Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

občerstviť dok. osviežiť, vzpružiť: o. sa studenou vodou; o. pamäť obnoviť;

nedok. občerstvovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
občerstviť ‑í ‑ia dok.

občerstviť sa -ví sa -via sa -vi sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.


občerstviť -ví -via -vi! -vil -viac -vený -venie dok.

občerstvenie -nia -ní s. 1. ▶ obyč. menšie množstvo jedla al. nápoja na zajedenie, osvieženie: studené, teplé o.; piknikové o.; rautové o. spoločenské posedenie pre vybranú spoločnosť v neskorších večerných hodinách, napr. po koncerte, divadle; o. na palube lietadla; stánok, bufet, bar s občerstvením; o. v podobe sladkých zákuskov, kávy, čaju a ovocia; pozvať hostí na malé, skromné o.; pripraviť sladké, slané o.; podávať, ponúkať chutné, ľahké o.; v cene lístka je zahrnuté aj o.; Viera sa vyznamenala, doniesla tácňu s bohatým občerstvením, kdesi vypriadla fľašu najlepšej whisky. [V. Švenková]rýchle občerstvenie a) jedlo, ktoré možno rýchlo pripraviť aj servírovať b) reštauračné zariadenie, kde sa takéto jedlo predáva a podáva
2. ▶ čo občerstvuje, osviežuje, čo človeku pomáha duševne sa vzpružiť, posilniť, zotaviť: duchovné o.; pracovné prestávky sú potrebné na oddych a o.
▷ ↗ i občerstviť, občerstviť sa


občerstviť sa -ví sa -via sa -vi sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok. (čím; ø) ▶ stať sa čerstvejším, sviežejším, načerpať fyzickú al. duševnú silu, energiu, často požitím jedla al. nápoja, umytím sa vo vode, oddychom a pod., osviežiť sa, vzpružiť sa: o. sa studenou vodou, kávou, zmrzlinou; o. sa počas cesty v stánku, v bufete, na chate; o. sa pri minerálnom prameni; súťažiaci sa občerstvili kotlíkovým gulášom, pivom a kofolou; otec sa vrátil občerstvený prechádzkou v parku; Chceli sme sa rozložiť, vystrieť sa na deky v tieni, občerstviť sa, slniť. [L. Ballek]; Domáci sa môžu v lete občerstviť v priľahlom bazéne, ktorý je od ostatnej záhrady oddelený živým plotom. [PB 2008]nedok.občerstvovať sa


občerstviť -ví -via -vi! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ urobiť čerstvým, sviežim, vrátiť niekomu, niečomu sviežosť, čulosť; dodať fyzickú al. duševnú silu, osviežiť, vzpružiť: prechádzka nás zaiste občerství; po náročnej túre ich občerstvilo chutné jedlo a čaj; tuhý nočný spánok ma občerství; občerstvil ju úžasnou novinou; jarná príroda občerství telo aj dušu; pri cvičení sa zbavíte stresu a občerstvíte myseľ; Uvarím ti čaju z voňavých byliniek, pozbiera ťa, nôžky občerství! [V. Klimáček]; Po dvoch hodinách odchádzal od svojho priateľa celkom občerstvený. [I. Kšiňan]
2. (čo (čím)) ▶ pripomenúť isté udalosti, fakty, uviesť niečo znova do života, obnoviť: fotografiami o. spomienky, dojmy z dovolenky; o. si pamäť, vedomosti; márne sa snažil o. jej city
nedok.občerstvovať


občerstvovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovaný -vovanie sa nedok. (čím; ø) ▶ stávať sa čerstvejším, sviežejším, načerpávať fyzickú al. duševnú silu, energiu, často požitím jedla al. nápoja, umytím sa vo vode, oddychom a pod., osviežovať sa, vzpružovať sa: o. sa studenými nápojmi, dobrotami; na chate sme sa občerstvovali polievkou a kofolou; Kým sa rodina inžiniera Štefana Michnu občerstvuje, ich najstaršia príbuzná sedí na lavici pri stene [...]. [J. Beňo]dok.občerstviť sa


občerstvovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (koho, čo (čím); ø) ▶ robiť čerstvým, sviežim, vracať niekomu, niečomu sviežosť, čulosť; dodávať fyzickú al. duševnú silu, osviežovať, vzpružovať: o. hostí nápojmi a ovocím; vietor je chladný, občerstvuje a osviežuje; vonná lampa občerstvuje myseľ a odstraňuje napätie; Lejak ju zrážal z nôh a zároveň občerstvoval vodou. [HN 2006]; Ďalšie tímy proti pravidlám občerstvovali svojich pretekárov aj zo stacionárnych pozícií. [Šp 2008]; Nikdy nepocítil tiché uspokojenie, ktoré občerstvuje vyprahnuté srdce ako tichá rosa z nebies – uspokojenie z toho, že ho miluje niekto, kto ho chápe. [As 2002]
2. (čo (čím)) ▶ pripomínať isté udalosti, fakty, uvádzať niečo znova do života, obnovovať: pri víne občerstvoval staré spomienky; Predseda senátu im musel občerstvovať pamäť čítaním ich výpovedí z prípravného konania. [VNK 2000]
dok.občerstviť

občerstviť 1. vrátiť sviežosť, čulosť, silu (fyzickú i duševnú) • osviežiťvzpružiť: kúpeľ ich občerstvil, osviežilposilniť (jedlom, nápojom): obed deti posilnil, občerstvilpovzbudiť: káva ustatého povzbudízvlažiťovlažiť (obyč. vodou): ovlažiť si tvár, zvlažiť si ústaobodriť (najmä duševne): dobrá nálada všetkých obodrilazotaviťzregenerovaťexpr. potúžiť (najmä fyzicky): čerstvý vzduch ho zotavil, potúžil

2. p. oživiť 2, 3


ochladiť 1. urobiť chladnejším al. chladným • schladiť: nechať ochladiť, schladiť rozpálenú platňuvychladiť (dôkladne): nápoj treba dať vychladiť do chladničkyostudeniťzried. zostudeniť: ostudeniť rozpálené čelo obkladomzried. zľadoviť (urobiť ľadovým, mrazivým)

2. zbaviť pocitu horúčosti • osviežiťschladiť: pohár piva ho ochladil, osviežil, schladilovlažiťobčerstviť (vodou): ovlažiť si tvár, občerstviť chorého studeným obkladom

3. zmenšiť silu, intenzitu citových prejavov • schladiťstlmiť: ochladiť, schladiť zápal mladých; stlmiť hnev predstavenéhozmraziť (veľmi ochladiť) • zmierniť (urobiť miernejším v prejave): zmierniť rozhnevanéhooslabiť: oslabiť nadšenie


osviežiť urobiť sviežejším, sviežim, čulým (fyzicky i duševne) • občerstviťvzpružiť: pár dní dovolenky ho osviežilo, občerstvilo, vzpružilopovzbudiť: káva nás povzbudilarozobraťprebrať: čerstvý vzduch nás rozobral, prebralpotúžiťposilniť: koňak ho potúžil, posilnilochladiťovlažiťpovlažiťzvlažiťzried. zavlažiť (obyč. vodou al. inou tekutinou): rozpálené telá ochladili, ovlažili, zvlažili vodou; zavlažiť si peryobodriť (duševne): vystúpenie detí nás obodrilozotaviťzregenerovať (najmä fyzicky): pobyt v horách ho zotavilomladiťzmladiť (urobiť mladším): kúpele ho omladili; mužstvo treba omladiť, zmladiť


oživiť 1. urobiť živým • vzkriesiť: oživiť figúrku; mŕtveho neoživíš, nevzkriesiškniž. obživiť: obživiť polomŕtveho

2. uviesť znova do života, premietnuť do prítomnosti • sprítomniťobnoviť: oživiť, sprítomniť si, obnoviť si spomienky; oživiť tradícievzkriesiť: lásku už nevzkriesiakniž.: obživiťoživotvoriťzživotniť: obživiť, oživotvoriť spolokobčerstviť: občerství si zážitky z cestyaktualizovať (priblížiť súčasnému chápaniu): aktualizovať drámuobrodiťregenerovať (dodať novú silu niečomu): obrodiť spoločnosť, regenerovať zdrojeznovuzriadiťkniž.: rekonštituovaťreštituovať: znovuzriadenie Matice slovenskej

3. urobiť živším, živým, čulým, silnejším, intenzívnejším a pod. • obodriť: oživiť tanec; oživiť, obodriť náladu, zábavu, rozhovorspestriťobčerstviť (urobiť pestrejším, čerstvejším): oživiť, spestriť svoj štýl; oživiť, občerstviť izbu maľovkou


posilniť 1. dodať duševnej al. telesnej sily (op. oslabiť) • vzpružiťpovzbudiť: myšlienka na domov ho posilnila, vzpružila, povzbudila; behanie na čerstvom vzduchu deti posilnilo, vzpružiloobčerstviťobodriť: modlitba duševne posilní, občerství; občerstviť cestujúcich chladeným nápojomosviežiť: spánok dieťa osviežilexpr. zried. potúžiť (alkoholom)

