očarujúci príd. kt. očarúva, čarovný, pôvabný: o-a tvár;
očarujúco prísl.: o. sa usmiať
očarujúco 2. st. -cejšie prísl.
očarujúci -ca -ce 2. st. -cejší príd. ▶ vyznačujúci sa mimoriadnou krásou, pôvabom, príťažlivosťou; vyvolávajúci silný kladný citový al. zmyslový zážitok; syn. čarovný, podmanivý: očarujúca príroda, záhrada; očarujúce miesto; očarujúca rozprávková bytosť; o. detský úsmev; o. výhľad na krajinu; najočarujúcejšie scény, momenty filmu; zoznámiť sa s očarujúcou ženou; vedieť očarujúcim spôsobom rozprávať príbehy; prvé dni dovolenky boli očarujúce očarujúco 2. st. -cejšie prísl. ▶ príznačne pre niekoho, pre niečo so zvláštnym pôvabom, mimoriadnou krásou; spôsobom vyvolávajúcim silný kladný citový al. zmyslový zážitok; syn. okúzľujúco, podmanivo: o. pôvabná žena; o. vtipný mladík; o. tancovať, spievať; vystavené maľby pôsobia o.; dievčina sa usmiala ešte očarujúcejšie; V župane a strapatý vyzerá očarujúco. [T. Keleová-Vasilková]; Režisér dokáže inscenovať očarujúco absurdné situácie, problémy mu robí vážna rovina diela. [Týž 2008]
očarujúci, -a, -e príd. okúzľujúci, kúzelný; čarovný, uchvacujúci: o-a krása (Šolt.); Príroda je očarujúca. (Tim.);
očarujúco prísl.: oči jej očarujúco svietia (Tim.)