očitý príd. kt. pozoruje vlastnými očami; vychádzajúci z takéhoto pozorovania: o. svedok; o-é svedectvo
očitý -tá -té príd.
očitý -tá -té príd. i práv. obyč. v spojeniach očitý svedok ▶ človek, ktorý niečo sám, osobne videl al. pozoroval a môže to dosvedčiť (na súde); očité svedectvo vychádzajúce z takéhoto pozorovania: o. svedok zločinu, vraždy, dopravnej nehody; sila očitého svedectva vojnového reportéra
očitý príd. obyč. v spojení o. svedok ktorý niečo videl na vlastné oči; o-é svedectvo (Jil.) svedectvo očitého svedka
očitý príd. v spoj. ošití svedok (Kociha RS), očití svedok (Bobrovec LM, Lapáš NIT) - ktorý pozoruje (vidí) vlastnými očami
očitý príd 1. (o osobe) kt. niečo videl na vlastné oči, (o deji, stave) vyplývajúci z pozorovania očami: (Ezechiel) witrženy bil w duchu a preneseny ass do Geruzalema, aby tam widel a očitim swetkem bil neprawosti tych (SPr 1783) priamym, prítomným; poveďel Van Stiphout kraj, s kterího, poveďel aj, do kterího idú a prečo: pre vicvičeňí totižto Renéa skrz očitú skusenosť (BR 1785) L. chotare gegjch na očite opatrenj, ktere se stalo tamže w chotary tegže wsy Medzihradia (VELIČNÁ 1618) obhliadku 2. očami podrobne rozoznávajúci, rozhľadený, obozretný, rozvážny, prezieravý: bludári wssak tak zakrýwagu, tak zalyčugu a zafarbugu gesste y swateho Pisma ffarbami swe bezmyslnostj, že očytým musý byť ten, kteri rozeznať muže; lutheráňy také - ačkoly welmy očyty na cudzem smeťisku - podobneho ffalssu včastni gsau (PP 1734); oculatus: vorsichtig, očity (AP 1769) L. Antal potem gak slepy w očích, tak očity w misly twrdé pokuty sám od sobe wytahowal, telo swé hladom moril (PeP 1771) bystrý, inteligentný; -e prísl 1. k 1: ay ostatnge znaky in deutro doložene a wczil ocžitye prehladnute (KĽÚČOVÉ 1724); misto a spusobnost takeho staweny očite prehlednut (NJ 1785-88) L. nech swedek očyte ukaže, zdalyss skrze wykopany tolykych gam a prgekop brech, ktery okolite zeme a zahradu gest branyl, neny porusseny (PALÚDZKA 1734) privedením niekoho (úradnej osoby) na miesto činu; o. vidieť, vídať, preopáčiť, spatriť (u)vidieť na vlastné oči: Duda slobodne tu luku užjwal a seno wzdicky s neg bral, (svedkovia) wydali očyte (MARTIN 1623); kde sem y očyte sam try kone zabite wydel (DOBRAŠOV 1654); yako sme ocžite spatryly na rychtarskem stoli (P. ĽUPČA 1667); kteru škodu (spôsobenú búrkou) Jejich Milosti pani služni s. stolice očite preopačili jsu (NEMČIŇANY 1727 LP); obločkom pri dwerach suczjm gako swedek očite hladel (TURIEC 1768) 2. k 2: w každem gednány, w každeg pracý pilně, pozorně, opatrně, očytě pokračugeme (SK 1697) 3. zjavne, viditeľne, očividne, nie tajne: walach Csepel Andráss swewolne aneb z wedomjm sweho gazdi owce roku 1731 pominuleg yasenj do Galowian chotara očite od Ančikou prehanal (GALOVANY 1732)