Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sss ssj ssn hssj subst

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-oči/111764±35: adverbiá 1. st. 1343 voči/777 navidomoči/566

-oči/111764±35: prepozície nevok. 43610 voči/43598 zoči/12

-oči/111764±35 6.74: substantíva ž. L sg. 1218 Levoči/1206 úboči/11 (1/1)

-oči/111764±35 34.33: substantíva m. neživ. L sg. 1633±3 koči/883 kolotoči/378 moči/338 vrkoči/19 klokoči/2→12
+0
−3
(2/3)

-oči/111764±35: substantíva (nesklonné) s. 935→947
+23
−10
Soči/935 Koči/0→12
+23
−10

-oči/111764±35: substantíva s. N+A pl. 62571 oči/62571

-oči/111764±35: substantíva (zmiešané) m. živ. N sg. 124→112
+10
−23
Koči/124→112
+10
−23

-oči/111764±35: substantíva ž. D sg. 26 Levoči/24 (1/2)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čudovať sa pociťovať a prejavovať prekvapenie, údiv • diviť sabyť prekvapený: diváci sa čudujú, divia, sú prekvapení, že sa predstavenie ešte nezačaložasnúťbyť ohromený (čudovať sa vo veľkej miere): žasli sme nad výkonmi športovcovexpr.: vyvaľovať očiotvárať očihíkaťochkaťachkať: čudujem sa toľkej odvahe, otváram oči nad toľkou odvahou; čuduje sa, híka, achká nad toľkou krásouprekvapuje ma (iba v 3. os.): čudujem sa tomu, prekvapuje ma tofraz. expr. oči mu vyliezajú z jamiek/jamôk (pri veľkom prekvapení)


dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchodyvyčítaťvyčitovaťmenej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosťmentorovaťpoúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahnešnapomínaťhovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o detikarhaťhrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvoexpr.: krstiťmydliťharušiťharusiťfraz. prehovárať/hovoriť do dušefraz. expr.: vyhadzovať na očičistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať


objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vráskyvyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestachprísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôrfraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavilpredstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedinakniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazyohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieťvziať sanabrať sazobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?vynoriť sa: vynorili sa nové problémyexpr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyexpr. vyrásťzastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlohovor. expr.: dostihnúťprikvitnúť (nečakane prísť) • zahraťzaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

p. aj ukázať sa


pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť


pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sauprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádzahovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúťkniž.: zhliadnuťpohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľudkniž.: vzhliadnuťvzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieťexpr.: vykuknúťvyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky stranyzazrieťexpr.: fľochnúťzíznuťzagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľocholexpr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieťnakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimiexpr. šmihnúť (Hviezdoslav)všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozrelifraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)

2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať saobzrieť (si)prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovarpopozerať (sa)poobzerať (si)poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeralexpr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očamihovor. expr.: obmrknúť siobkuknúť (si): obmrknúť si terénkniž.: obhliadnuť (si)poobhliadnuť (si)porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sazaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka

3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sapohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vecpopozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách

4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať


prepáčiť potlačiť nevôľu voči niekomu, potlačiť oprávnené zazlievanie za nesprávne, nekorektné a pod. konanie • hovor. pardonovať: rodičia nemajú deťom neposlušnosť prepáčiť, pardonovať; prepáčim ti všetko okrem zradyodpustiť (zmyť vinu niekoho): veľkoryso odpustiť urážkunemať za zlénehnevať sa: nemajte nám za zlé, nehnevajte sa, že sme prišli neskorozastar. prehľadieť: ešte tentoraz som vinu prehľadelfraz. zažmúriť oči nad niečím: nad všeličím musím zažmúriť oči, všeličo musím prepáčiťprehliadnuťexpr. prekuknúť (vedome nevnímať): s pochopením prehliadla, prekukla synovo klamstvonevšimnúť sinezbadať (vedome): môžete byť spokojní, ja si nedôslednosti nevšimnem, nezbadámhovor. darovať (obyč. v zápore): ja mu urážku nedarujem


sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po domfraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätáchšpehovaťsliediťhovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľomstopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniupozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšujevšímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracoviskufraz.: nespustiť z očí niekoho/niečonespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oči p. oko

