oženiť dok. priviesť (muža) k ženbe: o-li syna proti jeho vôli našli mu nevestu
// oženiť sa (o mužovi) uzavrieť manželstvo, vziať si za ženu: pred týždňom sa o-l (s mladou učiteľkou)
oženiť -ní -nia ožeň! -nil -niac -nený -nenie dok.
oženiť sa -ní sa -nia sa ožeň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.
oženiť -ní -nia ožeň! -nil -niac -nený -nenie dok. (koho (s kým)) ▶ pričiniť sa, aby muž uzavrel manželstvo: doteraz sa matke nepodarilo syna o.; rodičia ho chceli silou-mocou o. s bohatým dievčaťom; Darmo je – bez klebiet ešte nikoho neoženili. [A. Chudoba] ▷ nedok. ↗ ženiť
oženiť sa -ní sa -nia sa ožeň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie (sa) dok. (ø; s kým) ▶ (o mužovi) uzavrieť manželstvo, úradne potvrdiť manželské spolužitie, zosobášiť sa: tajne, šťastne, dobre, výhodne sa o.; o. sa znovu, druhýkrát; oženil sa so svojou študentskou láskou; zanedlho po oženení sa presťahoval do hlavného mesta; Niektorí kolegovia sa medzičasom aj oženili, založili si rodiny. [P. Vilikovský] ▷ nedok. ↗ ženiť sa
oženiť sa úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým (o mužovi) • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo • kniž. vstúpiť do stavu manželského (aj o žene): oženil sa, uzavrel manželstvo s cudzinkou; už druhý raz sa oženil, vstúpil do stavu manželského • vziať si/zobrať si (za ženu/za manželku): neviem, koho si vzal, zobral spolužiak za ženu, za manželku • arch. pojať za manželku • fraz. ísť pred oltár (s niekým; aj o žene) • žart. ovrabčiť sa • pren. hovor. expr. zadrhnúť sa (aj o žene): ešte má čas zadrhnúť sa • poženiť sa (o viacerých jednotlivcoch)
porov. aj zosobášiť sa
oženiť sa, -í, -ia dok. (bezpredm. i s kým) (o mužovi) uzavrieť manželstvo, vstúpiť do manželstva, vziať si niekoho za ženu: Oženil sa s dcérou bohatého gazdu. (Ondr.); žart. Ožeň sa, doskáčeš! (prísl.) stratíš voľnosť, budeš pripútaný. Zahojí sa ti (to), kým sa oženíš (žart. úsl.) po istom čase, časom,
|| oženiť (koho, koho s kým) nájsť mužovi ženu, pričiniť sa, aby sa muž oženil; urobiť, vystrojiť svadbu niekomu: Ako sa patrí a sluší, my ťa oženíme. (Stod.); pren. žart. Ťa ja ožením s dákou metlou (Taj.) dostaneš bitku
ženiť, -í, -ia nedok (koho) strojiť niekomu uzavretie manželstva, sobáš, sprostredkúvať niekomu uzavretie manželstva: Pravda, taká je obyčaj v dedine, že v osemnástom roku ženia mládencov na písma. (Tim.) Bola to rodina gazdu Kubalíka, ktorý dnes ženil syna Štefana. (Jil.);
opak. ženievať, -a, -ajú;
dok. oženiť
|| ženiť sa (s kým) uzavierať manželstvo, vstupovať do manželstva, brať si ženu; mať svadbu, sobáš: Jurko je slobodný od vojny, môže sa ženiť. (Kuk.) Ženia sa (šuhajci) nedokončiac školy. (Vaj.) Musím sa s ňou zasnúbiť, aby veritelia videli, že sa bohato žením. (Čaj.); pren. Keď s bielou ľaliou sa ženil pestrý tulipán.. (Hviezd.);
opak. ženievať sa, -a, -ajú;
dok. oženiť sa
oženiť sa dok. csl uzavrieť manželstvo (o mužovi), vziať si za ženu: A ke_com sa ožeňil, nosil som haľienu a nohavice valaskie (Lomná NÁM); No a potom sa teda to mi trefilo, za túto moju ženu sen sa oženil zaz druhí ráz (Dúbravka BRA); Vecka śe ožeňil, jak prišol od vojska (Brezina TRB) F. ožeň sa, doskáčeš! (Bošáca TRČ), ožeň sa, budeš nosit krídlo pri noze! (Kátov SKA) - žart. manželstvo znamená koniec bezstarostnosti; skorej sa ožeňí slamenní mládenedz jako sa vidá striébelná dziéfka (Bošáca TRČ) - muž (aj keď chudobný) má väčšiu šancu uzavrieť manželstvo ako (bohatá) žena
oženiť dk koho pričiniť sa o ženbu niekoho: fatens wzal k sebe bratra sweho a ze ho i ozenil sam (LIPTOV 1648); y pastorka oženil (PRIBYLINA 1777); gak bi mohly (rodičia) syna dobre oženit (MiK 18. st); o. sa dk (s kým) vziať si za ženu niekoho, uzavrieť manželstvo s niekým: wass spolumiesczenym sie podle was dobrze y potczywie zachowal az do toho czasu, ze sie ossenyl (ŽK 1457); Pawel ozenel se s Roswaczkeho dewku (D. MOTEŠICE 1584); kdi sem se ozenil, tedi moga zena musela swog riad hospodarsky ke mne prniesti (KRUPINA 1694); bigama: kdo sa dwakrát oženil (KS 1763); ožeňovať sa ndk: connubo: ožeňugem se (KS 1763)