očarený, očarovaný príd. zaujatý mocným (kladným) zmyslovým zážitkom, uchvátený: o-é obecenstvo;
očarene, očareno, očarovane, očarovano prísl.;
očarenosť, očarovanosť -i ž.
očarený, očarovaný -ná -né 2. st. -nejší príd.
očarený, očarovaný -ná -né 2. st. -nejší príd. (i čím, kým; z koho, z čoho) ▶ silne kladne zmyslovo al. citovo zasiahnutý niečím, niekým; svedčiaci o tom: o. divák, poslucháč; očarené deti tlieskali Snehulienke; dvíha k nebu očarovanú tvár; očareným zrakom pozorujú západ slnka; bol som očarený z toľkej krásy, toľkou krásou; syn ho počúval čoraz očarenejší; Hľadel som na ňu úplne očarený [...]. [LT 1998] ▷ ↗ i očariť, očarovať
očarovaný ↗ očarený
nadšený 1. naplnený silným kladným pocitom (obdivu, súhlasu a pod.) vyvolaným obyč. zmyslovým zážitkom; svedčiaci o silnom kladnom pocite • nadchnutý • plný nadšenia: som nadšený, nadchnutý vašimi úspechmi; som plný nadšenia z milého prijatia; nespúšťal z nej pohľad plný nadšenia • očarený • očarovaný • kniž. oslnený (ktorého nadšenie je spojené s bezhraničným obdivom; op. sklamaný): je očarený, očarovaný, oslnený tatranskou prírodou; očarená duša • uchvátený • unesený • uveličený • zastar. uvelebený (vo veľkej miere ovládnutý nadšením): hľadel na obraz celý uchvátený, unesený; byť unesený, uveličený, uvelebený krásou žien • kniž.: exaltovaný • extatický (prepiato nadšený): exaltované správanie herečky • vzletný • kniž. vznosný: vzletné, vznosné slová • búrlivý • prudký • kniž. frenetický • expr.: jasavý • jasotný (prezrádzajúci intenzívne nadšenie): odmenili herca nadšeným, búrlivým, frenetickým potleskom; nadšené, prudké ovácie
2. naplnený hlbokým zaujatím, svedčiaci o hlbokom zaujatí • nadchnutý • plný nadšenia • oduševnený: bol nadšeným, oduševneným zástancom reformy; som nadchnutý, plný nadšenia za správnu vec; bojoval s oduševneným zápalom • zapálený • rozohnený • horlivý • rozhorlený • kniž. zanietený • pren.: ohnivý • plamenný (úplne, vo veľkej miere ovládnutý nadšením): je známy ako zapálený, zanietený diskutér; ostal nadšeným, horlivým fanúšikom Interu; predniesol zapálený, zanietený, ohnivý prejav • zápalistý • entuziastický • fanatický (ktorý sa prudko al. veľmi nadchne): nadšený, zápalistý, fanatický obranca národa; zápalistá, entuziastická reč v parlamente
očarený silno zasiahnutý kladným citovým zážitkom spojeným s obdivom; svedčiaci o tom (op. sklamaný) • očarovaný: hľadel na ňu očarený, očarovaný; očarený, očarovaný pohľad • nadšený • dojatý (spojený s nadšením al. dojatím): byť nadšený, dojatý kvalitou umeleckého prednesu • omámený • zmámený • opojený • oslnený (veľmi silno zasiahnutý citmi, obyč. obdivom): byť omámený, opojený hrou; pri pohľade na tú krásu zostal celý oslnený • uveličený • kniž.: uchvátený • okúzlený • fascinovaný: celkom bol uchvátený, okúzlený malebnosťou prírody; sledoval ju fascinovaným zrakom • expr. opitý: bol opitý od šťastia
očarený i očarovaný príd. uchvátený nejakou peknou skutočnosťou, okúzlený: Hľadel som na ňu očarený. (Švant.) Na ulicu vychádza ako očarený. (Fr. Kráľ) Videl len tie oči, ktoré dlejú na ňom ako očarované. (Kuk.);
očarene prísl.: dojate a očarene hľadia (Tim.) očarenosť i očarovanosť, -ti ž.