2. urobiť silným, istým, pevným (op. oslabiť) • upevniťutužiť: posilniť, upevniť, utužiť svoju moc, svoj vplyvutvrdiť (posilniť niekoho v niečom potvrdením faktov): utvrdiť niekoho v presvedčení, v mienkekniž. umocniťzintenzívniť (urobiť účinnejším, napr. umelecky, ideovo, citovo): svoj prejav umocnil gestami; zintenzívniť vplyv na niekohozvýšiťzväčšiť (urobiť silnejším v množstve, intenzite a pod.): zvýšiť, zväčšiť obranu, bezpečnosťspevniť: spevniť normu


vzpružiť dodať niekomu, niečomu fyzickú al. duševnú silu (op. oslabiť) • posilniť: sprcha, káva nás vzpruží, posilnípovzbudiťpodnietiť (vzpružiť do istej činnosti): povzbudili moje odhodlanie podnikaťobčerstviťosviežiťobodriť: hudba ma vždy občerství, obodrí; občerstviť, osviežiť organizmus ovocnou kúrouexpr. potúžiť (alkoholom) • fraz. postaviť na nohy: masáž ho vždy postaví na nohyoživiťexpr. vzkriesiť: oživiť v niekom nádej; dáždik vzkriesil vädnúce listy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

občerstviť, -í, -ia dok. (koho, čo) urobiť čerstvým, sviežim, osviežiť, vzpružiť: Večerné povetrie ju občerstvilo. (Tim.) Nové lístie, zelené trávniky občerstvili unavenú dušu. (Urb.);

občerstvovať, -uje, -ujú

|| občerstviť sa (čím i bezpredm.) osviežiť sa, vzpružiť sa (obyč. požiť jedlo al. nápoj na osvieženie): Všetci sme sa vrátili do krčmy, aby sme sa občerstvili jedením a pitím. (Fig.) Potom sa panstvo občerstvilo a vykročilo. (Fr. Kráľ) Prichádzaj (do parku), občerství sa! (Vaj.);

nedok. občerstvovať sa

občerstviť dok. (opčrstviť) čiast. strsl a zsl urobiť čerstvým, obnoviť niekomu sily (jedlom, nápojom), osviežiť niekoho (o vzduchu): Cistuo povetria náz opčerstvilo (Králiky BB); Ale som sa opčrstvila tou vodou! (Bobrovec LM); Tí ploščeki mali gazdovia na vodu, voda v níh v žatve bívala dúho čerstvá, na opčerstvenié (Pruské PCH)


opčrstviť p. občerstviť

občerstviť [-č(e)r-] dk urobiť čerstvým, sviežim, osviežiť, vzpružiť, posilniť (jedlom, vodou ap.): občerstwj patienta s kyselym gedlem (RT 17. st); pjtim wjna obcerstwiti (WU 1750); tot som geg do krčiasska wody na chliewik doniesla a občerstwila (BYSTRIČKA 1761);
x. pren swedomy nasse potiessil, dussiczku obžiwil a obcžrstwyl (BAg 1585); -ovať ndk: bdenj mozg wisussuge, spanj občerstwuge (KoB 1666); kdiž ony (príslušníci pokolenia Beniamínovho) hodowali a po práci cestnég pokrmem a nápogem tela občerstwowali (KB 1757); aby woda deždowa korene občerstwowala (SN 1772);
x. pren Hospoďin mne pase na pastwyčkách rozkossných, pro gméno swe dussy mú občerstwuge (CC 1655); občerstviť sa dk osviežiť sa, posilniť sa: (Sábas) bratruw do swe winice powoláwal, aby se pred obedem hroznj na cestu občerstwit mohli (VP 1764); mame tu chleba dosti, možeme se občerstwiti do sitosti (SQ 1781); -ovať sa ndk: kdyby zemske owoce y urody od nočneg wlchkosty, krasneg rosy se neobčerstwowali (PP 1734); recreor: obweselugem sa, občerstwugem sa (KS 1763)

občerstwiť_1 občerstwiť občerstwiť_2 občerstwiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu