očervenieť -ie -ejú dok. stať sa červeným, sčervenieť: o. od hnevu; líca jej o-li od hanby
● o. ako rak, moriak, ako paprika, pivónia veľmi
očervenieť -nie -nejú -nej! -nel -nejúc -nený -nenie dok.
červenieť -nie -nejú -nej! -nel -nejúc -nejúci -nenie nedok. ▶ stávať sa červeným, nadobúdať červenú farbu; syn. očervenievať: č. od horúčavy, od hanby, od hnevu; pri horúčke koža červenie; jahody začínajú č.; obzor červenie; niektoré plávky sa vyznačujú červenením rozkrojenej dužiny; Až im uši červenejú od dvorenia. [K. Jarunková]; Svetlo dňa sa tenčilo, červenelo a mizlo. [A. Ferko] ▷ opak. červenievať -va -vajú -val; dok. ↗ očervenieť, sčervenieť
očervenený -ná -né príd. (i od čoho) ▶ ktorý sa stal červenším, nadobudol (najmä v tvári) červenú farbu od citového pohnutia, zimy, námahy a pod., červený; syn. sčervenený: líca očervenené od mrazu; [...] a povedal s očervenenými ušami: Azda preto, že chcem byť taký ako vy. [J. Kot]; On zvraštil očervenenú tvár a zrúkol na mňa: – Čo si to dovoľuješ, ty... ty chuligánka?! [K. Lászlová] ▷ ↗ i očervenieť
očervenieť -nie -nejú -nel -nejúc -nený -nenie dok. 1. (od čoho; čím; ø) ▶ (o človeku, o častiach jeho tela) stať sa červenším, nadobudnúť (najmä v tvári) červenú farbu od citového pohnutia, zimy, námahy a pod.; syn. sčervenieť, sčervenať: o. od hnevu, od horúčavy, od vzrušenia, od hanby; sestra hneď celá očervenie zlosťou; detské líca očervenejú od mrazu; spotil sa, tvár mu očervenela; Chasník očervenie, posotí si klobúk, vyčítavo na mňa pozrie, akoby som mu uchmatol z tajomstva. [Š. Žáry] 2. ▶ (obyč. o prírodných javoch) stať sa červenším, nadobudnúť červenú farbu; syn. sčervenieť, sčervenať: na jeseň javorové lístie očervenelo; Pletivo bolo oranžové. Ale v súmraku vždy očervenelo. [D. Dušek] ◘ fraz. očervenieť ako rak/moriak/pivónia/paprika al. očervenieť až po korienky vlasov veľmi sa začervenať, najmä v tvári ▷ nedok. ↗ očervenievať
očervenievať -va -vajú -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (od čoho; čím; ø) ▶ (o človeku, o častiach jeho tela) stávať sa červenším, nadobúdať (najmä v tvári) červenú farbu od citového pohnutia, zimy, námahy a pod.; syn. červenieť: chlapcom očervenievajú uši od hanby; udretá ruka očervenieva; tvár jej postupne očervenievala hnevom; Čosi nezrozumiteľne jachtal a čoraz väčšmi očervenieval. [J. Lenčo] 2. ▶ (obyč. o prírodných javoch) stávať sa červenším, nadobúdať červenú farbu; syn. sčervenievať: čerešne, gaštany začínajú o.; listy stromov očervenievali a opadávali; Popoludňajšie slnko očervenieva stále viac a viac. [P. Jaroš] ▷ dok. ↗ očervenieť
očervenieť stať sa červeným • sčervenieť: líca jej od mrazu očerveneli, sčerveneli; obloha pri západe slnka očervenela, sčervenela • zahorieť • poet.: zabronieť • zabronieť sa • zbronieť: lístie na stromoch už zahorelo, zabronelo • začervenať sa • rozčervenieť sa • expr. rozhorieť sa: tvár sa jej rozhorela od rozpakov • kniž.: zapýriť sa • zarumeniť sa • zrumeniť sa • zrumenieť • zried. orumenieť (očervenieť obyč. v tvári od citového pohnutia): dievča sa od hanby začervenalo, zapýrilo; líca sa mu zarumenili, zrumenili • zapáliť sa • zaliať sa červeňou • expr. zapŕliť sa: pri mužových slovách sa zapálila, zaliala červeňou • poet. zardieť sa
začervenať sa nadobudnúť v tvári (zried. aj inde) červeň, červenú farbu, najmä od citového pohnutia • začervenieť sa • zapáliť sa • kniž.: zapýriť sa • zarumeniť sa • zrumeniť sa: dievča sa začervenalo, začervenelo, zapálilo od hanby; ľahko sa zapýri, z(a)rumení • expr. zapŕliť sa • poet. zardieť sa (Sládkovič, Hviezdoslav) • zaliať sa červeňou: od rozpakov sa zaliala červeňou • očervenieť • sčervenieť • zahorieť (stať sa červeným): oči mu od dymu očerveneli, sčerveneli; podvečer zahoreli zore • poet.: zabronieť • zabronieť sa: stráň (sa) zabronela od jahôd • rozčervenieť sa: na strome sa rozčerveneli čerešne; koža sa mu od páľavy začervenala, rozčervenela • spurpurovieť (začervenať sa do purpurova) • pren. expr. zblčať
červenieť, -ie (star. i -eje), -ejú nedok. stávať sa červeným, dostávať, nadobúdať červenú farbu: líca, listy, čerešne červenejú; prekrvená koža červenie; Tvár postupne červenela od námahy. (Min.) Cítila som, že som bledla a zas hneď červenela. (Jégé);
dok. sčervenieť, očervenieť
|| červenieť sa
1. (o človeku, o tvári) mať rumenec na tvári, pýriť sa, červenať sa: Maroš sa červenie. (Ráz.) Až sa červeniem, keď o tom píšem. (Heč.) Červeniem sa až po korienky vlasov (Karv.) veľmi. Tvár pod pohľadom Martinovým sa červenie. (Kuk.)
2. odrážať sa, skvieť sa červenou farbou, javiť sa červeným, byť červený: Jej líčka sa červeneli ako jabĺčka. (Vaj.); klinčeky sa červenejú (Sládk.); Maťov nos sa od zimy a od slivovice zďaleka červenel. (Min.) Ďaleko dolu červenela sa strecha. (Ondr.)
očervenieť, -ie, -ejú, očervenený dok. stať sa červeným, nadobudnúť červenú farbu, sčervenieť: o. od zlosti, od hnevu, od hanby; Ruky jej očerveneli od zimy. (Podj.) Nos mrazom očervenel. (Kuk.);
nedok. očervenievať, -a, -ajú
očervenať i očervenieť dok. strsl, zsl stať sa červenším (v porovnaní s pôvodnou farbou), sčervenieť: Čože si tag očervenala? (Likavka RUŽ); Tejžňom driou pred opraseňím zapuchňe jej zaňica a aj sa jej zapáli, tag očervenie (Čelovce MK); Keť chleba slabo peci očerveňieva, dá sa prípal, abi chleba očerveňev (V. Maňa VRB); To tráslo tú zem a tá červená hlina ofarbila tú vodu, očervenila (Dobrá Voda PIE) F. očervenel jako rak (Bošáca TRČ) - veľmi očervenel (od hnevu, hanby ap.)
očervenieť dk stať sa červeným, nadobudnúť červenú farbu, sčervenieť: revernug ge (kryštáliky) w maličkym ohnj, až pokud neočerwenegu gako krew (OCh 17. st); kdy wjno bjle očerwenie gako pywo (VK 1764); tuto (nohu) opet položil do nadoby plne snehu a nechal w tom snehu, dokudy neočerwenela (RPo 1790) F. yako rak očerweněl (KrG 1704) nadobudol farbu uvareného raka