ožobráčiť -i dok.
1. obrať o majetok, zbedačiť: o. robotníkov; vojnou o-ený národ
2. expr. zmrzačiť, dokaličiť: o-né telo;
nedok. ožobračovať
// ožobráčiť sa zmrzačiť sa, dokaličiť sa: o. sa pri havárii
ožobráčiť -či -čia (ne)ožobráč! -čil -čiac -čený -čenie dok.
ožobráčiť sa -či sa -čia sa (ne)ožobráč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.
ožobráčiť -či -čia (ne)ožobráč! -čil -čiac -čený -čenie dok. expr. 1. (koho, čo (o čo)) ▶ obrať o majetok, hmotne poškodiť, zbedačiť: o. vlastnú rodinu; nedajte sa o.; ožobráčenie firiem; obrátiť hnev oklamaných a ožobráčených ľudí proti vinníkom; hospodárska kríza ožobráčila tisíce ľudí; tento štát ožobráčili už o miliardy; Niekto sa neštíti rozmýšľať nad tým, ako obohatiť seba a ešte viac ožobráčiť druhých. [Sme 2010] 2. zried. (koho) ▶ fyzicky ublížiť, zraniť, často s vážnymi následkami, zmrzačiť, dokaličiť: agresívny útočník ho skoro ožobráčil; Môže ho hocijaký lapajisko pre nič za nič ožobráčiť? [V. Šikula] ▷ dok. k 1 ↗ ožobračovať
ožobráčiť sa -či sa -čia sa (ne)ožobráč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. expr. 1. ▶ pripraviť sa o majetok, hmotne sa poškodiť: zlým investovaním sa takmer ožobráčil; všetko minuli a ožobráčili sa 2. zried. ▶ spôsobiť si trvalú telesnú deformáciu, zmrzačiť sa, dokaličiť sa: je to nebezpečné, môžeš sa aj o.; dávajte si pozor, nech sa pri takom športe neožobráčite! ▷ nedok. k 1 ↗ ožobračovať sa
ožobračovať -čuje -čujú (ne)ožobračuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. expr. (koho, čo (o čo)) ▶ oberať o majetok, hmotne poškodzovať, zbedačovať: o. chudobných; o. roľníkov o ich najlepšiu pôdu; Rozmáhanie súdnych sporov, ktoré ožobračujú celé rodiny. [V. Ferko]; Nemám rád tých, ktorí ožobračujú vlastný ľud. [HN 2003]; pren. o. ľudí o príležitosť zamestnať sa pripravovať ich o možnosť získať prácu ▷ dok. ↗ ožobráčiť
ožobračovať sa -čuje sa -čujú sa (ne)ožobračuj sa! -čoval sa -čujúc sa -čujúci sa -čovanie sa nedok. expr. ▶ oberať sa o majetok, hmotne sa poškodzovať: ľudia sa ožobračujú pôžičkami od úžerníkov; Musíme brať život vážne, aby sme sa sami neožobračovali. [KN 2001] ▷ dok. ↗ ožobráčiť sa
ochudobniť 1. urobiť chudobnejším, chudobným: vojna ich načisto ochudobnila • zbedačiť • ožobráčiť (po krajnú hranicu): neúroda zbedačila, ožobráčila ľud • expr. ošklbať • polit.: pauperizovať • proletarizovať
2. vziať niečomu hodnotné, cenné zložky • obrať • kniž. oklieštiť • oslabiť: ochudobniť predstavenie o známeho speváka; oklieštiť, obrať reč o šťavnaté výrazy; oslabiť dojem
