ožran -a m. pejor. opilec, pijan: nazvať niekoho o., o-om;
ožranský príd.: o-á spoločnosť;
ožranstvo -a s. opilstvo
ožran -na pl. N -ni m.
ožran -na pl. N -ni m. hrub. ▶ kto často a nadmieru pije alkoholické nápoje, alkoholik, opilec: nenapraviteľný, miestny o.; stáva sa z neho obyčajný o.; nadáva mu do ožranov; vydala sa za najväčšieho ožrana v dedine; jeho otec už nie je nijakým krajčírskym majstrom, lebo si u neho nikto už nedá šiť, je to len taký starý ožran [A. Baláž] ▷ ožranisko -ka pl. N -ká G -nísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: staré, naničhodné o.; je to obyčajný o.; Že vám jazyk neodpadne, vy... vy... vy ožranisko jeden! [M. Zelinka]; ožranka -ky -niek ž.: nerobte z nej ožranku!
alkoholik človek, ktorý nemierne požíva alkoholické nápoje • pijan: notorický alkoholik, pijan • opilec • hovor. expr. logaj • hovor. pijak: opilcov, pijakov tam bolo dosť • hovor. notorik (notorický alkoholik) • hovor. pejor. korheľ • pejor. ožran • hrub. chľastoš • pejor. zried. ožranec (Vajanský) • expr. zried.: glgáč (Hviezdoslav) • glgač (Letz) • expr.: lump • lumpák
opilec opitý človek; kto podľahol alkoholu, kto veľa pije • pijan • alkoholik • hovor.: pijak • notorik: známy miestny opilec, alkoholik, pijan, pijak, notorik • hovor. pejor. korheľ • pejor. ožran • expr. zried.: ochmelenec • ožranec: korheli, ožrani buntošili svojím spevom • kraj. expr. čučar (kto sa opíja lacným vínom)
ožran, ožranec p. opilec, alkoholik
ožran, -a m. pejor. opilec, pijan; opitý človek (i nadávka takémuto človeku): notorický o.; starý o. Valko (Zgur.);
ožranisko, -a str. i m. zvel.
ožran m. strsl, zsl pejor. pijan, korheľ, opilec: Ňekcem toho ožrana aňi ľen viďiet (St. Hory BB); Ľen takí ožran je s ňeho (Košťany n. Tur. MAR); Aľe kerom dome bou̯ ožram, tomu sa ver ňeohuďilo zlieuke vižraťi (Čelovce MK); Krčmár má biď ždi triezvi a peuní, abi tíh nachlostaníh ožranou mohou̯ s krčmi vihoďiťi (Brodzany TOP); Ale musím povedat, že bol velkí ožran (Rudník MYJ); Človeku čaško ulahodzic, aľe kedz je chlab ožran, ňeňi horšieho (Rosina ŽIL)
ožran m expr opilec, pijan: gakowjm práwem on to včinil, tedy hanebne a sspatne slowa z ust swjch wipustil, že gest on ožran (PONIKY 18. st); -ica, ožranlica ž: strela ohnyiwa tya uss zabila ožranicza ožrana; ožranica ožrana, wižrala sy ty to palene (KRUPINA 1734; 1742); gesli maty tagna pigawica y dcera bude tagna ožranlica (MiK 18. st)