Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oko -a s.

1. mn. oči očí/ arch. očú -iam -iach -ami guľovitý orgán zraku uložený v hlave: sivé, čierne oči, kruhy pod o-mi, oči bolia, štípu, slzia; otvárať oči i fraz. čudovať sa; zatvárať oči pred niečím i fraz. vedome si nevšímať; otvoriť oči i pren. zobudiť sa; mať otvorené oči i fraz. byť vnímavý; zatvoriť oči i pren. zaspať, zjemn. zomrieť; ani o-m nemihnúť i fraz. nereagovať; pred o-mi sa mu robia kruhy, iskrí mu v očiach

2. mn. oká ôk -ám -ách -ami čo je tvarom ap. podobné oku: o. na polievke; morské o. horské jazero; → volské o.; → kurie o.; o. siete, riečice; klásť oká slučky na chytanie zveri

● oči ako trnky čierne; oči ako päste, ako plánky veľké; povedať do očí priamo; smiať sa niekomu do očí vysmievať sa; klamať do očí bezočivo; nespustiť z očí niekoho, nespustiť oči z niekoho, niečoho a) sledovať b) uprene pozorovať; pásť si na niečom oči so záujmom pozerať; ísť si oči vyočiť, mať oči (ako) na stopkách, visieť o-mi na niekom, niečom napäto, sústredene pozerať; skoro mu oči vyliezli z jamiek veľmi sa začudoval; chrániť, opatrovať ako o. v hlave úzkostlivo; kde podel oči? zle si vybral; nevidieť pre oči čo je nablízku; robí, čo mu na očiach vidí všetko; expr.: → gúľať o-mi po niekom; hodiť, šibnúť o-om po niekom, niečom letmo pozrieť; → padnúť niekomu do oka; udrieť do očí upútať; oči mu stáli stĺpkom meravo hľadel; nežil; mať oči všade všetko vidieť; mať klapky na o-ch byť zaslepený; medzi štyrmi o-mi dôverne; vidieť na vlastné oči sám; mať → beľmo na o-ch; vyhodiť niekomu niečo na oči vyčítať; pozrieť sa smelo do očí nebáť sa; je mu to → tŕňom v oku; → bije to do očí; mať u niekoho (dobré) o. priazeň; hľadieť na niekoho, niečo krivým o-m nežičlivo; nič dobré mu z očí nehľadí; urobiť niečo pre pekné oči zadarmo; akoby mu bol z oka vypadol veľmi sa mu podobá; dal by si o. vyklať za to veľmi to má rád: iba oči by mu jedli má dosť, ale sa mu žiada; hľadieť → smrti do očí; → strach má veľké oči; → príde mu z očí/očú; o. za oko, zub za zub odplácať rovné rovným; → vrana vrane o. nevykole; čo oči nevidia, to srdce nebolí; v → cudzom oku vidí smeť, a v svojom brvno nevidí;

očný príd.: o-á sliznica; o. lekár;

očisko -a -čísk s. zvel.

očný -ná -né príd.

očná ↗ očný²

očný¹ -ná -né príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na orgán zraku, oko, oči človeka al. zvieraťa; tvoriaci súčasť oka; nachádzajúci sa v oku al. v jeho okolí: očná guľa, rohovka, šošovka; očné mihalnice, riasy; očné svaly; vnútorný, vonkajší o. kútik; zápal očných spojiviek; vyšetrenie očného pozadia časti vnútornej steny oka; mať poškodený o. nerv ▷ anat., zool. očný zub (u ľudí, pri zvieratách) tretí horný al. dolný zub od stredu zuboradia s dlhým zubným koreňom (pri niektorých zvieratách nadmerne vyvinutý zub, tesák)

