ošialiť -i -ľ! dok. expr. oklamať, ocigániť, podviesť: nedať sa o.
ošialiť -li -lia ošiaľ! -lil -liac -lený -lenie dok.
ošialiť sa -li sa -lia sa (ne)ošiaľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.
ošialiť -li -lia (ne)ošiaľ! -lil -liac -lený -lenie dok. expr. (koho (čím)) ▶ vzbudiť nesprávnu predstavu, uviesť do omylu, oklamať: nedajte sa o. médiami, vonkajším zdaním; pekne si ma ošialil!; [...] najprv ohúril mojich kamošov a teraz sa chystá ošialiť moje príbuzenstvo. [P. Glocko]
oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal
2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal
3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť
ošialiť p. oklamať 1–3
ošialiť, -i, -ia, rozk. ošiaľ dok. (koho) oklamať, podviesť, dostať niekoho: chceli sa matke zalíškať, ošialiť ju. (Fig.) Iste by ho ľahko ošialil i o tie peniaze. (Jégé)
|| ošialiť sa oklamať sa, dostať sa: Tak sa hrá, aby sa nikto neošialil. (Ráz.)
ošialiť dok. miest. strsl, zsl, vsl oklamať, podviesť, prekabátiť: Nedám sa ťi len tag lachko ošialiť (Bobrovec LM); Som íh ošálila, že idú šandáre (Ružindol TRN); Ošálili ma, ked mi povedali, že je Jano už doma (Bzince p. Jav. NMV); Pri hubách sa modz ludé ošálá aj sa otrová (Doľany MOD); Aj čileg ho ošálili o peť korún (Golianovo NIT); Babi treba znadz ošaľic (Fintice PRE); Von me furd z dačim ošaľil (Brezina TRB) F. zbožié náz ošálilo (Bošáca TRČ) - neurodilo sa v očakávanom množstve
ošialiť sa dok. oklamať sa, dostať sa, spôsobiť si škodu: Mesto paďesťtkoruni som mu dala stokorunu, tak som sa ošáľela (Dunajov KNM); Veru son sa ošálev, mislel som, že bude (krava) dobrá dojka (Šípkové PIE)
ošialiť [ošá-] dk expr 1. koho, čo (s čím) oklamať, podviesť niekoho: gá gsem oblázněného s podwodem ossalil a klamal (AP 1771); napomínal ma (dobrý muž), bich sa ňejako ňedal ošáliťi (BR 1785) F. kdo lachko wery, lachko biwa ossaleny (SJ 1755) 2. koho obalamutiť, poblázniť, zmiasť niekoho: zdaliss sobe powedome nemass, gak mnohich oči ženska krasa omamila a ossalila? (MS 1758); o. sa dk s kým oklamať sa: pani Bosanka mnia i tak (vo) svogich ustach rosnasa po celom svetie, ze gdo mnia vesme, ze sa velmi se mnu osali (ČADCA 1774)