obecný príd
1. patriaci všetkým, celému spoločenstvu, spoločný: holuby, zerawi, pawi, straky, kawky y wselikterake ptacztwo, gestli na pole leti, wssemv lidu su obeczni (ŽK 1473); yakykolwek vžitek sam zeme wichazy, to wssecko gim obecne byty ma (ZVOLEN 1567); telo pak moge do zeme, obeczneg nasseg matky, ku pochowanj wedle krestanskych ceremonj žadam (PREŠOV 1640); protož aby se tomu obecnému zlému o nedostatku rychle naproti gisslo (PH 1770)
L. když se nekdy otwory brana obecneho sudu hrozneho (MS 1758 náb) o poslednom súde všetkých ľudí
2. všeobecne rozšírený, známy, všeobecný: pry wssech powinnostech sweho bratrstwa pocztywost obecznj a pratelske milowany att zachowa (TRENČÍN 1579); w obecnem prislowy se prawi, že kdo prosy, ten bere, kdo tluče, tomu bywa otewreno (ŠARIŠ 1627); po opraweny (zeme) pak aby mohly podle zwyklosty obeczney do tretyho dne takowu zem užywaty (BOBROVNÍK 1654); bez struomek gest obeczneg znamosty (HL 17. st); (obvinení) do Poruby pryssetsse, tam try barance Michala Kussngera ukradenym spusobem wzaly a w dolynye Swatojanskeg medci sebuw podelywsse zgedly a obeczne pohorsseny s tym učzinyly (L. JÁN 1704); tegto pak tabuly spys na wratoch neb stene domu mytneho zwenku k obeczneg wedomosty nech stogy pribyti (TRENČÍN 1731);
x. pren ponegprweg ya Pribisch po obecneg metle - ohni, gsauce pozbaweny pribytku (P. ĽUPČA 1625)
L. to wye (svedok) obecnym spusobem, že (obžalovaný) žadneho zemana neuctil, lage a hundczfutuge (SPIŠ 1716) z bežnej reči ľudu, z počutia; o-é dobré, dobro všeobecné blaho, prospech celého spoločenstva: poniewadž Wasse panska Milost gest wiwolena od wsseczkeg raddy a dobre obeczne žiwnosti k rukam Wassj Milosti podawane su a prichazegi (LIPNÍK 1569 KL); temer každy den mnohymi nesnesitedlnymi poradky jak pre obecne dobro, tak take i panu richtarowi na dvoje musime robotovati (S. ĽUPČA 1633 LP); o. poriadok, o-é právo, spravodlivé, o-á pravda, spravodlivosť, spravedlnosť práv právo platné pre všetkých členov nej. spoločenstva: oblupil geho zywot y geho zbozi a wzal od nieho tak mnoho, ze nemuoz horssyho byti, yakz to gest nynie, a prosyl by o obeczne sprawedliwe; zadny czuzy czlowiek negest dluzen w teg wsy odpowied dawat o gegich zwlasstnim prawie po obecznem prawie zemskem (ŽK 1473); od toho (roboty) neni gym wsseczko zaplaczeno, kdy ya was za to podle nich (susedov) zadam pro obeczni sprawedlnost, ze gym zaplatiti rozkazete (ŽILINA 1552); aby tehdy geho diedicztwy nezahynulo, pro obeczne prawdy wyznany chtieli sme w to whlidnuti wedle gegich prozby (P. ĽUPČA 1558); prosime a žadame, že by se za nas račila (vrchnosť) milostive zaujati, nam nedopustila vice škody a krivdy činiti, ale podle Boha a obecnej spravodlivosti nas zastavati (PAPRADNO 1673 LP); my cechmistry tento pekny a obeczny poradek cechowny sme stwrdili (CA 1675); o. dlh, plat náb smrť ako všeobecný trest za hriech, záväzok voči Bohu: gednoho syna ma na letech dosti mladeho a teez yakozto wsseliky czlowiek k zaplaczenye obecznieho dluhu, totiz smrti podstaupeny powinen gest (BUDÍN 1486 SČL); gednucz zemress, nebs poddany platu obecnemu (GV 1755)
