (ASL 1676); kdi (Filip Macedónsky) Athenas byl walečne oblahnul, skrze swych legatuw Athenienskim odkazal (B. BYSTRICA 1688 E); kdiž Titus, czisar rimsky, z wogskem mnohim mesto to (Jeruzalem) oblehl (KT 1753); geruzalemssčy obiwatele biwsse oblehnuty skrz Tita, prynuceny boly od hladu hnog, legna, holubici trus žraty (MiK 18. st); x. pren oblahlo bilo kniže temnosti z Asiru, uhlawni nepritel pokoleni lidskeho, nje toliko Samariu, ale wssecek swet (MS 1749) 3. čo obsadiť, získať obliehaním: Amurates a Bagaret prwnj (boli), čo ku Uherskeg kragne oblahly pritiahli a ju ovládli; Anglowe w wyre Krystoweg trwaly, dokut Saxonowe zem neoblahly, ktery ze sebu y modlárstwy prynesly (KrP 1760) 4. na čo uložiť na lôžko (pre chorobu), ľahnúť, zaľahnúť: negake blažniwe a dussi sskodliwe missleny popadlo Throila, že ho y zimnicza popadla, odkud nemoczny y nechticz na lužko oblehnut musel (ŽA 1732) 5. čo, koho (o niečom nežeľateľnom) zachvátiť, postihnúť: sama prawda mluwý, gak wssecek temer narod lidský hrjchý wsselike obkličili, oblehly (SK 1697); podobnym spusobem oblehuti gsme my od hnewu boskeho (MS 1749); lidczke pokolenj bilo oblehnute z hrichem neprawosti (Káz 18. st); obliehať [-é-, -í-] ndk 1. k 1: wčil sa spustatjss, dcero zbógnycká, oblehli nás, prutem bit budú twár sudca yzrahélskeho (KB 1756); obstupili mňa psi mnozy, zbjrka zlostných oblehla mňa (BlR 18. st) 2. k 2: strazni muruw podle sweg moznosti tych, kteri wogsko nebo mesto oblihagu, wibogowagu a zahanegu (MS 1758); insideo: obsedám, zasédkj činjm, oblehám; praesidium colloco, impono: obléhám, obsedám zámek; adpugno: dobywám, obléhám wógskem (KS 1763); circumsideo: s taborem obliham (LD 18. st) 3. vytváraním ochranného opevnenia zabezpečovať sa proti napadnutiu: circumdo: obkljčugem, obléhám, ohrazďugem; circumvallo: ossáncugem, obléhám, násypem otáčam (KS 1763) 4. obmedzovať, stiesňovať: claudo: obskakugem, obléhám, stesňugem (KS 1763)