obľúbený -ná -né 2. st. -nejší príd.
obľúbený -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ (obyč. o človeku) ktorý je (istý čas) objektom kladného citového vzťahu, žičlivého postoja al. obdivu obyč. väčšieho počtu ľudí, zahrňovaný priazňou, tešiaci sa obľube; op. neobľúbený: o. športovec, herec; moja obľúbená speváčka, spisovateľka; byť všeobecne o.; vystúpenie obľúbenej kapely; nebol veľmi o. medzi spolužiakmi; Jakub, Samuel, Michal sú v súčasnosti najobľúbenejšie mužské krstné mená 2. ▶ (o veciach, javoch, činnostiach) ktorý je predmetom záľuby, ktorý poskytuje potešenie, radosť al. ktorému dávame prednosť pred niečím iným; op. neobľúbený: o. televízny program; obľúbená hračka, kniha, téma; obľúbená turistická destinácia; jeho obľúbené slovo ktoré často používa; zahrať niekomu jeho obľúbenú pesničku; mať svoje obľúbené miesto, zákutie; jeseň je mojím obľúbeným ročným obdobím; fyzika patrí medzi menej obľúbené predmety; najobľúbenejšie jedlá sú väčšinou tie najjednoduchšie; používanie internetu sa stáva čoraz obľúbenejším spôsobom získavania rozličných informácií
hľadaný ktorého al. ktorý chce každý získať, zaobstarať si (pre dobré vlastnosti, výnimočnosť a pod.) • vyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný odborník • žiadaný (po ktorom je dopyt): žiadaný tovar, žiadané výrobky • obľúbený (ktorý sa teší obľúbenosti): obľúbená literatúra, hračka
p. aj vzácny
milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)
2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)
3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)
4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať
5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster
obľúbený ktorý je v obľube, v priazni; ktorého majú radi (op. neobľúbený) • milovaný • milý • hovor. zamilovaný: môj obľúbený, milovaný autor; jeho najobľúbenejšia, najmilšia kniha; jesť svoje zamilované jedlo • módny • populárny (momentálne, obyč. dočasne obľúbený): módny, populárny umelec • hľadaný • vyhľadávaný • žiadaný • expr. vychytený (obyč. o tovare al. o niečom, čo sa dá získať; všeobecne obľúbený): toto leto je hľadanou, žiadanou, vychytenou farbou žltá; je to hľadaný, vyhľadávaný spôsob zábavy • expr. zbožňovaný (veľmi obľúbený a obdivovaný): Mozart je môj obľúbený, zbožňovaný skladateľ
populárny 1. sprístupňujúci vedecké al. odborné poznatky verejnosti a zároveň na tento cieľ prispôsobený (jednoduchosťou, zrozumiteľnosťou) • popularizačný • popularizujúci: populárna, popularizačná, popularizujúca forma • populárno-náučný • populárno-vedecký: píše populárno-náučným, populárno-vedeckým štýlom; populárny, populárno-náučný, populárno-vedecký výklad • prístupný • zrozumiteľný (ľahko pochopiteľný): kniha o astronómii napísaná populárnym, prístupným, zrozumiteľným spôsobom • nenáročný • jednoduchý (ktorý nekladie vysoké nároky na vedeckú al. odbornú erudíciu): dávam prednosť populárnym, jednoduchším vedeckým textom; jednoduché žánre vedeckej literatúry
2. tešiaci sa priazni v širokej verejnosti (op. nepopulárny) • obľúbený: populárny, obľúbený politik • rozšírený (vďaka obľube): populárny, rozšírený šport • módny • expr. vychytený (momentálne populárny): krátke sukne sú teraz populárne, módne, vychytené; vychytený umelec • známy: známa osobnosť • slávny (veľmi populárny a obdivovaný, uznávaný): slávny svetový tenorista Pavarotti
obľúbený príd. ktorý je v obľube, tešiaci sa obľube, požívajúci obľubu, priazeň: všeobecne o. človek, o-á kniha, o. herec, spisovateľ, o. učiteľ, o-á pesničky; jesť svoje o-é jedlo;
obľúbenosť, -ti ž. obľuba, priazeň
obľúbený príd. strsl, zsl tešiaci sa obľube, priazni: Biela skala zostala jeho obľúbenuo mesto a choďiu̯ tam do smrťi (Zuberec TRS); Není teda vóbedz oblúbení v dedine (Val. Belá PDZ); Legionári bili oblúbení, začali muziki, zhromažďeňá (Záh. Ves MAL)
obľúbený [-lí-] príd tešiaci sa obľube, uprednostňovaný: tich (z príbuzenstva), ktery sstastnu smrty zemiragj, wsseckich w oblibenem pokrmu miwagj (KCS 18. st); -osť, obľubnosť [-li-] ž obľúbená vec, záľuba: yhra se s tebu diabel, kdyz ti swetske rozkosse a oblibnosti predklada (MS 1758); wznessenost tuto gegi (slovenčiny) nemálo gesstě zastáwa y přjgemnost a obljbenost gegj (StN 1785) obľubu, priazeň; gakožto pútnik a prjchozy w tomto swete zapowrhag nečisté oblibenósti (BlR 18. st) hriešne žiadosti; widawag ze seba smrad telesnych roskossi a oblibnosti (MK 18. st) L. rozkosse, weselosti, ktere swet ma w oblibnosti, smrt meni w žal, w zarmutek (Pie 18. st) má rád, obľubuje