ožiariť -i dok.
1. žiarou zaliať, osvietiť: slnko o-lo kraj;
pren. úsmev mu o-l tvár
2. vystaviť (umelému) žiareniu: o. sa horským slnkom
3. žiarou zasiahnuť: rádioaktívne o-enie;
nedok. ožarovať
ožiariť -ri -ria ožiar! -ril -riac -rený -renie dok.
ožiariť sa -ri sa -ria sa -ril sa -riac sa -rený -renie sa dok.
ožarovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. 1. i ožiarovať (koho, čo) ▶ zasahovať svetelným (viditeľným) žiarením, svetlom, žiarou a robiť jasnejším, viditeľnejším, osvetľovať; syn. osvecovať: plamene ožarovali okolosediacich; izbu ožiaruje mesiac v splne; tváre im ožarujú displeje mobilov; pozoroval blesky ožarujúce oblohu; slnko ožarovalo koruny stromov; Celý priestor zhora ostro ožiarujú veľké biele bloky žiariviek. [A. Hykisch]; pren. Svojím vnútorným svetlom [mladá žena] ožaruje tristné okolie. [P. Pišťanek] 2. (koho, čo (čím)) ▶ dosahovať priaznivý, blahodarný účinok; pozitívne zasahovať, rozžarovať, rozjasňovať: láska ožaruje bytie; viera ožaruje všetky veci novým svetlom; radosť z nádeje nech ožaruje vás i vašich blízkych 3. (koho, čo (čím)) ▶ vystavovať človeka istému druhu žiarenia s liečebnými cieľmi, najmä pri onkologických ochoreniach: o. pacienta; denne o. nádor; o. poranenú nohu laserom; ožarovanie horským slnkom, ultrafialovými lúčmi opaľovanie; natierať ožarované miesto vhodným krémom; zápal je vhodné o. svetlom biolampy 4. (čo (čím)) ▶ používať žiarenie na dezinfekciu, sterilizáciu al. konzervovanie prostredia al. produktov (vody, vzduchu, potravín): o. bazénovú vodu ultrafialovým žiarením; ožarovaný rastlinný materiál; mäso sa ožaruje proti parazitom; Na Slovensku sa potraviny neožarujú. [HN 2005] ▷ dok. ↗ ožiariť
ožiarenie -nia s. odb. ▶ účinok istého druhu žiarenia pri liečbe organizmu; stav po zasiahnutí dávkou žiarenia: liečebné o. pacienta súvisiace s určením diagnózy al. liečby pacienta; o. ultrafialovým žiarením; choroba z ožiarenia; limity ožiarenia; ochrana pracovníkov pred ožiarením; nádory citlivé na o.; havária v jadrovej elektrárni spôsobila o. osôb vysokou dávkou žiarenia; zvieratá uhynuli na následky ožiarenia ▷ ↗ i ožiariť
ožiariť -ri -ria ožiar! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (koho, čo) ▶ zasiahnuť svetelným (viditeľným) žiarením, svetlom, žiarou a urobiť jasnejším, viditeľnejším, osvetliť; syn. osvietiť: slnko ožiarilo celý kraj; plamene ožiarili táborisko; v izbe nás zrazu ožiari prudké svetlo; blesk ožiaril celý dvor; rieka ožiarená mesiacom v splne; Slabý plamienok zapaľovača mu na okamih ožiaril tvár. [J. Kot] 2. (koho, čo (čím)) ▶ dosiahnuť priaznivý, blahodarný účinok; pozitívne zasiahnuť, rozžiariť, rozjasniť: letničky pestrými farbami ožiaria náš život; široký úsmev mu ožiari tvár; Pôvaby tvoje ožiarené nehou sťa ľahký vánok čarovného mája magnetom neodolateľne priťahujú [...]. [S. Veigl] 3. (koho, čo (čím)) ▶ vystaviť človeka istému druhu žiarenia s liečebnými cieľmi, najmä pri onkologických ochoreniach: o. pacienta; o. problémové miesto polarizovaným svetlom z biolampy; o. nádor znútra 4. odb. (čo (čím)) ▶ použiť žiarenie na dezinfekciu, sterilizáciu al. konzervovanie prostredí al. produktov (vody, vzduchu, potravín): o. miestnosť horským slnkom; ožiarený zdravotnícky materiál; ožiarené osivo ▷ nedok. ↗ ožarovať, k 1 i ožiarovať
ožiariť sa -ri sa -ria sa -ril sa -riac sa -rený -renie sa dok. ▶ stať sa žiariacim, zaliať sa žiarou, svetlom, jasom, osvetliť sa; syn. osvietiť sa: obloha sa ožiarila; Ani to ste nezbadali, ako sa strechy ožiarili? [A. Habovštiak] ▷ nedok. ↗ ožiarovať sa
ožiarovať sa -ruje sa -rujú sa -roval sa -rujúc sa -rujúci sa -rovaný -rovanie sa nedok. zried. ▶ stávať sa žiariacim, zalievať sa žiarou, svetlom, jasom, osvetľovať sa; syn. osvecovať sa: Nad ním [obzorom] sa ťahá dlhánsky pás sivých mračien, ktoré sa začínajú odspodu ožiarovať do nežne tehlovočervena. [J. Rybák] ▷ dok. ↗ ožiariť sa
ožiariť žiarou, svetlom zaliať • osvietiť • osvetliť: mesiac ožiaril, osvetlil nočnú krajinu • oslniť (prudkým svetlom, obyč. na chvíľu): oslnili nás reflektory auta • kniž.: ozlatiť • pozlátiť • poet. ozoriť: slnce ozlatilo, pozlátilo kopce • vysvietiť • iluminovať (slávnostne osvetliť): iluminovať sieň • prežiariť • presvietiť • presvetliť (žiarou, svetlom celkom preniknúť): slnečné lúče prežiarili les; presvietená, presvetlená scéna • poosvetľovať (postupne, viac vecí): poosvetľovať všetky kúty dvora
rozžiariť spôsobiť, že niečo začne žiariť • rozsvietiť • rozjasniť: blesk rozžiaril, rozjasnil oblohu • osvietiť • ožiariť • osvetliť: prudké svetlo ožiarilo scénu • rozjagať • rozjagotať • roztrblietať • rozligotať • rozblýskať (rozžiariť prerušovaným svetlom): slnko rozjagalo okenné tabule • iluminovať (slávnostne osvetliť): iluminovať výstavnú sieň
ožiariť, -i, -ia dok.
1. (čo, koho) svetlom, žiarou svetla zasiahnuť, zaliať, osvetliť: Vatry vybĺknu mohutným plameňom a ožiaria celé okolie. (Ráz.) Ožiarilo ho slnko. (Barč); slnkom ožiarená obloha (Ondr.); pren. úsmev ožiaril mu tvár (Vaj.) usmial sa; (myšlienka) ho ožiarila (Jes-á) náhle si pomyslel
2. lek. (koho, čo) vystaviť žiareniu (umelých) lúčov s cieľom liečiť: röntgenové ožiarenie; ožiarenie horským slnkom;
nedok. ožarovať i ožiarovať, -uje, -ujú
|| ožiariť sa zaliať sa žiarou, osvietiť sa: Tak sa čosi ožiarilo, ani čo by horelo. (Urbk.); pren. tvár sa jej ožiarila (Tim.) rozjasnila;
nedok. ožarovať sa i ožiarovať sa
ožiariť dok. 1. zaliať žiarou (od svetla, plameňa), osvetliť: Obozrem sa nazad a viďím ožárenie obloki na kostole (Malatiná DK); Niégdo trúbil na poplach, začali na zvoni bit, vibehneme na cestu a vidzíme, šag je dzesi ožárené (Kostolné MYJ) 2. vystaviť žiare a takto (tepelne) spracovať, dodať (údením) peknú farbu: Pri úďeňí sa misí klobáska pekňe ožiariť (Dol. Kubín)
ožiariť [-žá-] dk duchovne, rozumovo posilniť, osvietiť: inde zas ožarila (milosť božia) podivnim spusobem srdce hrišnika (SJ 18. st)