občan -a mn. -ia m. príslušník štátu, mesta al. obce: slovenskí štátni o-ia; čestný o. mesta;
občiansky príd.
1. k občan: o-a povinnosť; o-a vybavenosť súhrn zariadení potrebných na život občana; o. preukaz o totožnosti občana; o-a vojna vnútri štátu; o-a výchova škol. predmet; o-e právo týkajúce sa majetkových a vlastníckych vzťahov
2. civilný: o. pohreb; o. zamestnanec, op. vojenský;
občiansky prísl.;
občianstvo -a s.
1. príslušnosť k štátu; listina potvrdzujúca túto príslušnosť: slovenské štátne o.
2. hromad. občania
občan -na pl. N -nia m.
občan -na pl. N -nia m. i práv., sociol. ▶ plnoprávny príslušník obce, mesta al. štátu s právami a povinnosťami stanovenými zákonom: bežný, radový, uvedomelý o.; ctihodný o. kto sa teší všeobecnej úcte a vážnosti; významní, vážení občania mesta; ruskí, americkí občania; ekonomicky aktívni občania; sociálne slabší o. človek v horšej ekonomickej situácii; sociálne neprispôsobiví občania zjemňujúce pomenovanie obyvateľov v horšej ekonomickej situácii, ktorí sa z rozličných dôvodov neprispôsobujú spoločenským normám; základné práva a povinnosti občana; záujmové, dobrovoľné združenia občanov; cudzí štátny o.; stať sa štátnym občanom Slovenskej republiky; byť plnohodnotným občanom krajiny; pomáhať zdravotne postihnutým, hendikepovaným občanom; chrániť záujmy občanov; občania volia prezidenta priamo; vychovávať z detí slušných, poctivých, poriadnych občanov; ako slobodný o. mám právo vyjadriť svoj názor; Canis po sebe pozametal a ako ktorýkoľvek obyčajný občan sa električkou vybral do večerného mesta. [D. Dán] □ čestný občan kto bol za mimoriadne zásluhy prijatý do zväzku s daným mestom al. s danou obcou, v ktorej nemá trvalý pobyt; vážení občania oslovenie obyč. v príhovoroch ▷ občianko -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr. al. iron.: v obradnej sieni privítali novonarodených občiankov; Vláda sa nemusí starať takmer o nič, pretože takmer všetko dokáže občianko lepšie robiť sám. [DF 2001]; občianka1 -ky -nok ž.: najstaršia o. mesta; medzi obeťami nehody bola aj slovenská o.; oženil sa s britskou občiankou; Aj som sa usilovala, aby som sa stala zaoceánskou občiankou nielen na papieri, ale aj v duši, ale nepodarilo sa mi to. [L. Ťažký]
občianka1 ↗ občan
občianko ↗ občan
občan p. obyvateľ
obyvateľ človek vo vzťahu k bydlisku • občan (príslušník štátu, mesta, obce): obyvatelia, občania republiky, mesta • zastar. duša: dedina mala dvetisíc duší
občan, -a, mn. č. -ia m. plnoprávny príslušník štátu al. obce, mesta; československý štátny o. štátny príslušník; Starý otec počal byť váženým občanom (Taj.) začali si ho v obci vážiť. Nikdy nás nenavštívia vážnejší občania nášho mestečka. (Al.); vážení o-ia! časté oslovenie pri verejných prejavoch; čestný o- ktorému bolo udelené domovské právo v nejakej obci, v nejakom meste ako pocta; akademický o. poslucháč vysokej školy; pren. nový o. novonarodenec: Nový občan sa chystá alebo už prišiel na svet. (Tat.);
občianka, -y, -nok ž.
občan m. 1. csl príslušník obce al. plnoprávny obyvateľ štátu: Starí oťedz bívau̯ vážeňím opčanom (Králiky BB); Mňe, zďejšímu opśanovi, kcež roskezovať?! (Klenovec RS); Opčané trvali na tom, abi boli hajníci (Myslenice MOD); A ľuďia, opčaňi si misľeľi, že já ho hubím (Turie ŽIL); opčaňa̋ (Žaškov DK); opčaňie (V. Bielice TOP); opčan (Sedlice PRE) 2. čiast. strsl neprivilegovaný človek: Páňi si oďelili pole aj hori, šetko mali blísko sebä, a opčaňi mali le_nazatku (Istebné DK); Ja som ouce pásou̯ (vo Francúzsku) a ke_com višiou̯ pásť, často išľi okolo francúski páňi lebo opčaňia a sa mi prihováraľi (Vígľaš ZVO); občianka i občanka ž. k 1: opčianka (Slovany MAR, Brhlovce LVI); opča̋nka (Krivá DK); opčanka (Župkov NB, Hradište LUČ, Suchá n. Par. TRN, Vrtižer PB, Odorín SNV, Žalobín VRN); občiansky i občanský príd. obyč. v spoj. L. opčianski preukas (Králiky BB), opčanskí preukas (N. Bošáca TRČ) - preukaz o totožnosti občana
občianka, občiansky p. občan