očkovanie -nia -ní s.
očkovanie -nia -ní s. 1. i lek., veter. (i proti čomu) ▶ dodávanie ochranných látok proti nebezpečným, obyč. nákazlivým chorobám do tela, vakcinácia: povinné, preventívne o. osôb; o. domácich zvierat; bezplatné o. detí proti obrne; o. mladých králikov proti moru; účinnosť očkovania; absolvovať potrebné ochranné očkovania; turistom sa odporúča o. proti brušnému týfusu; s očkovaním proti kliešťom je vhodné začať v chladnejších mesiacoch roka; napriek očkovaniu proti chrípke ochorela 2. záhr., ovoc. ▶ prenos časti ušľachtilej odrody na inú rastlinu pomocou očka, štepenie očkom: o. ovocných drevín; o. na bdejúce očko včasné, júnové; o. na spiace očko neskoré, augustové; o. plánok; utrieť miesto očkovania handrou; gaštany by mohlo zachrániť o. ▷ ↗ i očkovať
očkovanie [-í] s 1. spôsob štepenia (stromov) prenesením očka, pupeňu z ušľachtilej sorty na podpník: inoculatio: ssťepenj, očkowanj, zassťepowánj (KS 1763); druhý spusob sstepowánj gmenuge se očkowánj (HRK 1773) 2. rezanie viniča s ponechaním istého počtu očiek na dreve: oculatio: očkowáni, winičné rezáni, podlamowáni (KS 1763)