ožralý príd. kniž. zastar. opitý, ožratý (Záb., Jil.)
ožralý p. ožratý
ožratý, ožraný i ožralý príd. (ožarti, ožreti) csl pejor. omámený alkoholom, opitý: A ja̋ so_mu zas povedau̯, že račej ožratieho Hrušťínca vezňem ako jeho (Mokraď DK); Keď viďela, že akí son ožraní, hňeď jej tá radosť prešla (Terany KRU); Ožran ožranej, iba logaťi! (Ozdín LUČ); Večňe je ožratí (Kubrica TRČ); Bassom tvoju dušu, ti hovado ožralé! (Čaníkovce MOD); Každú chvílu je ožrau̯í (Brodské SKA); Vidzel som ho fčera, že bul ožreti (Spiš. Štvrtok LVO) F. ožraní jak sviňa (Kostolište MAL), ožrati jak snop (Rosina ŽIL) - veľmi opitý
ožralý [ožra-, ožhra-] príd expr opojený alkoholickým nápojom, opitý: když ožraly, opilj ne lide wyce, než howada, z schoduw padagj (SK 1697); plena crapula: opilá, ožhralá žena (KS 1763); často ydess do krčmy, s ktereg nikdi se nenawracaš leč opily a ožraly (MiK 18. st); -e prísl: turpiter ebrie: ožrale (PD 18. st); -osť ž opitosť: voracitas: ožhralost (KS 1763); ebrietas: ožralost (PD 18. st)