ožobráčiť 1. obrať, dostať o majetok • zbedačiť • zbedárčiť: neúroda ožobráčila, zbedačila roľníkov • ochudobniť (urobiť chudobným): vojna ochudobnila celý národ • expr. zdrať: obchodníci nás celkom zdrali • polit.: pauperizovať • sproletarizovať: pauperizovať, sproletarizovať masy • expr. zúbožiť (uviesť do stavu telesnej al. duševnej biedy): povodeň zúbožila dedinu • fraz.: priviesť/priniesť na mizinu • priviesť/priniesť na žobrácku palicu • priviesť do biedy • priviesť na psí tridsiatok
2. p. zmrzačiť 1
zmrzačiť 1. telesne (pren. expr. i duševne) zdeformovať, urobiť telesným (pren. expr. i duševným) mrzákom • skaličiť • dokaličiť • expr.: okaličiť • pokaličiť: píla mu zmrzačila, skaličila ruku; pri havárii si dokaličiť, pokaličiť chrbticu; duševne zmrzačené deti • znetvoriť • zohyzdiť: oheň jej znetvoril, zohyzdil tvár • expr. ožobráčiť • expr. zried. olazáriť: vojna ožobráčila, olazárila mnohých mládencov • okyptiť (zmrzačiť odrezaním časti): okyptené ruky • dobiť (bitím zmrzačiť) • dolámať: pri páde sa celý dobil, dolámal • expr.: dochrámať • dodrúzgať • dorantať • dokatovať • domäsiariť (telesne veľmi poraniť): dochrámať, dodrúzgať si údy; dorantať si telo
2. p. pokaziť 1
zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu
2. p. utrápiť
ožobráčiť, -i, -ia dok. expr. (koho, čo)
1. hmotne niekoho al. niečo ťažko poškodiť, obrat o majetok, priviesť na mizinu, zbedačiť: ožobráčenie robotníkov, roľníkov (v kapitalizme); Kdeže mal on nabrať toľké veno? Ukradnúť ho? Ostatné deti ožobráčiť? (Tat.); vojnou zničené a ožobráčené Slovensko (Heč.);
2. ublížiť na tele, zmrzačiť, dokaličiť: ožobráčený syn, bez rúk alebo nôh (Tim.); ožobráčená noha (Greg.);
nedok. ožobračovať, -uje, -ujú
|| ožobráčiť sa
1. hmotne sa ťažko poškodiť, stratiť majetok, dostať sa na mizinu: Chceli zbohatnúť. A zatiaľ sa ožobráčili. (Jil.)
2. zmrzačiť sa, dokaličiť sa na tele: Janko Matúška ožobráčil sa na celý život. (Vlč.);
nedok. ožobračovať sa
žobráčiť, -i, -ia nedok. zried.
1. expr. biedne žiť, biediť;
2. (koho) ožobračovať;
dok. k 2 ožobráčiť
ožobráčiť dok. 1. obrať o majetok, zbedačiť: Na jar mu dom vihorev, v lete prišlo krupobitié, celkom ho to ožebráčilo (Šípkové PIE); Ket takto buďe vistrájať, míňaď a piť, ožebráčí náš šeckích! (Lapáš NIT) 2. stať sa chudobným, vyjsť na mizinu: Ve_to bou̯ boháč, čože tag ožobráčiu̯? (Likavka RUŽ) 3. csl expr. zmrzačiť, dokaličiť: Šeci do mňa ako osi, že som si ďecko ožebračila (Žaškov DK); Ožobráší ešče tia voli, ag ih bude tag hlušič (Sása REV); Tí hrozná, tí koše, čo som nosila ces tú vojnu, tak to mi mój chrbéd ožebráčilo (Svätoplukovo NIT); Z vojni došél ožebráčení (Bošáca TRČ); Tatko sú s tími očiami ožebráčení (Myjava); Keľo še už ňevraciľi, abo še vraciľi ožobračeni (V. Kazimír TRB)
ožobráčiť dk koho (na čo) ublížiť na tele, zmrzačiť niekoho (na niečom): ochudobneny byl bratr twúg a ožebráceny na ruku (KB 1757); (Kristus) wssech uzdrawil, kterých oni ožebráčili (WP 1768)