očakávať -a nedok.
1. ostávať niekde, kým niekto príde al. sa niečo stane, čakať: o. priateľa, o. začiatok predstavenia
2. čakať, predpokladať, dúfať: o. pomoc od rodiny, o. úspech; o-a, že sa mu želanie splní; nemožno od neho nič o.
3. dávať pozor, čakať; vyčkávať: o-l, ako sa to skončí
4. iba v 3. os. byť nevyhnutným; byť prichystaný (pre niekoho); čakať: o-jú ho starosti, povinnosti; o-a nás dlhá cesta
očakávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
očakávanie -nia -ní s. ▶ čo sa očakáva al. predpokladá, predpoklad, domnienka: mať prehnané predstavy a očakávania; splniť, sklamať, nesklamať niečie o., očakávania; uvítanie prekonalo naše o.; dopadlo to podľa očakávania; výstup na vrchol bol proti očakávaniu ľahký; Stretnutie s klientom dopadlo nad očakávanie dobre. [M. Fartelová] lepšie, ako sa očakávalo, predpokladalo ◘ fraz. byť plný očakávania/očakávaní silno veriť, dúfať, že sa niečo uskutoční, veľmi sa tešiť na niečo (najmä v súvislosti s dôležitým termínom); byť v [radostnom] očakávaní (o žene) byť tehotná ▷ ↗ i| očakávať
očakávaný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ na ktorý al. na ktorého sa čaká, s ktorým sa ráta, rátalo; op. neočakávaný: o. úspech; o. výsledok hry; projekt s najvyšším očakávaným výnosom, ziskom; podať, nepodať o. výkon; meno pre túžobne očakávaného potomka; privítať netrpezlivo očakávaného hosťa; pripomienka zostala bez očakávanej odpovede; nesplnil sa ani jeden z očakávaných cieľov; na trh prichádza najočakávanejšia technická novinka; čím očakávanejší film, tým väčšie sklamanie ▷ ↗ i očakávať
očakávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (koho, čo/s vedľajšou vetou (kde)) ▶ ostávať niekde do príchodu niekoho, niečoho al. do uskutočnenia sa niečoho (chystaného, plánovaného); syn. čakať: o. syna na stanici; o. začiatok koncertu; stará mama túžobne očakáva vnúčatá; očakávame príchod vzácneho hosťa; žiaci netrpezlivo očakávajú rozdanie vysvedčení; napäto sme očakávali, ako sa to skončí 2. (čo/s vedľajšou vetou (od koho, od čoho)) ▶ predpokladať, domnievať sa al. veriť, dúfať, že sa niečo stane, uskutoční al. že niečo nastane; rátať s niečím; syn. čakať: o. úspech, rýchlu nápravu; o. pomoc od rodiny; toho roku možno o. bohatú úrodu jabĺk; očakáva sa oživenie ekonomiky; očakávajú sa zmeny v kádri mužstva; človek, ktorý vynakladá úsilie v prospech kolektívu, podvedome očakáva uznanie; deti očakávali, že sa otcov zdravotný stav zlepší; neočakával, že tú skúšku urobí; Prichádzali za ním, akoby od neho očakávali nejaké zázraky, dobré správy [...]. [L. Ballek]; Od umenia nemožno očakávať, že bude riešiť spoločenské problémy [...]. [LT 1998] 3. (čo) ▶ čakať narodenie dieťaťa; (o žene) byť tehotná: o. narodenie dieťaťa, príchod potomka; druhé dieťa očakávajú aj Lašákovci; O dvadsaťpäť rokov neskôr, keď ešte sonografy neboli v móde, sme s manželkou Felíciou očakávali prvé dieťa. [SmN 2006] 4. iba v 3. os. (koho) ▶ javiť sa v budúcnosti istým, nevyhnutným al. neodvratným; byť pre niekoho nachystaný; syn. čakať: doma ju očakávalo veľké prekvapenie; nevedel, čo všetko ho na ceste očakáva; uvedomovali si, že ich očakávajú problémy
cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ
2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiť • predvídať • predpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobre • expr. šípiť: šípil nešťastie • expr.: ňuchať • vetriť: ňuchal, vetril zradu • poľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť: predcítiť niečo zlé • čakať • očakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu
3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť
čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobus • vyčakávať • vyčakúvať • občakávať • občakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň
2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbu • striehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo
3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáť • odsúvať • odkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladať • odďaľovať: rozhodnutie stále odďaľuje • otáľať • váhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali
očakávať p. čakať 2
predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcie • tušiť • cítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdny • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľa • prognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinu • predpokladať • čakať • očakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú takto • anticipovať: vedec anticipuje vývin
striehnuť 1. ostražito niekoho, niečo pozorovať (obyč. nenápadne, skryto) s cieľom využiť danú situáciu vo svoj prospech • kniž. striezť • číhať: striehnuť, číhať na niekoho za rohom; mačka striehne, číha na myš; strežie, číha na každú príležitosť • vyčkávať (čakať na uskutočnenie niečoho): vyčkáva, aby mohol udrieť • čakať (s istým cieľom zotrvávať na mieste al. v istej situácii): čakajú na vhodný okamih • expr. pásť: pasie za dievčaťom, za výhodným miestom • očakávať: trpezlivo očakával svoju príležitosť
2. p. pozorovať 1 3. p. strážiť 4. p. sliediť
tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídať • cítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obráti • zastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedí • hádať • dohadovať sa • domýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináč • predpokladať • čakať • očakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť
vyzerať2 1. chvíľami sa dívať odniekiaľ von • hovor.: vykúkať • vykukovať • vykukávať: vyzerá, vykúka z úzkeho oblôčika • pozerať: pozerá (chvíľami) na oblohu • expr.: vyzízať • vyzizovať: deti zvedavo vyzízajú • zastar. vyhliadať (Rázus)
2. hľadieť v očakávaní niečoho • čakať • očakávať: túžobne vyzerá, čaká, očakáva syna
3. p. trčať 1
očakávať, -a, -ajú nedok.
1. (čo od koho, od čoho i so spoj. že) predpokladať niečo, počítať s niečím, dúfať v niečo: o. od niekoho ochotu, láskavosť, pomoc; Od vojny nemožno očakávať nič dobrého. (Zúb.) Očakával, že sa mu dievča bude vzpierať. (Jégé)
2. (koho, čo) čakať na príchod, na objavenie sa niekoho, niečoho: o. priateľa, brata; o. návrat otca; o. útok nepriateľa; Očakávam revíziu. (Fr. Kráľ) Že by o rok zasa očakávala maličké? (Al.) že by bola tehotná?
3. (koho) byť prichystaný, pripravený pre niekoho (o veciach a javoch): očakáva ho prekvapenie; očakávajú ho povinnosti; Očakáva ho toľko šťastia. (Kuk.)
očakávať nedok. ostávať niekde, kým niekto príde al. kým sa niečo stane, vyčkávať: Už od rána očakávala náštevu (Lukáčovce HLO)
odčekávať p. očakávať