Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
odrobina, odrobka ž, odrobok [-ek] m 1. (o jedle) malá, nepatrná časť, zlomok (chleba ap.), omrvina: mrawenecz wzdicky mrwu a odrobiny nosj (KoB 1666); kterýž (muž) w dome zakonickem pod stoly na kolenach ležal a odrobiný chlebowe pilne zbijral (SK 1697); nebyl bohač tak dobrym, nedal zo stola odrobjn (PoP 1723-24); zebrali ostátki (jedla) odróbkúw dwanast kossúw plnych (KB 1757); minutia: odrobka, odrobina; micula: odrobina, odrobek (KS 1763) L. nebo ho až do odrobini celího ag z menšími kosťámi zgedli wlci (BU 1795) celkom, úplne 2. odpad vznikajúci pri opracúvaní (kovov a i.), pilina, stružlina; nečistota: ostracitis cadmia: mosazné odrobini; psegma: zlaty pjsek, mosazné odrobki; stomoma: s kladiwem odbite odrobki zelezné; qvisqviliae: smetj, zlomek, úlomek, sspini, nerád, odrobki; obtritus: potreni, rozetreni, posslapáni, urazeni, úrazek, podrobeni, odrobek (KS 1763); odrobinka ž dem k 1: dobre wecy sweta toho gsau gen takowe, gak spadle odrobynky z panskeho stolu (PP 1734); buďe (Kristus) wždi celý y pod negmenssu odrobinku (UV 1763); po o-ách, po o-u, po o-ch prísl výraz po kúskoch, pomaly: particulatim: po částkach, po kusoch po odrobinách, po odrobkoch; frustillatim: po kusstkoch, po kusstjčkoch, po odrobku, po odrobinách (KS 1763)