očistec -tca m. (podľa učenia kat. cirkvi) stav očisťovania človeka po smrti od všedných hriechov a časných trestov;
pren. utrpenie: bol to preňho o.
očistec -tca pl. N -tce m.
očistec -tca pl. N -tce m. 1. iba sg. náb. ▶ (podľa katolíckej vierouky) prechodný stav očisťovania duší veriacich, ktorí zomreli so všednými hriechmi al. si odpykávajú časné tresty za odpustené ťažké hriechy, aby mohli vstúpiť do neba: nebo, peklo a o.; modlitba za duše v očistci; ísť, dostať sa po smrti do očistca; prechádzať, prejsť dlhým očistcom; odpykáva si v očistci trest za hriechy; vyslobodiť, vykúpiť dušu z očistca 2. expr. ▶ telesné al. duševné utrpenie, trápenie, útrapy; miesto takéhoto utrpenia: básnický o.; prejsť si drogovým očistcom; absolvuje ročný o. v protialkoholickej liečebni; prvý pôrod bol pre ňu o., očistcom; podnikateľské prostredie sa stalo očistcom; Lebo len ten dokáže naozaj milovať, kto prejde očistcom lásky. [S. Háber]; Trýznila vás dennodenne a už len jej prítomnosť v dome musela byť pre vás očistcom. [D. Dán]; [...] tvorba je pre mnohých umelcov očistcom i vykúpením z mizérie človečenského bytia. [LT 2000]
očistec p. trápenie
trápenie telesné al. duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenie • útrapy: vojnové útrapy • utrpenie: znášať utrpenie • trýzeň: duševná trýzeň • ťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkosti • muka (obyč. mn. č.): muky sklamania • súženie: znášať súženie • starosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostí • mrzutosť (obyč. mn. č.) • skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškou • expr. súžoba • poet. súžba: ľudská súžba • expr.: tortúra • hryzovisko • zhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzovisko • poet.: hryzoba (Figuli) • hryzota (Hviezdoslav) • expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovania • expr. peklo: má doma peklo • pren. očistec • hovor.: trampoty • patálie: každodenné trampoty • hovor. expr.: kríž • opletačky • mordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačky • zastar. obida • arch. trapy • subšt. trable: s autom mám ustavičné trable
očistec, -tca m. náb. miesto, kde podľa katolíckej vierouky trpia duše zomretých časné tresty;
pren. expr. utrpenie, ťažkosti; miesto utrpenia: Akoby bol Kotlín nejakým očistcom. (Vaj.);
očistcový príd.: o-á mučiareň (Vlč.)
ocistec p. očistec
očistec m. (ocistec) náb. miesto na dočasné odpykávanie hriechov po smrti: Ti príďež do ocisca ešťe (Prievidza); Čaká ta očistec! (Lukáčovce HLO) F. to biu̯ hotoví očistec (Sotina SEN) - veľké utrpenie, nešťastie
očistec m, očiste [-e, -o] s 1. náb miesto posmrtného očisťovania duší od ľahkých hriechov neodčinených pokáním: o nichž (ľuďoch) pochybowaty se muže, zda-li w neby neb w pekle wimisslenem očisty gsu (WO 1670); zapiranj očistca a prednostj papeže neradj slišeli (MV 1676); skrze slowičko očistec my katolicy rozumime gyste mysto, w kteremžto dusse od posskwrn hrychu na tomto swete dokonale neočistene po dokonalem ninegssem žiwote očistene bywagu (DuR 1719); za dussičku, ktera ode mna pomoc w očissty očekawa 1 (omša) ((NITRA) 1748); on any péklo, any očissto trpet nebude (BlR 18. st) 2. bot čakanka štrbáková Cichorium endivia: carduus fullonum: očistec; echites: yassťernjk, očistec (KS 1763); očistcový, očisťový [-sťo-, -ščo-] príd k 1: pigu, pigu mnozy za wyslobozenj dussyček wěrnych z muk očistcowych (MP 1718); prosil byskupa, abi geho očisstowé muky aneb ulewil, aneb ukrátil (PeP 1771); oheň očistcowý nás očekáwá (MPS 1777) L. žalár o. očistec: abj on (sused) do toho zalara priliss twrdeho očistioweho uwržen nebil; modlitba wrucna a nabožna tez dussam w žalary očiscowem zustawagicim mnoho pomaha (KT 1753)