2. i lek., opt. ▶ súvisiaci so zrakom, schopnosťou vidieť, s odbornou starostlivosťou o zdravie očí, zraku, s oftalmológiou; zaoberajúci sa prevenciou, diagnózou a liečením ochorení oka; určený na použitie do oka, očí: o. klam; o. lekár, chirurg; o. obklad, kúpeľ; očné zrkadlo prístroj na vyšetrovanie časti vnútornej steny oka (očného pozadia); očné oddelenie nemocnice; merať o. tlak; predpísať očnú masť; užívať očné kvapky; nosiť kontaktné očné šošovky; diagnostikovať očnú poruchu, očné ochorenie; študovať očné lekárstvo; špecializovať sa na očnú chirurgiu; očná klinika poskytuje komplexnú očnú starostlivosť □ očná optika predajňa s okuliarmi, okuliarovými rámami a optickými pomôckami; očný kontakt priamy pohľad do očí druhej osoby
3. ▶ určený na kozmetickú úpravu očí al. ich okolia: očná ceruzka, špirála; paleta očných tieňov; naniesť si očné linky
4. biol., zool. očná škvrna ▶ škvrna v tele prvokov bičíkovcov citlivá na svetlo, stigma

očný² očného pl. N oční G očných m. hovor. ▶ očný lekár; syn. očiar: u očného sa dlho zdržíš; Druhou skupinou v ASL [Asociácii súkromných lekárov] sú lekári špecialisti, napríklad chirurgovia, krční, kožní, oční, gastroenterológovia a iní. [DF 2001] ▷ očná očnej pl. N očné G očných ž.: o. mi predpísala očné kvapky

očný príd. týkajúci sa oka, vzťahujúci sa na oko ako orgán zraku: o-é svaly, o-á guľa, o-á sliznica, o. nerv, o-á šošovka; o. lekár, o-á choroba, o-á operácia, o-á klinika; o. zub ktorý ma koreň hlboko pod okom

očný p. oko

oko s.
1. csl mn. č.; oči guľovitý orgán zraku uložený v hlave: Ko_dzme priadlej, oči náz hrejzlej, perej šťípalej, bolo nám na ňevidržaňia (Lešť MK); Mám mrcha oči, ňeviďím navliecťi do šivački (Návojovce TOP); Ked má zajádz zápal očí, tag ih má celé jakobi napoli vitečené (Trakovice HLO); Toto oko ma svrbí, asi budzem madz jačmeň (Rajec ŽIL); Zadžmur oči, bo ci najdze do ňich prach! (Dl. Lúka BAR)
L. pichlavé oči (Ružindol TRN) - prenikavé; hamišne oči (Mur. Dl. Lúka REV) - falošné; cmérové oko (Štefanov SEN) - bledé; zakislé oči (Bošáca TRČ) - zapálené, boľavé; zaśčate oči (Dl. Lúka BAR) - zaslzené, uplakané
F. oši ani plánki (Klenovec RS), oči jak cebuľe (Dl. Lúka BAR) - veľké; oči jak piasci (Hlboké SEN) - veľké od údivu; oči jag žuch (Vieska n. Žit. ZM) - veľmi tmavé, čierne; oči ako trnka (Pukanec LVI) - tmavé, malé, prenikavé; oči čarne jag halka (Dl. Lúka BAR) - úplne čierne (ako dubienka, t. j. čierna guľôčka na dubových listoch); ma śive oči jak kot (Dl. Lúka BAR) - výrazne sivé; ośi ako jazvec (Rim. Píla RS) - bystré; oči ako bla̋ški (Zázrivá DK) - veľké, rozžiarené; oči ako studňa (Zázrivá DK) - hlboké; oči jak sova (Žakarovce GEL) - veľké, milé a dobré; zelenkavej farby; oči do śvidra (Medzany SAB) - o škúlení; Beňové oko (Bánovce n. Bebr.) - o závistlivom človeku; Dávidové oko (Rakovice PIE) - rožky mesiaca otočené doprava; vitriśča, vivaľuje oči jag dutki, jak tarki, jak cebuľe (Dl. Lúka BAR) - prekvapene, s údivom pozerá; vrepidz oči do dakeho (Dl. Lúka BAR) - prenikavo sa pozerať; oči śe mu śvica jako psoj (Čemerné VRN) - hľadí zlovestne; ňidž dobré mu z očí ňekuká (Rajec ŽIL) - má nepekný, nepríjemný pohľad (aj o zlom človeku); zacmilo śe mi v očah (Dl. Lúka BAR) - zatmelo sa mi v očiach, stratil som vedomie; ziskrilo śe mi v očach (Dl. Lúka BAR) - o zrakovom vneme pri údere do hlavy; oči na slub vivaľene (Studenec LVO) - stĺpkom (pri strate vedomia); v oči hlada (Bzince p. Jav. NMV), navidom očima (Detva ZVO) - zjavne, navidomoči; ľad hlatkí ako oko (Lipt. Teplá RUŽ) - veľmi hladký, bez nerovností; ofśig žabom po oči (Markušovce SNV) - nízky, nevyrastený; viďeu̯ som to na oči (Bobrovník LM) - vlastnými očami, sám osobne; ždi mi napred oči išiou̯ (Vígľaš ZVO) - vždy sa mi vybavoval v pamäti; vivaľiď oči (Lešť MK) - prekvapiť sa; ňima oči (V. Straciny MK) - o bezočivom človeku; poviem to zoči-voči (Rim. Píla RS) - otvorene, priamo, bezprostredne; povedaď do očí (Svätoplukovo NIT) - priamo, bez okolkov; ukázau̯ mu trochu oko (Brodské SKA) - urobil mu láskavosť, bol k nemu dobrý; spraviu̯ si uňho dobré oko (Brodské SKA) - stal sa obľúbeným; to si dobruo oko nevzala (Hybe LM) - neurobila si dobrú povesť, nevytvorila o sebe dobrú mienku; maď oko na dakoho (Rim. Píla RS) - cítiť k niekomu nesympatiu; ňima u mňe oka (Dl. Lúka BAR) - neuznávam ho; madz dobre oko u dakeho (Dl. Lúka BAR) - tešiť sa priazni niekoho; mali na mňa škarede oko (Riečnica KNM) - nemali ma radi; ňigda za ňim oka ňeohrala (V. Šariš PRE) - nerada ho videla, nemala ho rada; má dobré oko (Brodské SKA) - vie dobre odhadnúť; otvorel mu oči (Rajec ŽIL) - ukázal, vysvetlil mu niečo; zasľepelo mu to oči (Rajec ŽIL) - čiastočne ho niečo upokojilo, oklamalo; ceu̯ú noc oka nezamrúžiu̯ (Brodské SKA) - vôbec nespal; oči na klin zavesit (Bošáca TRČ), daď oči na rásochi (Turany MAR) - nespať, bdieť; prišlo mu z očí (Čelovce MK) - uškodil mu zlý pohľad, bol urieknutý; ňenahale zme ho brez očú (Čelovce MK) - bez dozoru; madz na očoch (Kluknava GEL) - mať pod dozorom, v dohľade, blízko seba; vibodél čomusi oko (Bošáca TRČ) - stúpil na výkal; pichél mu do očí (Bošáca TRČ) - dohovoril mu; virucidz na oči, do oč šupnuc (Sobrance) - vyčítať niečo niekomu, spomínať nepríjemnú vec; ňemá očí (Bošáca TRČ), je takí jako bez očí (Rajec ŽIL) - je bezočivý, bezcharakterný, nemá hanby; maš ti oči toto robic? (Dl. Lúka BAR) - nehanbíš sa?; pojme z odž do oč (Vyš. Nemecké SOB) - hovorme otvorene, priamo; povieme si to medzi štiroma očami (Rajec ŽIL) - bez svedkov, dôverne; do oší som mu pódala (Kameňany REV) - priamo, bez okolkovania; urobí to od oka (Bor. Jur MAL) - približne, asi, odhadom; oči zaharkac (Sobrance) - vyhrešiť niekoho; oči jej na neho utékli (Jablonové MAL) - zahľadela sa doňho, zaľúbila; ušľi mu oči (Pečenice LVI) - zadriemal; do oč śe postavi (Studenec LVO) - vzoprie sa, postaví sa na odpor; dame tam teľo jag (aňi) do oka (Dl. Lúka BAR) - vôbec nič, skoro nič; bidz dakemu veľki v očach (Dl. Lúka BAR) - mať výhrady voči niekomu; vihadzovadz na oči (Rajec ŽIL) - vyčítať; zacharkac, zapľudz dakemu oči (Dl. Lúka BAR) - napľuť niekomu do tváre; oči ci vižgrabem, oči ci vidlubem (Dl. Lúka BAR) - vyhrážka; jak kebi mu z oka vipadeu̯ (Brodské SKA) - je mu veľmi podobný; oči mu ľen tag ľietaľi (Rajec. Lesná ŽIL) - pozeral sem-tam, nevedel, kde sa má skôr pozrieť; nespusciu̯ s ňeho oka (Brodské SKA) - stále, uprene na neho pozeral; pásol na né oši (Jelš. Teplica REV) - so záľubou sa na ňu pozeral; ňebulo tam suchiho oka (Klenovec RS) - každý plakal; moje oči ňigda ňeosichaja (Dl. Lúka BAR) - stále mi je do plaču, smútok ma stále trápi; dobre si oši ňeviplakala (Klenovec RS) - veľmi žialila, plakala; oši to koľe (Rat. Zdychava RS), daco bije do oči (Dl. Lúka BAR) - je to veľmi nápadné, znepokojuje to, dráždi; len oši udrel do zemi (Revúca) - sklopil zrak, zahanbil sa; ňeverel vlasním očiam (Rajec ŽIL) - videl niečo nevšedné, neuveriteľné; bidz dakemu na očach (Dl. Lúka BAR) - byť v dohľade niekoho; bodaj ce moje oči ňevidzeľi (Dl. Lúka BAR) - neukazuj sa mi na oči; oči śe mu otvoriľi (Dl. Lúka BAR) - pochopil; dze maž oči? (Dl. Lúka BAR) - prečo nedávaš pozor?; un ci vraci, jag oči prevraci (Dl. Lúka BAR) - keď zomrie, ti (niečo) vráti, t. j. nikdy; cukadz dakemu do uč (Dl. Lúka BAR) - vyčitovať niečo niekomu; ukazadz dagdzi oči (Dl. Lúka BAR) - ukázať sa ľuďom na oči; pojdzem, dze ma oči povedú (Rajec ŽIL), idze śvetem za očima (Dl. Lúka BAR), pujdu, kadzi ma oči povedu (Sobrance) - bez cieľa, do neznáma; tote kuri teľo mi oči ňevidžubaja (Dl. Lúka BAR) - vehementne sa dožadujú žrania; mala oči aj na zatku (Rajec ŽIL) - všetko sledovala, nič jej neuniklo; v očah rośňe (Dl. Lúka BAR) - rýchlo rastie, dospieva (o dieťati); aš śe mi popred oči trepe (Dl. Lúka BAR) - zle vidím (od horúčavy, hladu ap.); rozedradz sebe oči (Dl. Lúka BAR) - byť pozorný, dobre si niečo všímať; ňeh aj osľepňem na obidve oči (Rajec. Lesná ŽIL) - zakliatie sa ako uistenie o niečom; oči im vijdú od lakomosťi (Svätoplukovo NIT) - sú veľmi lakomí; čo sis ot psa oči poščal? (Myjava), má ot psa oči (Svätoplukovo NIT) - nerozmýšľa, koná neprimerane (vzhľadom na okolnosti); oči na vidlički, oči na stupki (Skalica) - spozornieť, sústrediť sa, zbystriť zrak; ta dobre mi oči ňeviskakaľi von (Sobrance) - pozorne, sústredene som hľadel, pozeral; bije to do očú (Kuchyňa MAL) - je to veľmi nápadné; dze može, budz_na očou vidno (M. Zalužice MCH) - nedá sa (niečo) zrakom postrehnúť; šatuj za svojima očima (Sobrance) - choď preč, pober sa, zmizni; ber, keľo ci oči vidza (Sobrance) - koľko sa ti žiada, čo najviac, všetko; co oči vidza, ta ruki ňeochabia (Sobrance) - o človeku (zlodejovi), ktorý berie, čo vidí; oči ochabic (Fintice PRE) - neveriť vlastným očiam; aš po oči bi davaľi roboti (Záhradné PRE) - veľmi veľa; to mu furd oči koľe (Záhradné PRE) - prekáža mu to; bľiśča śe mu oči (Bežovce SOB) - o podnapitom človeku; jed bi, a śče aňi oči ňepredrau̯ (Bežovce SOB) - o nenásytnom človeku; jách ho neudrel, jách mu len s pastu oko vitrel (Myjava) - výhovorka
2. v dvojslovných názvoch:
a. rastlín: slepé oko (Mor. Lieskové NMV) - rastlina s veľkými červenými kvetmi, bot. vlčí mak (Papaver rhoeas); žabe oči (Dl. Lúka BAR) - vodomilná rastlina so žltými kvetmi, bot. záružlie močiarne (Caltha palustris); volské oko (Láb MAL), vrané oko (Trstín TRN) - záhradná kvetina, bot. astra (Aster); vrania oko (Kameňany REV) - bot. vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia); vraňe oči (Žalobín VRN) - bot. zubačka cibuľkonosá (Dentaria bulbifera); volské oko (Jakubov MAL) - lúčna i pestovaná bylina, bot. margaréta (Leucanthemum); kralové oko (Brezová p. Brad. MYJ) - bot. slnečnica (Helianthus)
L. volské oko (Vinosady MOD), volovo oko (Lišov KRU), volske oko (Trnava p. Lab. MCH), volské oči (Jur p. Brat. BRA) - sorta neskorého tmavého hrozna
b. vtákov: volovuo oko (Ostrá Lúka ZVO), volie oko (Lipt. Teplá RUŽ) - malý spevavec, zool. oriešok (Troglodytes); volovo oko (Bziny DK) - spevavý vták zool., penica popolavá (Sylvia curruca)
3. mn. č.; oká vec tvarom podobná oku
a. železný krúžok, karika ako súčasť rôznych nástrojov a náradia: Navrchu rebrini bolo zelezné oko (Bošáca TRČ); oko svorňa (Spiš. Vlachy SNV)
b. ohnivko na reťazi: Reťaze sa šeľijakie z večimí i menšimí okamí (Malatiná DK); Na velkej retazi sú velké oká (Trakovice HLO)
c. štvorhranný železný prstenec upevňujúci kosu na kosisko: Na konci je kosa, tá sa vopká do oka (Iľanovo LM)
d. otvor na sieti, site al. tkanine: Riečice majú vaččé, strenné a najmenšé oká (Trakovice HLO); oko na sieti (V. Bielice TOP); višívala na oká (St. Bystrica KNM)
e. slučka na chytanie zveri: Zajádz mal v oku hlavu vepchanú (Hor. Súča TRČ); Chiťiľi zme čížika do oka (Návojovce TOP)
f. zárodok výhonku na rastline, očko: Za takích štrnáz_ňí začali ťiskad rublíki oči (Kozárovce ZM)
g. okrúhla škvrna masti v polievke: Polieuka bola velmi masná - taňier bou̯ jenno velké oko (Návojovce TOP)
h. vrchná zahnutá časť pastierskej palice: oko na palici (Zázrivá DK)
L. kurí oko (Rozbehy SEN), kure oko (Žalobín VRN), vraňe oko (Turzovka ČAD) - otlak na nohe; volské oko (Slov. Grob MOD), vajco na oko (Hlboké SEN) - vajce pražené na masti; morske oko (Dl. Lúka BAR), morské oko (Návojovce TOP) - mokrina al. studnička v blízkosti prameňa; horské jazero
4. kart. druh hazardnej hry: Hralo sa oko, mariáš, dzuro a čo ja viem čo ešče (Rajec ŽIL); očiská zvel. expr. k 1: Ňišt, ľen vivaľel očiská a dzíval sa, čo robí (Rajec. Lesná ŽIL); očný príd. k 1: oční dochtor (Hor. Lehota DK); očné jamki (Lukáčovce HLO)
L. oční zup (Kraľovany DK), ošní zup (Kociha RS), oční zup (Vaďovce MYJ) - zub, ktorý má koreň hlboko pod okom