oči p. oko


oko s.
1. csl mn. č.; oči guľovitý orgán zraku uložený v hlave: Ko_dzme priadlej, oči náz hrejzlej, perej šťípalej, bolo nám na ňevidržaňia (Lešť MK); Mám mrcha oči, ňeviďím navliecťi do šivački (Návojovce TOP); Ked má zajádz zápal očí, tag ih má celé jakobi napoli vitečené (Trakovice HLO); Toto oko ma svrbí, asi budzem madz jačmeň (Rajec ŽIL); Zadžmur oči, bo ci najdze do ňich prach! (Dl. Lúka BAR)
L. pichlavé oči (Ružindol TRN) - prenikavé; hamišne oči (Mur. Dl. Lúka REV) - falošné; cmérové oko (Štefanov SEN) - bledé; zakislé oči (Bošáca TRČ) - zapálené, boľavé; zaśčate oči (Dl. Lúka BAR) - zaslzené, uplakané
F. oši ani plánki (Klenovec RS), oči jak cebuľe (Dl. Lúka BAR) - veľké; oči jak piasci (Hlboké SEN) - veľké od údivu; oči jag žuch (Vieska n. Žit. ZM) - veľmi tmavé, čierne; oči ako trnka (Pukanec LVI) - tmavé, malé, prenikavé; oči čarne jag halka (Dl. Lúka BAR) - úplne čierne (ako dubienka, t. j. čierna guľôčka na dubových listoch); ma śive oči jak kot (Dl. Lúka BAR) - výrazne sivé; ośi ako jazvec (Rim. Píla RS) - bystré; oči ako bla̋ški (Zázrivá DK) - veľké, rozžiarené; oči ako studňa (Zázrivá DK) - hlboké; oči jak sova (Žakarovce GEL) - veľké, milé a dobré; zelenkavej farby; oči do śvidra (Medzany SAB) - o škúlení; Beňové oko (Bánovce n. Bebr.) - o závistlivom človeku; Dávidové oko (Rakovice PIE) - rožky mesiaca otočené doprava; vitriśča, vivaľuje oči jag dutki, jak tarki, jak cebuľe (Dl. Lúka BAR) - prekvapene, s údivom pozerá; vrepidz oči do dakeho (Dl. Lúka BAR) - prenikavo sa pozerať; oči śe mu śvica jako psoj (Čemerné VRN) - hľadí zlovestne; ňidž dobré mu z očí ňekuká (Rajec ŽIL) - má nepekný, nepríjemný pohľad (aj o zlom človeku); zacmilo śe mi v očah (Dl. Lúka BAR) - zatmelo sa mi v očiach, stratil som vedomie; ziskrilo śe mi v očach (Dl. Lúka BAR) - o zrakovom vneme pri údere do hlavy; oči na slub vivaľene (Studenec LVO) - stĺpkom (pri strate vedomia); v oči hlada (Bzince p. Jav. NMV), navidom očima (Detva ZVO) - zjavne, navidomoči; ľad hlatkí ako oko (Lipt. Teplá RUŽ) - veľmi hladký, bez nerovností; ofśig žabom po oči (Markušovce SNV) - nízky, nevyrastený; viďeu̯ som to na oči (Bobrovník LM) - vlastnými očami, sám osobne; ždi mi napred oči išiou̯ (Vígľaš ZVO) - vždy sa mi vybavoval v pamäti; vivaľiď oči (Lešť MK) - prekvapiť sa; ňima oči (V. Straciny MK) - o bezočivom človeku; poviem to zoči-voči (Rim. Píla RS) - otvorene, priamo, bezprostredne; povedaď do očí (Svätoplukovo NIT) - priamo, bez okolkov; ukázau̯ mu trochu oko (Brodské SKA) - urobil mu láskavosť, bol k nemu dobrý; spraviu̯ si uňho dobré oko (Brodské SKA) - stal sa obľúbeným; to si dobruo oko nevzala (Hybe LM) - neurobila si dobrú povesť, nevytvorila o sebe dobrú mienku; maď oko na dakoho (Rim. Píla RS) - cítiť k niekomu nesympatiu; ňima u mňe oka (Dl. Lúka BAR) - neuznávam ho; madz dobre oko u dakeho (Dl. Lúka BAR) - tešiť sa priazni niekoho; mali na mňa škarede oko (Riečnica KNM) - nemali ma radi; ňigda za ňim oka ňeohrala (V. Šariš PRE) - nerada ho videla, nemala ho rada; má dobré oko (Brodské SKA) - vie dobre odhadnúť; otvorel mu oči (Rajec ŽIL) - ukázal, vysvetlil mu niečo; zasľepelo mu to oči (Rajec ŽIL) - čiastočne ho niečo upokojilo, oklamalo; ceu̯ú noc oka nezamrúžiu̯ (Brodské SKA) - vôbec nespal; oči na klin zavesit (Bošáca TRČ), daď oči na rásochi (Turany MAR) - nespať, bdieť; prišlo mu z očí (Čelovce MK) - uškodil mu zlý pohľad, bol urieknutý; ňenahale zme ho brez očú (Čelovce MK) - bez dozoru; madz na očoch (Kluknava GEL) - mať pod dozorom, v dohľade, blízko seba; vibodél čomusi oko (Bošáca TRČ) - stúpil na výkal; pichél mu do očí (Bošáca TRČ) - dohovoril mu; virucidz na oči, do oč šupnuc (Sobrance) - vyčítať niečo niekomu, spomínať nepríjemnú vec; ňemá očí (Bošáca TRČ), je takí jako bez očí (Rajec ŽIL) - je bezočivý, bezcharakterný, nemá hanby; maš ti oči toto robic? (Dl. Lúka BAR) - nehanbíš sa?; pojme z odž do oč (Vyš. Nemecké SOB) - hovorme otvorene, priamo; povieme si to medzi štiroma očami (Rajec ŽIL) - bez svedkov, dôverne; do oší som mu pódala (Kameňany REV) - priamo, bez okolkovania; urobí to od oka (Bor. Jur MAL) - približne, asi, odhadom; oči zaharkac (Sobrance) - vyhrešiť niekoho; oči jej na neho utékli (Jablonové MAL) - zahľadela sa doňho, zaľúbila; ušľi mu oči (Pečenice LVI) - zadriemal; do oč śe postavi (Studenec LVO) - vzoprie sa, postaví sa na odpor; dame tam teľo jag (aňi) do oka (Dl. Lúka BAR) - vôbec nič, skoro nič; bidz dakemu veľki v očach (Dl. Lúka BAR) - mať výhrady voči niekomu; vihadzovadz na oči (Rajec ŽIL) - vyčítať; zacharkac, zapľudz dakemu oči (Dl. Lúka BAR) - napľuť niekomu do tváre; oči ci vižgrabem, oči ci vidlubem (Dl. Lúka BAR) - vyhrážka; jak kebi mu z oka vipadeu̯ (Brodské SKA) - je mu veľmi podobný; oči mu ľen tag ľietaľi (Rajec. Lesná ŽIL) - pozeral sem-tam, nevedel, kde sa má skôr pozrieť; nespusciu̯ s ňeho oka (Brodské SKA) - stále, uprene na neho pozeral; pásol na né oši (Jelš. Teplica REV) - so záľubou sa na ňu pozeral; ňebulo tam suchiho oka (Klenovec RS) - každý plakal; moje oči ňigda ňeosichaja (Dl. Lúka BAR) - stále mi je do plaču, smútok ma stále trápi; dobre si oši ňeviplakala (Klenovec RS) - veľmi žialila, plakala; oši to koľe (Rat. Zdychava RS), daco bije do oči (Dl. Lúka BAR) - je to veľmi nápadné, znepokojuje to, dráždi; len oši udrel do zemi (Revúca) - sklopil zrak, zahanbil sa; ňeverel vlasním očiam (Rajec ŽIL) - videl niečo nevšedné, neuveriteľné; bidz dakemu na očach (Dl. Lúka BAR) - byť v dohľade niekoho; bodaj ce moje oči ňevidzeľi (Dl. Lúka BAR) - neukazuj sa mi na oči; oči śe mu otvoriľi (Dl. Lúka BAR) - pochopil; dze maž oči? (Dl. Lúka BAR) - prečo nedávaš pozor?; un ci vraci, jag oči prevraci (Dl. Lúka BAR) - keď zomrie, ti (niečo) vráti, t. j. nikdy; cukadz dakemu do uč (Dl. Lúka BAR) - vyčitovať niečo niekomu; ukazadz dagdzi oči (Dl. Lúka BAR) - ukázať sa ľuďom na oči; pojdzem, dze ma oči povedú (Rajec ŽIL), idze śvetem za očima (Dl. Lúka BAR), pujdu, kadzi ma oči povedu (Sobrance) - bez cieľa, do neznáma; tote kuri teľo mi oči ňevidžubaja (Dl. Lúka BAR) - vehementne sa dožadujú žrania; mala oči aj na zatku (Rajec ŽIL) - všetko sledovala, nič jej neuniklo; v očah rośňe (Dl. Lúka BAR) - rýchlo rastie, dospieva (o dieťati); aš śe mi popred oči trepe (Dl. Lúka BAR) - zle vidím (od horúčavy, hladu ap.); rozedradz sebe oči (Dl. Lúka BAR) - byť pozorný, dobre si niečo všímať; ňeh aj osľepňem na obidve oči (Rajec. Lesná ŽIL) - zakliatie sa ako uistenie o niečom; oči im vijdú od lakomosťi (Svätoplukovo NIT) - sú veľmi lakomí; čo sis ot psa oči poščal? (Myjava), má ot psa oči (Svätoplukovo NIT) - nerozmýšľa, koná neprimerane (vzhľadom na okolnosti); oči na vidlički, oči na stupki (Skalica) - spozornieť, sústrediť sa, zbystriť zrak; ta dobre mi oči ňeviskakaľi von (Sobrance) - pozorne, sústredene som hľadel, pozeral; bije to do očú (Kuchyňa MAL) - je to veľmi nápadné; dze može, budz_na očou vidno (M. Zalužice MCH) - nedá sa (niečo) zrakom postrehnúť; šatuj za svojima očima (Sobrance) - choď preč, pober sa, zmizni; ber, keľo ci oči vidza (Sobrance) - koľko sa ti žiada, čo najviac, všetko; co oči vidza, ta ruki ňeochabia (Sobrance) - o človeku (zlodejovi), ktorý berie, čo vidí; oči ochabic (Fintice PRE) - neveriť vlastným očiam; aš po oči bi davaľi roboti (Záhradné PRE) - veľmi veľa; to mu furd oči koľe (Záhradné PRE) - prekáža mu to; bľiśča śe mu oči (Bežovce SOB) - o podnapitom človeku; jed bi, a śče aňi oči ňepredrau̯ (Bežovce SOB) - o nenásytnom človeku; jách ho neudrel, jách mu len s pastu oko vitrel (Myjava) - výhovorka
2. v dvojslovných názvoch:
a. rastlín: slepé oko (Mor. Lieskové NMV) - rastlina s veľkými červenými kvetmi, bot. vlčí mak (Papaver rhoeas); žabe oči (Dl. Lúka BAR) - vodomilná rastlina so žltými kvetmi, bot. záružlie močiarne (Caltha palustris); volské oko (Láb MAL), vrané oko (Trstín TRN) - záhradná kvetina, bot. astra (Aster); vrania oko (Kameňany REV) - bot. vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia); vraňe oči (Žalobín VRN) - bot. zubačka cibuľkonosá (Dentaria bulbifera); volské oko (Jakubov MAL) - lúčna i pestovaná bylina, bot. margaréta (Leucanthemum); kralové oko (Brezová p. Brad. MYJ) - bot. slnečnica (Helianthus)
L. volské oko (Vinosady MOD), volovo oko (Lišov KRU), volske oko (Trnava p. Lab. MCH), volské oči (Jur p. Brat. BRA) - sorta neskorého tmavého hrozna
b. vtákov: volovuo oko (Ostrá Lúka ZVO), volie oko (Lipt. Teplá RUŽ) - malý spevavec, zool. oriešok (Troglodytes); volovo oko (Bziny DK) - spevavý vták zool., penica popolavá (Sylvia curruca)
3. mn. č.; oká vec tvarom podobná oku
a. železný krúžok, karika ako súčasť rôznych nástrojov a náradia: Navrchu rebrini bolo zelezné oko (Bošáca TRČ); oko svorňa (Spiš. Vlachy SNV)
b. ohnivko na reťazi: Reťaze sa šeľijakie z večimí i menšimí okamí (Malatiná DK); Na velkej retazi sú velké oká (Trakovice HLO)
c. štvorhranný železný prstenec upevňujúci kosu na kosisko: Na konci je kosa, tá sa vopká do oka (Iľanovo LM)
d. otvor na sieti, site al. tkanine: Riečice majú vaččé, strenné a najmenšé oká (Trakovice HLO); oko na sieti (V. Bielice TOP); višívala na oká (St. Bystrica KNM)
e. slučka na chytanie zveri: Zajádz mal v oku hlavu vepchanú (Hor. Súča TRČ); Chiťiľi zme čížika do oka (Návojovce TOP)
f. zárodok výhonku na rastline, očko: Za takích štrnáz_ňí začali ťiskad rublíki oči (Kozárovce ZM)
g. okrúhla škvrna masti v polievke: Polieuka bola velmi masná - taňier bou̯ jenno velké oko (Návojovce TOP)
h. vrchná zahnutá časť pastierskej palice: oko na palici (Zázrivá DK)
L. kurí oko (Rozbehy SEN), kure oko (Žalobín VRN), vraňe oko (Turzovka ČAD) - otlak na nohe; volské oko (Slov. Grob MOD), vajco na oko (Hlboké SEN) - vajce pražené na masti; morske oko (Dl. Lúka BAR), morské oko (Návojovce TOP) - mokrina al. studnička v blízkosti prameňa; horské jazero
4. kart. druh hazardnej hry: Hralo sa oko, mariáš, dzuro a čo ja viem čo ešče (Rajec ŽIL); očiská zvel. expr. k 1: Ňišt, ľen vivaľel očiská a dzíval sa, čo robí (Rajec. Lesná ŽIL); očný príd. k 1: oční dochtor (Hor. Lehota DK); očné jamki (Lukáčovce HLO)
L. oční zup (Kraľovany DK), ošní zup (Kociha RS), oční zup (Vaďovce MYJ) - zub, ktorý má koreň hlboko pod okom

oči p. oko

oko
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) oko Slobodná Európa alebo BBC – tvoje oko znervóznelo, zelená zrenička sa
G (bez) oka dotýka, dotýka sa zrenice môjho oka “ (Zach 2,8). Toto všetko, čo
D (k) oku príjemné predmety, ktoré lahodia oku , pritom však nemajú s pravým
A (vidím) oko oni bojujú proti nám. Oko za oko , zub za zub, " dodal.
L (o) oku rukavice mal žlté, s monoklom na oku , jednostaj behal za Venušou,
I (s) okom poskytuje hladké prepojenie medzi okom a vonkajším prostredím. Moderná
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) oči oči sú úplne iné. Tieto oči vôbec nemajú dno, ako keby sa
G (bez) očú nepýta na obraz na hladine. " Z očú jej sršali blesky. „Vynechaj tie
G (bez) očí druhýkrát. Pozerala som sa do očí rozkošnému bielemu klbku s veľkými
D (k) očiam mailoch. O chvíľu neverila vlastným očiam , čo všetko si prečítala. Čo je
A (vidím) oči zadržať slzy, aby si nerozmazala oči . Marcel mi pošepol, že má
L (o) očiach úctu k sebe? Dieťa ju nájde v očiach matky, žiak v prijatí svojím
I (s) očami tvárou, zdobenou ako nebo modrými očami . S Jabachom ho spája rovnaký
a krásne oči sa et ses beaux yeux s'
dňa, keď ich oči jour leurs yeux
jej oči mi stačia ses yeux me suffisent
niekoľko rubľov a oči quelques roubles, et mes yeux
oči a aké srdce quel coeur et quels yeux
oči, odriekali tri modlitby les yeux, récité trois prières
svetlovlasý a modré oči blond et ses yeux bleus
zatvoria sa tvoje oči se ferment tes yeux
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu