ošetrovateľ -a mn. -ia m.
1. kto (z povolania) ošetruje chorých
2. opatrovník, opatrovateľ: o. dobytka, stromov;
ošetrovateľka -y -liek ž.;
ošetrovateľský príd.: o-á služba; o-á metóda
ošetrovateľka -ky -liek ž.
ošetrovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. 1. ▶ kto ošetruje, poskytuje zdravotnú pomoc chorým, nevládnym: hlavný, pomocný o.; nedostatok kvalifikovaných ošetrovateľov; privolať ošetrovateľa; pracuje ako o. v nemocnici 2. ▶ kto sa stará o zvieratá, o ich dobrý zdravotný stav: o. oviec, dobytka; o. šeliem v zoo; hľadáme ošetrovateľov hospodárskych zvierat; tiger zaútočil na ošetrovateľa ▷ ošetrovateľka -ky -liek ž.: detská o.; chcela byť ošetrovateľkou koní
opatrovníčka žena, ktorá sa o niekoho stará, ktorá niekoho opatruje • opatrovateľka • zastar.: opatrovkyňa • opatrovnica: od detstva mal dobré opatrovníčky, opatrovateľky • varovkyňa • pestúnka • hovor.: pani • žena • dievča (starajúca sa o dieťa): najímať si k dieťaťu paniu, dievča • kurátorka (právna, sociálna) • ošetrovateľka (opatrujúca chorého, nevládneho človeka)
ošetrovateľka 1. zdravotnícka pracovníčka • sestra: pri lôžku stála jedna z ošetrovateliek, sestier • expr. sestrička
2. p. opatrovníčka
ošetrovateľ, -a, mn. č. -lia m.
1. človek odborne sa zaoberajúci ošetrovaním chorých;
2. kto sa stará o niekoho, o niečo, opatrovník, pestovateľ: o. zvierat, kráv, ošípaných; o. rastlín, stromov;
ošetrovateľka, -y, -liek ž.;
ošetrovateľský príd.: o. personál; o. kurz; o-é metódy;
ošetrovateľstvo, -a str. starostlivosť o chorého, ktorú vykonáva osoba školená v ošetrovateľskej technike, povolanie ošetrovateľa
ošetrovateľka i ošetrovníčka ž. nov. opatrovníčka, opatrovateľka: Céra je hlavnou sestrou a pretin bola ošetrovaťeľka (Devičie KRU); Mám na starosci ošetruvatelki, šezd ošetrovatelék (Voderady TRN); Ta i moja dzifka bula za vojni ošetrovňička (Torysa SAB)