3. náb týkajúci sa všetkých kresťanov, (celo)kresťanský: werýme y cyrkew swatú gednu obecnú krestianskú (CC 1655); nájpervéj potrebno jeszt, abi obetznu kresztzánszku véru trimál; zakázano jeszt nám z obetznéj boszkéj nauki troch bohov abo troch panóv povedatz (MCa 1750); catholicus: katolitsky, obecny, wsseobecny (KS 1763)
4. určený pre všetkých, verejný (nie súkromný): rzecze-li pak onen, ze gest ten (dobytok) kupil na swobodnem trhu nebo na obecznem trhu, on sy zase vkaze, aby to tak bylo (ŽK 1473); to wyem, ze tato czesta za meg pamaty wzdyczky za obecznu a slobodnu drzana byla (TRENČÍN 1617); telo ale moge leži na obecneg ulici ako negaka mrssina hnusna (MS 1749)
L. o. list, o-é lajstro adm úradná listina zverejňujúca niečo, verejný doklad o niečom (o výhode, dohode ap.): interposita fide publica: z obecnyma listj; literae publicae: obecné lagstro (KS 1763); o-á žena, žienka, dievka neviestka: aby žadny towaryss žadne obecne dewky do mystrowskeho domu nevwodil (CA 1556); nema žaden towariss obecnu ženu do sweho mistra pribitku priwesty (CA 1644); kdy Ruth, obeczna ženka, hladem temer scela umorena k Boosowy gest prissla (SlK 1766-80); o. dom, o-á chyža nevestinec: manželowe, ktery tak ohawne mena sobe dawagu, že sotwa y w domach obecnich nečo podobneho počut (SJ 1765); či newiss, že kostel božy neni žadna krčma, žadna obecna chissa (PS 1782)
5. (o človekovi) majúci v spoločnosti nižšie postavenie, prostý, neučený, nevzdelaný: ktery czlowiek obeczny suseda sweho obzaluge na prawie duchowniem pro dlhy (ŽK 1473); znamo czynime tymto lystem wssem wuobecz, zwlasscze vrozenym wladykom y ginym lidu wobecneho (ĎURČINÁ 1562); vradu tež panského, sprawcůw lidu twého y lidu obecného ostrýhag (Bože) od zlého (CC 1655); misto to na ten cžas Hlinnik menowane, ponewacž obeczni lud običzagne tam si hlinu braw (STREKOV 1739); (židia) neporadnymi uczinkamy a praktikamy lid obeczny do piganstwa wabga (Kur 1785)
6. bežný, zvyčajný, jednoduchý, obyčajný: manželka p. Slatinieho strogila (obed), dano korenja wsselikeho, masla, octu, wagecz, zahradnich wecy obecnjch (ŽILINA 1693-94); hned gak se niekdo popalil, nech wezme midla neužjwaneho, toliko obecnjho midla (RT 17. st); prilgewag obecneg wody (do chmelového odvaru) a z tim konye wzdy napageg (RN 17.-18. st); pri nekterjch (ľuďoch) tato obecna nemoc (kiahne) welmi težka bywa; hljsty pri maljch djtkach gsu obecna nemoc (HT 1760)
L. hled na wodu krstu swatého wedle behu obecného (CC 1655) ako je zvykom; odkud gest, že w obecnem behu o tom neb ginem čloweku bez winni zle rikagi? (SP 1696) bežne, obyčajne; ten poslednj produkt obecný gménownjk bude (LU 1775 mat) najmenšie číslo, v kt. sa bez zvyšku nachádzajú dané čísla, spoločný menovateľ; o-é mluvenie, rozmlúvanie bežná (domáca) reč, bežne hovorený jazyk: w techto wecech gestli se djtky w škole cwičiti budau, to yhned vkáže se pri gednem každem rozmlúwanj obecném (BZ 1749); dictio popularis: obecného mlúweňa spúsob (KS 1763)
7. cirk neposvätený, laický: lajcus: swetsky, neposweceny, obecny (KS 1763)
8. patriaci jednotlivým stavom; krajinský: stolične poruby a napadky obecné, kralovske na spuosob ostatnych poddanych dlužni davati (ORAVA 1625 U2); nenj možna wec se nam pri nassem hospodarstwy opatrowati a obecne terchy odbawowati (TURANY 1789 E); Iano Kapusta oproti obecnemu zakazu a oproti prirozenemu prawu potupic y swau wrchnost, powinen bude w deressy paljc no 12 widržat (PONIKY 1793)
L. gestli pak gemu odiato gest zemskym anebo obecznym sudem (ŽK 1473 práv) vrchnostenským súdom; wedle zemskeho obeczneho prawa to zaslužila (PEZINOK 1656 E práv) podľa právnych predpisov platných v krajine
9. týkajúci sa, vzťahujúci sa na plnoprávnych členov nej. spoločenstva (mesta, obce, cechu): Matiey Sukennik prosil nas, abychme mu ten kus zemie obecznij dali. Nam w tom se nezdalo, abychme to bez obecznij wuole vcžinili (ŽK 1478); dobre magy w mestecžku neb w dedyne opatryty, aby neznamym a prysslim lydem bez obecny wule (ubytovanie) nedaly ((MOTEŠICE) 1611); žaden s panou Illaninczou obecznou wuolou nicz nerubal (ZÁBORIE 1734)
L. o-á rada, rozmluva, sesia, schôdzka, o-é zhromaždenie predstavenstvo obce, mesta, cechu a jeho zasadnutie: kdi bolo zhromaždeny obeczne, pristupil pred wuplnu wrchnost Trych Sliacžou Gurcžo Owad (SLIAČE 1604); kdy obeczna schuodska trwaty bude a nedal by se nekdo z mystruw tam nagytj, ma položitj pokutj dwa funty wosku (CA 1717/ 1731); synodia: schácka, zgjti obecné, rozmluwa obecná; interesse publicis consilijs: w obecnég radďe za prjtomného byti (KS 1763); držana gest sessia obecna ze strany sskody skrze chlapcow porobenych (PONIKY 1794)
10. (o osobe) prislúchajúci medzi plnoprávnych členov nej. spoločenstva, volenej obce: gestli se dwa ranita rownie a geden gde k rychtarowi do geho domu a zaluge swu krew a druhy gde w obecz a swiedssy kazdemu, bozenikom y obieczniem lidem, vkazugice swe rany (ŽK 1473); na to podle obyczege pro potwrzeny toho pred namy lidkupp w pritomnosti mnoho ginssich obecznych y prezpolnych zemanskych lidi pili (P. ĽUPČA 1565) domácich; k temu (k sume) prydali pany obecznij ex restantys f 6; kdy sem chodil do Hryčowa, wzalo se s powolenym obecnych susedow pre pany knežnu platna kus (ŽILINA 1611; 1699); každoročne pri obnoweny nowych richtaruw pri pritomnosti ginich boženikuw y obecnich lidi potreba gest, abi se to giste ustanowowany prečitalo (KLÁŠTOR p. Z. 1722)
L. o. prísažný, starší práv (v op. k prísažnému, boženíkovi) prísažný, boženík volený z radov plnoprávnych obyvateľov spoločenstva: na kterehožto pana Martina Seicza žalobu a recžy w dome swem pred zwrchupsanimy osobamy a obecznimy starssimi strany olowa tuto odpowed z oswedcžowanym pan Martyn dal (RUŽOMBEROK 1576); z tychto ale všech težkosti nekteri již i predešle predložene byli skrz prisažnych obecnych ((PODSITNIANSKA) 1780 LP)
11. (o majetku, veci) patriaci, slúžiaci nej. spoločenstvu, obci, prislúchajúci najmä plnoprávnym obyvateľom al. členom tohto spoločenstva ako celku: ktoz zene swuoy dobytek na trh czuzy a pase ten dobytek a pasynku obecznem (ŽK 1473); wedla običege nassych Trech Sliačow chwalitebneho do knych obecznych (rokovanie o kopanici) dal sem zapsaty (SLIAČE 1602); lonskeho pomynuleho roku račžyly ste ode mne kupyty wyna na obeczny osoch (TRENČÍN 1616); obeczny recznik Adamus Zylka (ŽIAR n. H. 1715); gednomislne wssecy wespolek gsme sa uradily obecsny dwochodek nass, totissto krčmu winnu, do arendy pustit (H. STRHÁRE 1730); dilapidare publicam pecuniam: premárniti obecné penjze; locus supplicij: obecny planyr, poprawné mjsto; nympheum: lázen, obecny lázen; res publica: obecny wec (KS 1763)
