Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

očervenieť -ie -ejú dok. stať sa červeným, sčervenieť: o. od hnevu; líca jej o-li od hanby

o. ako rak, moriak, ako paprika, pivónia veľmi

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
očervenieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.

očervenieť -nie -nejú -nej! -nel -nejúc -nený -nenie dok.

červenieť -nie -nejú -nej! -nel -nejúc -nejúci -nenie nedok. ▶ stávať sa červeným, nadobúdať červenú farbu; syn. očervenievať: č. od horúčavy, od hanby, od hnevu; pri horúčke koža červenie; jahody začínajú č.; obzor červenie; niektoré plávky sa vyznačujú červenením rozkrojenej dužiny; Až im uši červenejú od dvorenia. [K. Jarunková]; Svetlo dňa sa tenčilo, červenelo a mizlo. [A. Ferko]opak. červenievať -va -vajú -val; dok.očervenieť, sčervenieť


očervenený -ná -né príd. (i od čoho) ▶ ktorý sa stal červenším, nadobudol (najmä v tvári) červenú farbu od citového pohnutia, zimy, námahy a pod., červený; syn. sčervenený: líca očervenené od mrazu; [...] a povedal s očervenenými ušami: Azda preto, že chcem byť taký ako vy. [J. Kot]; On zvraštil očervenenú tvár a zrúkol na mňa: – Čo si to dovoľuješ, ty... ty chuligánka?! [K. Lászlová] ▷ ↗ i očervenieť


očervenieť -nie -nejú -nel -nejúc -nený -nenie dok. 1. (od čoho; čím; ø) ▶ (o človeku, o častiach jeho tela) stať sa červenším, nadobudnúť (najmä v tvári) červenú farbu od citového pohnutia, zimy, námahy a pod.; syn. sčervenieť, sčervenať: o. od hnevu, od horúčavy, od vzrušenia, od hanby; sestra hneď celá očervenie zlosťou; detské líca očervenejú od mrazu; spotil sa, tvár mu očervenela; Chasník očervenie, posotí si klobúk, vyčítavo na mňa pozrie, akoby som mu uchmatol z tajomstva. [Š. Žáry]
2. ▶ (obyč. o prírodných javoch) stať sa červenším, nadobudnúť červenú farbu; syn. sčervenieť, sčervenať: na jeseň javorové lístie očervenelo; Pletivo bolo oranžové. Ale v súmraku vždy očervenelo. [D. Dušek]
fraz. očervenieť ako rak/moriak/pivónia/paprika al. očervenieť až po korienky vlasov veľmi sa začervenať, najmä v tvári
nedok.očervenievať


očervenievať -va -vajú -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (od čoho; čím; ø) ▶ (o človeku, o častiach jeho tela) stávať sa červenším, nadobúdať (najmä v tvári) červenú farbu od citového pohnutia, zimy, námahy a pod.; syn. červenieť: chlapcom očervenievajú uši od hanby; udretá ruka očervenieva; tvár jej postupne očervenievala hnevom; Čosi nezrozumiteľne jachtal a čoraz väčšmi očervenieval. [J. Lenčo]
2. ▶ (obyč. o prírodných javoch) stávať sa červenším, nadobúdať červenú farbu; syn. sčervenievať: čerešne, gaštany začínajú o.; listy stromov očervenievali a opadávali; Popoludňajšie slnko očervenieva stále viac a viac. [P. Jaroš]
dok.očervenieť

očervenieť stať sa červeným • sčervenieť: líca jej od mrazu očerveneli, sčerveneli; obloha pri západe slnka očervenela, sčervenelazahorieťpoet.: zabronieťzabronieť sazbronieť: lístie na stromoch už zahorelo, zabronelozačervenať sarozčervenieť saexpr. rozhorieť sa: tvár sa jej rozhorela od rozpakovkniž.: zapýriť sazarumeniť sazrumeniť sazrumenieťzried. orumenieť (očervenieť obyč. v tvári od citového pohnutia): dievča sa od hanby začervenalo, zapýrilo; líca sa mu zarumenili, zrumenilizapáliť sazaliať sa červeňouexpr. zapŕliť sa: pri mužových slovách sa zapálila, zaliala červeňoupoet. zardieť sa


začervenať sa nadobudnúť v tvári (zried. aj inde) červeň, červenú farbu, najmä od citového pohnutia • začervenieť sazapáliť sakniž.: zapýriť sazarumeniť sazrumeniť sa: dievča sa začervenalo, začervenelo, zapálilo od hanby; ľahko sa zapýri, z(a)rumeníexpr. zapŕliť sapoet. zardieť sa (Sládkovič, Hviezdoslav)zaliať sa červeňou: od rozpakov sa zaliala červeňouočervenieťsčervenieťzahorieť (stať sa červeným): oči mu od dymu očerveneli, sčerveneli; podvečer zahoreli zorepoet.: zabronieťzabronieť sa: stráň (sa) zabronela od jahôdrozčervenieť sa: na strome sa rozčerveneli čerešne; koža sa mu od páľavy začervenala, rozčervenelaspurpurovieť (začervenať sa do purpurova) • pren. expr. zblčať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

červenieť, -ie (star. i -eje), -ejú nedok. stávať sa červeným, dostávať, nadobúdať červenú farbu: líca, listy, čerešne červenejú; prekrvená koža červenie; Tvár postupne červenela od námahy. (Min.) Cítila som, že som bledla a zas hneď červenela. (Jégé);

dok. sčervenieť, očervenieť

|| červenieť sa

1. (o človeku, o tvári) mať rumenec na tvári, pýriť sa, červenať sa: Maroš sa červenie. (Ráz.) Až sa červeniem, keď o tom píšem. (Heč.) Červeniem sa až po korienky vlasov (Karv.) veľmi. Tvár pod pohľadom Martinovým sa červenie. (Kuk.)

2. odrážať sa, skvieť sa červenou farbou, javiť sa červeným, byť červený: Jej líčka sa červeneli ako jabĺčka. (Vaj.); klinčeky sa červenejú (Sládk.); Maťov nos sa od zimy a od slivovice zďaleka červenel. (Min.) Ďaleko dolu červenela sa strecha. (Ondr.)


očervenieť, -ie, -ejú, očervenený dok. stať sa červeným, nadobudnúť červenú farbu, sčervenieť: o. od zlosti, od hnevu, od hanby; Ruky jej očerveneli od zimy. (Podj.) Nos mrazom očervenel. (Kuk.);

nedok. očervenievať, -a, -ajú

očervenať i očervenieť dok. strsl, zsl stať sa červenším (v porovnaní s pôvodnou farbou), sčervenieť: Čože si tag očervenala? (Likavka RUŽ); Tejžňom driou pred opraseňím zapuchňe jej zaňica a aj sa jej zapáli, tag očervenie (Čelovce MK); Keť chleba slabo peci očerveňieva, dá sa prípal, abi chleba očerveňev (V. Maňa VRB); To tráslo tú zem a tá červená hlina ofarbila tú vodu, očervenila (Dobrá Voda PIE)
F. očervenel jako rak (Bošáca TRČ) - veľmi očervenel (od hnevu, hanby ap.)

očervenieť dk stať sa červeným, nadobudnúť červenú farbu, sčervenieť: revernug ge (kryštáliky) w maličkym ohnj, až pokud neočerwenegu gako krew (OCh 17. st); kdy wjno bjle očerwenie gako pywo (VK 1764); tuto (nohu) opet položil do nadoby plne snehu a nechal w tom snehu, dokudy neočerwenela (RPo 1790)
F. yako rak očerweněl (KrG 1704) nadobudol farbu uvareného raka

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu