Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

oželieť -ie -ejú dok.

1. zmieriť sa so stratou: o. syna; o. dovolenku

2. oľutovať: o. svoj omyl

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
oželieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.

oželieť -lie -lejú -lej! -lel -lejúc -lený -lenie dok.

oželieť -lie -lejú -lej! -lel -lejúc -lený -lenie dok. 1. (čo, koho) ▶ zmieriť sa so stratou niekoho, niečoho; vzdať sa, zrieknuť sa niečoho, často príjemného, výhodného: o. pár drobných; stratené veci ľahko oželel; pre chorobu museli o. účasť na pretekoch; dnes kúpanie radšej oželejte; Ty si tu? – potešil sa. – A ja som ťa už oželel. [K. Jarunková]; Ak povie [pravdu], zavrú ho, ak nepovie, stratí psa. Nuž radšej oželie psa ako slobodu. [Sln 1974]
2. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ pocítiť dodatočnú ľútosť nad svojím konaním; syn. oľutovať: časom oželieš, že si ponuku práce odmietol; určite boli chvíle, keď ste svoje rozhodnutie oželeli

oľutovať 1. prejaviť ľútosť (nad svojím konaním) • hovor. obanovaťoželieť: oľutoval, obanoval svoju chybu; už oželel, že s návrhom súhlasiloplakať: už svoj hriech neraz oplakala

2. hovor. zmieriť sa so stratou • oželieť: oželel, oľutoval svoju dovolenku a pomohol námzried. ožialiť: ožialila synaoplakať: oplakať stratenú mladosťhovor. obanovať: stratu roka nikdy neobanoval


oželieť p. oľutovať 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oželieť, -ie, -ejú dok.

1. (čo, koho) so žiaľom sa zmieriť so stratou niečoho al. niekoho: o. peniaze; Marek oželel nielen vianočnú, ale i novoročnú dovolenku. (Heč.) Netušia, že ich oželený syn tu pod javorom vyčkáva. (Laz.)

2. (čo) oľutovať nejaký čin: o. svoj skutok; Ktorý to spravil, svoj omyl oželie. (Rys.)


oželieť sa, -ie, -ejú dok. nár. klesnúť na mysli, otupieť, znechutiť sa: Oželel sa pre ňu, ktorú nikdy nechcel. (Tim.)

oželieť dok.
1. zmieriť sa so stratou (niekoho al. niečoho): Nám ňichto škodu ňeprinavráťiu̯, iba zme miseli šecko oželeťi (Čelovce MK); Straťila buďilár aj s peňiazmi, ale už íh oželela, čo má robiď? (Návojovce TOP); Už zme hu oželeli, oplakali (V. Rovné BYT); Vedz bi som aj ti peňiaze ožeľela (Rosina ŽIL)
2. oľutovať neuvážený čin: Počkaj, počkaj, šak ti to ožeľiéš! (Bošáca TRČ)


oželieť sa dok. znechutiť sa, klesnúť na mysli, otupieť: Ožeľeu̯ sa pre ženu, ľeňivicu (Hor. Lehota DK); Po smrti ženi sa Ďuro ožeľeu̯ (Králiky BB)

oželieť dk
1. čo prejaviť ľútosť nad niečím, oľutovať niečo: sem se dal gednomu jezuitowy w Wjdny zwesty, častokrat oželel (WO 1670); medzy wčelámy, ktere nenasledugi krale, skoro to oželegy, nabo po hryzeňy hneď wykapu (PP 1734); iď za pána, ag (vdova) išla, ale po malém časi oželila (BU 1795)
2. koho, čo so žiaľom sa zmieriť so stratou niekoho al. niečoho: lítoť mi teho, má najmilenší, že te oželet mám (ASL 1603-04); ze dwuch musyss gedno oželet (SiN 1678); milú tebe dcéru oželiť a obetovať musíš (BR 1785); radnej nech W. M. to oželge (BODOVICE 1787); oželieť sa dk (na čo) zmieriť sa z niečím: teho gedneho obeta mne bude prigemna a to sice ne gináčz, krem ked sa on na smrt oželi a oprawdiwe smrt podstupi (SKá 18. st); Susanna se dwom sudcom na zle skutki nawazagicim protiwila, ozelela se radneg skrze gegich ffalessne obžalowani u lidi hanbu podstupiti (MK 18. st); oželovať sa ndk: kdož gest, genž pochopuge mócti biti čloweka, který dobrowoľne, rowno guž na swete temto sa oželuge na wečný oheň, na toliké muki (BN 1790)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu