obed m hlavné jedlo dňa, ktoré sa je v poludňajších hodinách (ale aj dopoludnia): dano na dwa kapry, cžo se gim obed spravil, dano den 23 (TRENČÍN 1584); wynaložilo se na nich (mlynárov) za gedlo, totiz k obedu, na poledne a na weczer d 25 (ŽILINA 1609); daly zme panu kapitanu Illowagi Mathiussu na obed a na wečzeru na čztiry dni, pokud tu bol, na wsseligaku potrowu spolu z winom fl 5 d 94 (KRUPINA 1706); kde má obed, tam má milú, kde wečeru, tam zas ženu (ASL 1749); pren v čase obeda, na poludnie: Micžkowj panskemu, kdy ssel nadol a treffil se tu na obed y pan aurednyk (ŽILINA 1586); towariss powinen gest csasu obeda a wesceri doma bity (CA 1749); w Nytre na obet osem grossy za seno (M. KAMEŇ 1765)
L. prandium passerinum: teňky obed na zub (KS 1763) slabý; o. kráľovský, panský o. spoločné slávnostné stolovanie: (Bystričania) obyed kralowszky nadalssge nepowinny gsu nam dawat (P. BYSTRICA 1505); vedle zvyklosti stareg na každy jarmek aby učinili poctivy pansky obed dostatečny (STARHRAD 1652 CM); pohrebný, úctivý, žalostný o. kar: pohreb z pohrebnjm obedem činjwaly (KoB 1666); parentalia: pohrebny obed, obet za mrtwé; funebria justa, sacra: pohreb, obed žalostny (KS 1763); kar aneb uctiwj obed pripraweny spolu y z ginu drobnu trowu obsahuge (PUKANEC 18. st)
F. spadla mu hrjanka do popela; obed mu psy zgedly (SiN 1678) ostal hladný; -ný, -ový príd: (poddaní) davaji obedneho ovsa luk 5, kor 1 1/2 (ORAVA 1625 U2) o ovse určenom na zabezpečenie potravy; podme domu nebo gest hodina obedny (KB 1757); triclinarius: obedowy, stolowy (KS 1763); pransorius: obedowy (LD 18. st)
L. o. dom, palác, o-á chyža, palota, svetnica, o-é miesto miestnosť, kde sa je, jedáleň: w druheg obedneg swetniczy (s. l. 1596); obedna palota (TRENČÍN 1713); kdiz bi (Ludvik XIII) widel w obedneg chizi wssecke steny obrazmi nestidatimi obložene, techdy hnedki se prec odtat ubirati počal (MS 1758); triclinium: obedna swetnica, obedny palác; refectorium: obedny dúm w klássteri; triclinarium: obedové mjsto (KS 1763); subst o-á ž obilie dané ako deputát namiesto stravy (obeda): Mikuš Križan wiznal, že kdj lanského roku mlatily pansku dežmu, dostalo se mlacom ssestorim kily dwe žita y z obednou ((SLATINKA) 1676); obedík, obedeček dem: prandiculum: obedeček, maly obed (KS 1763); (tovariši) zwázaly chitenych a sedlaczky obiedik, chlyb totissto a syr pred knyže predložili (PeP 1770) skromné jedlo; prandiolum: obedik (LD 18. st)
okoličný [-i-, -e-] príd
1. kt. sa nachádza na konci, okraji, okrajový: len same okolične korenky sa magu zanechati (SN 1772)
2. kt. sa nachádza na (blízkom) okolí, okolitý, susedný: zyemanye okolyczny (BARTOŠOVCE 1554); k tomu y okolyczny sausedy o tom welmy dobre wedy (BELÁ 1596); slavna stolica dobre vie, že okolične osady za mnoho rokuv byli puste (ČAJKOV 1690 LP); mnozy zástupowe ssly za njm (Kristom) z okolečných netoliko měst, ale y z kragjn (MP 1718); i chtoré prebívajú u Mesopotamii, okolitsném Śidóvsztve (HPS 1752); circumcolens: okoličny, okolobydljcy (KS 1763)
L. circumpotatio: okoléčny nápog, pitj po porádku (KS 1763) pitý dokola
3. vidiecky, všeobecný: territorialis: pokraginsky, widjcky, okoličny; platicus: okoličny, obecny (KS 1763)
4. (o ceste) vedený okľukami, (o reči) vyhýbavý: ambages: okoličná cesta, okoličná reč; ambagiosus: okoličny, okoloobratny (KS 1763)
5. kruhovitý, guľatý: circularis: obchodny, okoličny, okrúhly (KS 1763); subst o. m kto je al. býva okolo: wložil ho (sv. Vendelína) hore na switnik, abj wssecj okoličnj swetlo widielj (KT 1753); segnycky obywatele sylny a woyansky a swých okoličnych mnohokráte w obchagoch neprytelskych obhágyly (KrP 1760); o-á ž, o-é s okolie, okolitý svet: territorium: okolična, widjk, mestska aneb dedinská zem, kus kragini (KS 1763); a wy wydite wssecky wecy, kteréž učinil Pán Bůh wass wsseckým narodom w okoličnom (PrW 1780); -e prísl k 2: platice: okoličňe, obecňe (KS 1763); k 5: circulatim: okrúhlo, obchodne, okoličňe, dokola (KS 1763); -osť [-i-, -e-] ž
1. guľatosť, okrúhlosť (zeme ap.); svet: widj se rowná tegto zemj okoličnost; orbis: swět, okoličnost (AP 1771)
2. čo je okolo; okolie: mlin gak w dedine, tak y na okolicnosty mame (DUKOVCE 1771); mlini na mescu a w okoličnosti na blisko dobre mame (BREZOVIČKA 1771); v okoličnosti celem chotari našem nachazaju se role (BELUŠA 1782 LP); w okoličnosty Pety Kosteluw w Uhroch wobičage magu (iní) (WT 1790); wzal ten znamenity Cehender swe bydlo w ukoličnosty (!) warssawskeg (Kur 18. st)
3. okolnosť, podmienka: day pilni pozor, abys wssecky okoličnosti a počet hrjchůw sprawedliwe wislowil (SK 1697); že Krystus w takowých okolečnostéch se proměnjl, pričjny byly dwě (MP 1718); okoljčnosty causi aneb pri (KOŠECA 1746); užitečná wec gest w tichto okoličnostách statku pod očámi aneb na nose w dirkách žilu rubati (VOv 1779); manzelstwy ma se prigat z dobrim umislem, wssecke si mosi okoličnosty a tyaskosty buduce predložity (SJ 18. st)
4. príhoda, udalosť: zdaliss tato prihoda aneb okolecnost tak gest znamenita a tagemstwi w sobe obsahugica? (MS 1758); mnohé jinsse okoličnosti se stáwaju; gestli se žádná takowá okoličnost neprihodi, která by toto nedopustila (VOv 1779)
5. žiadostivosť: ambitus: okoličnost, neslussna zadost cti (AP 1769)
P. tpn Okolychna ( 1299 Okoličné VSS)