Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

očariť, očarovať dok. vyvolať mocný (kladný) zmyslový zážitok, uchvátiť: o-l ho výhľad na more; o. krásou; byť o-ený hudbou;

nedok. očarúvať -a

očariť -rí -ria očar! -ril -riac -rený -renie, očarovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rovaný -rovanie dok.

očarenie, očarovanie -nia -ní s. (i čím, kým; z čoho, z koho) ▶ silný kladný zmyslový al. citový zážitok, dojem z niečoho, z niekoho; silné vnútorné zasiahnutie niečím, niekým; stav očarenosti; syn. omámenie, opojenie: prudké zmyslové o.; o. krásou prírody; o. Beethovenom skladateľovým dielom, jeho hudbou; mladistvé o. láskou; o. z vládcov, z vlastných úspechov; prežívať, prejaviť o. zo života; ľahko podľahnúť očareniu; prvé, prvotné o. sa pominulo; ich vzájomné o. trvalo krátko; spomínali na chvíľkové očarovania krásnymi ženami; Platónovo očarenie silou teoretického myslenia zvíťazilo. [V. Švenková]; V tom čase sme sa azda najväčšmi zadúšali očarením z rýchlosti. [L. Ballek] ▷ ↗ i očariť, očarovať

očarený, očarovaný -ná -né 2. st. -nejší príd. (i čím, kým; z koho, z čoho) ▶ silne kladne zmyslovo al. citovo zasiahnutý niečím, niekým; svedčiaci o tom: o. divák, poslucháč; očarené deti tlieskali Snehulienke; dvíha k nebu očarovanú tvár; očareným zrakom pozorujú západ slnka; bol som očarený z toľkej krásy, toľkou krásou; syn ho počúval čoraz očarenejší; Hľadel som na ňu úplne očarený [...]. [LT 1998] ▷ ↗ i očariť, očarovať

očariť -rí -ria očar! -ril -riac -rený -renie, očarovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rovaný -rovanie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolať silný kladný zmyslový al. citový zážitok; veľmi na niekoho zapôsobiť, oslniť: každého dokáže o.; očaruje mužov očami, vlasmi, celou svojou bytosťou; rečníkove slová očarili najmä prítomné dámy; turistov očaril pohľad na zasnežené kopce; muzikálová herečka očarila publikum
2. iba očarovať zried. (koho, čo) ▶ zapôsobiť na niekoho, na niečo čarami, kúzlami, počariť, počarovať niekomu, niečomu: Nezabúdaj, že je to bosorka. Očaruje ťa a znesie zo sveta! – vyhlásil vážne a kapitán sa prežehnal, ako sa od neho očakávalo. [J. Pronská]
▷ nedok. k 1 ↗ očarúvať, očarovávať

očarovať ↗ očariť

očarúvať, očarovávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolávať silný kladný zmyslový al. citový zážitok; veľmi na niekoho pôsobiť, oslňovať: o. šarmom svoje okolie; vždy ich očarúvala skladateľova hudba; autor očarováva čitateľov príbehmi plnými napätia; cimbal svojím podmanivým zvukom očarúva aj zahraničné obecenstvo ▷ dok. ↗ očariť, očarovať

očariť, -í, -ia i očarovať, -uje, -ujú dok.

1. (koho) zapôsobiť silným dojmom na niekoho; uchvátiť, okúzliť niekoho: Mňa tieto oči očarili. (Lajč.) Piková dáma nás celkom očarila. (Pláv.) Žena očarila každého svojou láskavosťou. (Jégé) Čeľadína očarovala mladá Judka. (Vaj.) Obrazy majstra Lotha ho očarovali. (Zúb.)

2. (koho, čo) počarovať niekomu, niečomu, zapôsobiť na niekoho, na niečo čarami, kúzlami (podľa predstáv poverčivých ľudí): Azda sa bojíš, že ti ho očarím. (Tim.) Píšťalku vsunula pod perinku, ktorú si najprv sama očarila. (Jes.) Očaruje ich očami, idú za ním ako sprostí. (Ondr.);

nedok. očarúvať, -a, -ajú

očarovať dok.
1. zapôsobiť silno na niekoho, ovplyvniť: Očarovala ma dobrotú - zal som hu (Prosné PB)
2. oklamať, prekabátiť (pri kúpe): Koho jag muh očarovac (Vranov)

očarovať dk
1. koho, čo vyvolať čarovaním, kúzlami u niekoho stav omámenia: (masť) gest take dobra, kdy nekdo od zlych lydy gest očarowany (RT 17. st); rada, kdyby nekomu dom očžarowaly (LR1 17. st); zli duch gednu ženu tak očarowal (RW 1702); kdiž lichvu ocarugu a fučy (HK 18. st)
2. koho (s) čím vyvolať mocný (kladný) zmyslový zážitok, uchvátiť: decanto: pochwalugem, pospewugem, očzarugem ňekoho (KS 1763); s toliku pak a z tak slepú král k Asterbei očarowan bil dúwernostu (PT 1778); o. sa dk stať sa okúzľujúcim, plným kúzla: incantor: očarugem sa, začarugem sa (KS 1763)