L. dano murarom dwom na dwa dni, kdi na obecznom dome praczowali, d 80 (ŽILINA 1681) o administratívnej budove, v kt. zasadá a má sídlo správa nej. spoločenstva (mesta, obce), radnica; o-á pokladnica, kasa, puška, truhlica pokladnica nej. organizovanej spoločnosti, finančný fond nej. spolku: kdy ya, prawy, budu rychtarem, ma sa tobie powratiti z obeczneg pokladnicze (LIPNÍK 1569 KL); (učeň) do obeczny truhlicze ma daty dwa ffunty wosku (TRENČÍN 1579); gedenkaždy aby položil na pomocz d 2 do pussky obeczney anebo bratrskey (CA 1585 E); Gyuro Holik kupil od poctiweg obczy kossariska obecne, položice do cassi obecneg richtarowi zlatich rin. dwacatpet (OČOVÁ 1782); subst o. m
1. práv člen volenej obce: pri tym (práve) byla wsseczka radda y ginych mnoho obecznich (P. ĽUPČA 1549); rychtar ze dwema boženyky ma byti a tryma obecnymy; abi Nicolaus Blaysa Mikulasse Zabognika w dome pana rjchtara Girika Markuša odpital s timi swedkami, totiž z Nemeckeg Lipči z panom rjchtarom, z gednjm starssjm, z dwema obecnjmi od Swateho Mikulasse a z Wrbici rownjm spusobem (L. TRNOVEC 1609; 1628); kdy se počet z Geho Milostu robil, bily pritomny d. Biwolini, d. Wissnowsky, d. Djungelli y obecny (ŽILINA 1713)
2. člen cechu: cechmyster ma sobe prywolyty dwuch aneb trych z obecnych (CA 1698); o-é [-é, -ô] s obecný majetok: czo se newibralo od armalistow, doplatilo se z obeczneho (ŽILINA 1705); (Mikuláš) za tu neposlussnost powinen bude zložit R fl 2, obylga pak když dozre, pobere sa, na obecznwo zložit (PONIKY 1793)
obstavný príd práv týkajúci sa obstávky, zadržania niečoho:
L. (pacholatá) sotwa sau chleb zasluhovati mohli a po jeho smrti se na tak znamenitu sumu tahnu, kdez sau nam skrze to y obstavni pravo polozyli, aby nasse susedy skrze to obstavilj a sveho tudy dosyhali (SKALICA 1544 E) využili právo obstávky; subst o-é s práv poplatok za obstávku: Kasspar Gracz dal obstawne na zahradu kapustnau (ŽILINA 1617)
okoličný [-i-, -e-] príd
1. kt. sa nachádza na konci, okraji, okrajový: len same okolične korenky sa magu zanechati (SN 1772)
2. kt. sa nachádza na (blízkom) okolí, okolitý, susedný: zyemanye okolyczny (BARTOŠOVCE 1554); k tomu y okolyczny sausedy o tom welmy dobre wedy (BELÁ 1596); slavna stolica dobre vie, že okolične osady za mnoho rokuv byli puste (ČAJKOV 1690 LP); mnozy zástupowe ssly za njm (Kristom) z okolečných netoliko měst, ale y z kragjn (MP 1718); i chtoré prebívajú u Mesopotamii, okolitsném Śidóvsztve (HPS 1752); circumcolens: okoličny, okolobydljcy (KS 1763)
L. circumpotatio: okoléčny nápog, pitj po porádku (KS 1763) pitý dokola
3. vidiecky, všeobecný: territorialis: pokraginsky, widjcky, okoličny; platicus: okoličny, obecny (KS 1763)
4. (o ceste) vedený okľukami, (o reči) vyhýbavý: ambages: okoličná cesta, okoličná reč; ambagiosus: okoličny, okoloobratny (KS 1763)
5. kruhovitý, guľatý: circularis: obchodny, okoličny, okrúhly (KS 1763); subst o. m kto je al. býva okolo: wložil ho (sv. Vendelína) hore na switnik, abj wssecj okoličnj swetlo widielj (KT 1753); segnycky obywatele sylny a woyansky a swých okoličnych mnohokráte w obchagoch neprytelskych obhágyly (KrP 1760); o-á ž, o-é s okolie, okolitý svet: territorium: okolična, widjk, mestska aneb dedinská zem, kus kragini (KS 1763); a wy wydite wssecky wecy, kteréž učinil Pán Bůh wass wsseckým narodom w okoličnom (PrW 1780); -e prísl k 2: platice: okoličňe, obecňe (KS 1763); k 5: circulatim: okrúhlo, obchodne, okoličňe, dokola (KS 1763); -osť [-i-, -e-] ž
