občan m.
1. csl príslušník obce al. plnoprávny obyvateľ štátu: Starí oťedz bívau̯ vážeňím opčanom (Králiky BB); Mňe, zďejšímu opśanovi, kcež roskezovať?! (Klenovec RS); Opčané trvali na tom, abi boli hajníci (Myslenice MOD); A ľuďia, opčaňi si misľeľi, že já ho hubím (Turie ŽIL); opčaňa̋ (Žaškov DK); opčaňie (V. Bielice TOP); opčan (Sedlice PRE)
2. čiast. strsl neprivilegovaný človek: Páňi si oďelili pole aj hori, šetko mali blísko sebä, a opčaňi mali le_nazatku (Istebné DK); Ja som ouce pásou̯ (vo Francúzsku) a ke_com višiou̯ pásť, často išľi okolo francúski páňi lebo opčaňia a sa mi prihováraľi (Vígľaš ZVO); občianka i občanka ž. k 1: opčianka (Slovany MAR, Brhlovce LVI); opča̋nka (Krivá DK); opčanka (Župkov NB, Hradište LUČ, Suchá n. Par. TRN, Vrtižer PB, Odorín SNV, Žalobín VRN); občiansky i občanský príd. obyč. v spoj.
L. opčianski preukas (Králiky BB), opčanskí preukas (N. Bošáca TRČ) - preukaz o totožnosti občana
občianka, občiansky p. občan