1. guľatosť, okrúhlosť (zeme ap.); svet: widj se rowná tegto zemj okoličnost; orbis: swět, okoličnost (AP 1771)
2. čo je okolo; okolie: mlin gak w dedine, tak y na okolicnosty mame (DUKOVCE 1771); mlini na mescu a w okoličnosti na blisko dobre mame (BREZOVIČKA 1771); v okoličnosti celem chotari našem nachazaju se role (BELUŠA 1782 LP); w okoličnosty Pety Kosteluw w Uhroch wobičage magu (iní) (WT 1790); wzal ten znamenity Cehender swe bydlo w ukoličnosty (!) warssawskeg (Kur 18. st)
3. okolnosť, podmienka: day pilni pozor, abys wssecky okoličnosti a počet hrjchůw sprawedliwe wislowil (SK 1697); že Krystus w takowých okolečnostéch se proměnjl, pričjny byly dwě (MP 1718); okoljčnosty causi aneb pri (KOŠECA 1746); užitečná wec gest w tichto okoličnostách statku pod očámi aneb na nose w dirkách žilu rubati (VOv 1779); manzelstwy ma se prigat z dobrim umislem, wssecke si mosi okoličnosty a tyaskosty buduce predložity (SJ 18. st)
4. príhoda, udalosť: zdaliss tato prihoda aneb okolecnost tak gest znamenita a tagemstwi w sobe obsahugica? (MS 1758); mnohé jinsse okoličnosti se stáwaju; gestli se žádná takowá okoličnost neprihodi, která by toto nedopustila (VOv 1779)
5. žiadostivosť: ambitus: okoličnost, neslussna zadost cti (AP 1769)
P. tpn Okolychna ( 1299 Okoličné VSS)
oslobodený [-(d)ze-] príd
1. slobodný, voľný, uvoľnený: Gasspar Chalupka zadost včiniwsse a sweho tutorstwj a oddawsse wssecek statek vplnjm vradem gest od Tobiasse Domka per totum quietowanj a oslobozeny (P. ĽUPČA 1597); liberta: oslobozená weznica (KS 1763) bez väzňov; gak mnohó oslobodenégssy wňútry budess od prekážek wec pominagjcych, tak mnoho snadnégsség a sstastliwegsség Bohu služiti moci budess; (rehoľník) nech se tam nemesská, ale oslobozeny tam preletowat bude, kám sa od Ducha sw. wolá (BlR 18. st)
L. o. list
a. adm doklad o vyučení sa remeslu, výučný list: když se vczen wyučzi, osloboczeny list pod pečzatu cechownu magu mu wydat (CA 1675)
b. práv doklad o získaní vlastníckeho práva na niečo: czely fundus ten ledecžowszky mug nebostik tatik od nekdy Török Pála oszlobodil, oszlobodeny list pri rukach mich sem zadrzal (N. MESTO n. V. 1739 E)
2. zbavený viny, uznaný za nevinného; prepustený: buducz Andrass Mihalicž oslobozeny, sednuwssi na sweho konia wen z města wigel (SKALICA 1675); resolutus: rozwázany, oslobozeny (KS 1763)
3. kto sa z niečoho dostal, zachránil sa: salvatus: spaseny, wyslobozeny, oslobozeny, zbaweny; elapsus: wypadly, oslobozeny, utekly, odbehly (KS 1763)
4. vyslobodený: liberatus: wyslobozeny, wysloboďeny, oslobozeny (KS 1763); o, kdybys ty mňa z prowázkúw zlósti oslobozeného z swázkama láski swég odéwssad stahowal (BlR 18. st)
5. (o pôde) pustený, uvoľnený zo svojho vlastníctva do vlastníctva inej osoby: venditrix pak po zobrany takoweho zbozga ma (pole) emptoribus gako giz oslobodene cedowat a odewzdat (ŽILINA 1699); subst o-é s poplatok za vydanie dokladu o vyučení sa remeslu: vczen podluzen bude oslobodeneho w cechu yeden zlaty polozit (CA 1675)